|
Na medzinárodnej konferencii s názvom Sharing Information and
resources: Cooperation of Museums, Archives and Libraries in the Field of Standardization
(Spoločná tvorba a využívanie informácií a zdrojov: spolupráca múzeí,
archívov a knižníc v oblasti štandardizácie) som sa zúčastnila spolu s
kolegyňami Mgr. Jarmilou Majerovou (ktorá aktívne vystúpila na konferencii
s príspevkom Krátka úvaha o dokumente/objekte v štandardoch pre knižnice,
múzeá a galérie [Short essay on document/object in the standards for libraries,
museums and art galleries] a moderovala druhú časť podujatia spolu so Stefanom Vitalim
zo Štátneho archívu vo Florencii) a Oľgou Bárekovou.
Príspevky lotyšských, litovských a estónskych kolegov sa niesli
v znamení mapovania situácie a štandardov pre spomenuté oblasti (múzeá, galérie,
knižnice), opisovania stavu spracovania v týchto oblastiach.
Estónski kolegovia zdôraznili nezáujem štátu o problematiku
knižníc, galérií a múzeí. Poukázali na úskalia pri prekladoch medzinárodných
štandardov. Zdôraznili potrebu príkladov uvádzaných v štandardoch v estónskom
jazyku ako ústretový krok voči spracovateľom. S príspevkom vystúpila Endla
Sandbergová, ktorá referovala o štandardizačných aktivitách v Národnej
knižnici Estónska, a Veiko Berendsens, ktorý sa zamýšľal nad
koceptuálnymi a terminologickými zmenami v oblasti spracovania, tvorby záznamu v
knižniciach a archívoch.
Lotyšskí kolegovia sú v inej východiskovej situácii ako my. U
nich existuje jednotná štátna knižničná informačná sieť, buduje sa súborný
katalóg múzeí. Finančne je projekt dotovaný z európskych regionálnych fondov (75
%), zvyšok sa pokryje zo štátnych prostriedkov. Podobne sú na tom archívy. Projekt
VVAAIS je taktiež financovaný (75 %) z európskeho regionálneho fondu rozvoja (ERAF).
Mapa štandardov pre knižnice, múzeá a galérie
v Lotyšsku
Lotyšské knižnice sa momentálne tešia značnému záujmu zo
strany štátu, keďže súčasná ministerka kultúry pozná knihovnícke prostredie a
istý čas pôsobila ako zamestnankyňa knižnice. (V Lotyšsku je aj hlava štátu žena
– prezidentka.)
Zaujímavé boli švédske a talianske skúsenosti. Hans
Rengman referoval o súboroch autorít v rámci projektu The National Museums of
World Culture (NMWC). Toto “konzorcium” združuje 4 múzeá v Stockholme a Museum of
World Culture v Goteborgu. V rámci NMWC bol využitý projekt KMM (Knowledge Management
in Museums) – vývoj a výskum v oblasti dokumentácie (spracovania) s použitím
modernej technológie. Ide o manažment, vývoj a aplikáciu metód v spracovaní, aby sa
dosiahla vyššia kvalita spracovania. Projekt, ktorý prebieha na pôde univerzity v
Uppsale a združuje múzeá, univerzity a iné inštitúcie, sa zameriava na koordináciu
terminológie a autorít. Prednášateľ poukázal na odlišnosti v používanej
terminológii v piatich rôznych lokálnych bázach múzeí. Pokus vytvoriť, resp.
uplatniť jeden slovník pre také odlišné bázy nie je možný, preto v rámci KMM
zhromaždili všetky používané autority do jednej služby “in one service”.
“Classmaster” sa vyvíja doma (klasifikačná schéma a slovníky), teda sa nepreberá
nijaký oficiálny tezaurus. Rengman ešte aj v diskusii zdôraznil, že nie je
dôležitá tvorba jednej bázy, ale prepojenie lokálnych báz na jednom portáli.
Podmienkou je používať štandardy, ktoré zabezpečia kompatibilitu.
