Po súťaži

Top WebLib¹ je súťaž a vo väčšine súťaží ide o to – vyhrať. Je známe, že okrem víťazov, pre ktorých má súťaž osobitné čaro, má súťaž isté, ako sa dnes hovorí v biznis slovak hatlanine, “benefity” aj pre porazených. Aké? V prvom rade ide o poznanie, kde sme sa dostali v danej oblasti –  “asi” je namieste, keďže zatiaľ účasť v tejto súťaži nie je pre knižnice povinná². Potom je tu ešte, myslím si, celkom príjemné zistenie, že aj keby zúčastnená inštitúcia nemala skoro nič, tak má aspoň odvahu dať sa ohodnotiť. No a, prirodzene, ešte tu máme super benefit – teda príslovečnú slovenskú škodoradosť (my sme síce celkom na konci, ale aspoň tých oných trpákov sme preskočili).

Tento článok, presnejšie finálna tabuľka, sa pokúsi uspokojiť všetky zúčastnené knižnice (odhalí, na ktorom mieste sme sa ocitli, koho sme predbehli a kto predbehol nás, dokonca naznačí aj to, kde mal kto najväčšie rezervy), ale tiež mierne poučiť aj tých, “čo zostali na chodníku”. Prirodzene, že napriek snahe byť čo najobjektívnejší, subjektivita predsa len zohrala svoju úlohu, takže vaše pocity, že to nebolo úplne kóšer, sú legitímne (najmä ak ste skončili niekde na konci), lebo “úplne kóšer” to bude (ak bude) zrejme až na poslednom súde.

Ďalej sa pokúsim len stručne objasniť (obhájiť?) zvolený mechanizmus hodnotenia, trochu pouvažovať nad zmyslom toho celého a tiež nad nejakým tým kontextom a až v závere dám priestor spomínanej tabuľke.

O mechanizme a kritériách

Vybrali sme sedem kritérií a rozdelili ich na dve skupiny. Do prvej skupiny patria tie, ktoré (aspoň zatiaľ) komisia nevedela zhodnotiť súborom nejakých objektívne merateľných hodnôt. Preto sme tieto kritériá nazvali subjektívne, na rozdiel od objektívnych, ktoré sa dali zmerať (vyznačené tučne). Čísla uvedené v zátvorkách znamenajú váhu kritéria:

1. Obsah, aktuálnosť a príťažlivosť pre návštevníka stránky (30)
2. Navigácia a vyhľadávanie na stránke (20)
3. Originálnosť, inovatívnosť stránky (15)
4. Funkčnosť stránky (či funguje všetko, čo by malo) (10)
5. Grafická úprava (výtvarné stvárnenie, estetickosť) (10)
6. Úroveň dodržania webových štandardov (10)
7. Vyhľadateľnosť stránky na webe (5)

Z pragmatických dôvodov bol na každé objektívne kritérium “nasadený” jeden hodnotiteľ. Subjektívne kritériá hodnotili všetci šiesti členovia komisie.

Pridelené body sa vynásobili príslušnou váhou kritéria. Tam, kde by mohlo dôjsť k stretu záujmov (ak by bol hodnotiteľ z danej knižnice), sa namiesto jeho hodnotenia použili priemerné hodnoty, ktoré daná knižnica získala od ostatných členov komisie. Víťazom sa stal ten, kto získal najviac bodov.

V krátkosti sa zastavím pri váhach jednotlivých kritérií.

Najviac sme ocenili obsahovú stránku (kritérium č. 1 – váha 30). Vychádzali sme, možno z naivného predpokladu, že ľudia, ktorí navštívia knižničný web, vedia čítať a viac ocenia informácie ako animácie, farbu či fotografie.

Ďalej sme uvažovali, že keď sa už čitateľ na stránku dostane, nájdenie toho, čo potrebuje, výrazne závisí od systému navigácie na stránke (kritérium č. 2 – váha 20). Je jasné, že skôr alebo neskôr budú všetci na webe a bude čoraz náročnejšie “zaujať, byť niečím iným, nezapadnúť…”, teda faktor originality (kritérium č. 3 – váha 15) bude čoraz dôležitejší.³

Možno sme mali viac percent pridať funkčnosti (kritérium č. 4 – váha 10), lebo v skutočnosti tu ide o slušnosť voči používateľom. Ľudia oprávnene žiadajú: “To, čo je deklarované, má aj fungovať, a keď nie, sem ma už nikto nedostane!”