Dôležitý moment, na ktorý poukazuje i mapa lotyšských
štandardov, je, že sa plánuje využívanie uzavretých tezuarov pre múzeá a galérie,
ale z celého projektu nie sú vylúčené autority národnej knižnice, ktoré slúžia
knižniciam. (Na tomto mieste mi nedá nepovedať, že projekt SR, zverejnený na
http://interoperabilita.kultury.sk/drupal/, akoby tento moment opomenul. Informácie na
webovej stránke informujú len o autoritách pre múzeá a galérie, ktoré sú
označené ako “národné autority”. Takmer 10-ročná práca na autoritách v rámci
SNK v tomto projekte nie je reflektovaná, hoci SNK má v ňom zastúpenie!)
Okrem samotnej účasti na konferencii nás lotyššskí kolegovia
zoznámili s knižnicou malého a stredného stupňa. Navštívili sme regionálnu
knižnicu v meste Bauska. Ide o zrekonštruovanú budovu knižnice s voľne prístupnými
fondmi, ktorá slúži asi desaťtisícovej komunite. Pri spracovaní využívajú
súborný katalóg, ktorý buduje 8 veľkých knižníc v Lotyšsku. Taktiež sme mali
možnosť navštíviť malú knižnicu v rovnomennom regióne, ktorá sa tešila
zrekonštruovanému interiéru (lotyšské knižnice – v porovnaní s knižnicami na
Slovensku – pracujú vo veľmi skromných podmienkach) a excelentnému technickému
vybaveniu (počítač, tlačiareň, skener, internet). Technologické vybavenie je
kvalitné vo všetkých knižniciach v štáte vďaka veľkorysosti firmy Microsoft.
Zaujímavosťou iste je, že internet v Lotyšsku je bezplatný.
Zaujímavá bola aj návšteva Národnej knižnice Lotyšska. Okrem
oficiálnej časti, počas ktorej nám manažment knižnice prezentoval virtuálny projekt
novej budovy, sme navštívili pracoviská katalogizácie. Konštatujeme, že
katalogizácia v Národnej knižnici Lotyšska je rozdelená na mennú a vecnú časť.
Spracovanie prebieha v systéme Aleph, vo formáte M21 a. Vecné spracovanie prebieha
analogicky. Každý spracovateľ okrem zápisu predmetových hesiel vytvára aj
autoritatívny záznam. Lotyšská národná knižnica dôsledne implementuje LCSH, a to
tak, že prekladá konkrétne použité predmetové záhlavia z angličtiny do lotyštiny
“in house”. Podobne ako SNK, aj Lotyši sú zapojení do MSAC-u.
(V porovnaní s Alephom pri kooperatívnom vytváraní
autoritatívnych záznamov narážame na veľkú senzitivitu Virtuy. Všetci
spracovatelia, ktorí tvoria záznam o autorite, majú rovnaký status a pri troche
nepozornosti si navzájom kazia prácu. Takéto skúsenosti máme v rámci SK Virtua, keď
spracovatelia, ktorí majú oprávnenie na tvorbu autority [mimo oddelenia katalogizácie
SNK], zrušili desiatky vecných autorít práve pre nedostatočnú zručnosť v
zaobchádzaní so systémom Virtua [takáto situácia v podstate pretrváva, ibaže v
menšej miere]. Keďže na naše upozornenia manažment Virtua-tímu nereagoval a vec
neriešil, došlo k výrazným škodám. Vzhľadom na to sme pristúpili na návrhový
formulár, ktorý knižnice vypĺňajú, no zápis sa deje len cez jedného redaktora.)
Medzinárodná konferencia v Rige bola veľmi podnetná a utvrdila
nás v niektorých momentoch, ktoré sme už predtým reflektovali:
- kooperácia rôznych lokálnych báz pod jedným portálom,
- používanie odporúčaných štandardov,
- tvorba slovníkov “in house” – cesta najistejšia,
- spracovanie v katalogizácii v SNK prebieha v štandardných
parametroch, čo sa obsahu i formy týka (používané štandardy, kvantita spracovania je
vyššia, i keď nevytvárajú naši spracovatelia záznam o autorite, avšak spracúvajú
záznam en-bloc: menne a vecne. Obidva popisy majú podľa klasifikácie AACR2 maximálnu
úroveň).
|