Grafická úprava (kritérium č. 5 – váha 10) má blízko k originálnosti a vplýva skôr na podvedomie (“Neviem prečo, ale páči sa mi”) a podvedomie sa dlhodobo klamať nedá. Pokiaľ ide o štandardy (kritérium č. 6 – váha 10), majú nesporne rastúci význam a možno sú dôležitejšie, než akou váhou sme ich ocenili my. Ale na druhej strane ich priveľká váha by dramaticky znevýhodnila menšie knižnice, kde sa ešte stále bojuje o to, aby niečo bolo, a nie aby to bolo podľa nejakých medzinárodne odporúčaných predpisov.

No a zostala nám vyhľadateľnosť (kritérium č. 7 – váha 5). Treba povedať, že toto kritérium je vo všeobecnosti, najmä pri hodnotení komerčných webových stránok, cenené najviac. Vyplýva to z jednoduchej, ale nepríjemnej pravdy: “Ak ma zákazníci nenájdu, nemá nič zmysel – ani obsah, ani grafika, dokonca ani štandardy”, a dodávam – možno ani odborný život webmajstra tej stránky.

Tu by som však rád upozornil na špecifikum stránok, ktoré sme hodnotili. Je cieľom webovej stránky knižnice v nejakom okresnom meste, aby ju navštevovali davy zo zahraničia, alebo ide o to, aby slúžila najmä ľudom z daného okresu, regiónu? Môj názor je (a členovia komisie buď súhlasili, alebo hlasno neprotestovali), že napriek tomu, že globalizácia je za dverami (a hlavne na pultoch hyper- a supermarketov), knižnice predstavujú aj niečo ako ostrovčeky lokálnej kultúry!

(Uf, to som sa už dostal na horúcu pôdu knihovedy, kulturológie či čoho – tak to radšej nejdem pitvať.) Jednoducho komisia sa zhodla, že aspoň zatiaľ platí, že knižnice v SR nebojujú o prvé miesta vo vyhľadávačoch, ale skôr o priazeň ľudí, ktorí dobre vedia, kde ich na webe nájdu.

O zmysle a kontexte

Zmysel tá súťaž určite má, o tom niet pochýb, a to aj napriek tomu, že mnoho významných inštitúcií sa jej nezúčastnilo. V tejto súvislosti oprávnene vyvstáva otázka, že prečo bola taká relatívne malá účasť súťažiacich (26). Je to výraz nejakej rezignácie, únavy? (“Aj tak to neovplyvní to hlavné – teda rozpočet.”) Alebo to má niečo spoločné s rastúcou neúčasťou vrcholných manažérov na slovenských knižničných podujatiach? Ja neviem, ani komisia to nevie, ale niekto možno vie, a ak je to tak, snáď to do ITlibu napíše.

Na záver každej rozprávky – a vraví sa, že aj súťaže – patrí poučenie⁴. Bránil som sa tomu, lebo si myslím, že s tvorbou webu je to ako s chudnutím – každý vie veľmi dobre, čo má robiť, a predsa… tá Biela Láska⁵ je najmä v noci silnejšia než naše predsavzatia. No neubránil som sa, a tak uvádzam aspoň pár myšlienok, ktoré najviac zarezonovali v komunikácii medzi členmi komisie a boli o tom, na čo by sa malo pri tvorbe knižničných webových stránok myslieť.

1. Priemysel nakoniec vždy zvíťazí nad malovýrobcami. – Zožeňte si konečne redakčný systém!
2. Priemysel, to sú plány, pravidlá, systém, normy a štandardy. – Plánujte, stanovte jasne, čo od webu chcete, a dodržujte pravidlá i tie otravné štandardy!
3. Počet znevýhodnených ľudí narastá (jeden z dôsledkov pokroku v medicíne). – Nestaňte sa znevýhodneným aj vy len tým, že budete ignorovať vývoj!
4. Blíži sa smutný čas, keď sa Východniar so Záhorákom dohovorí skôr anglicky ako spisovnou slovenčinou. – Pripravte sa na to, veď možno o rok, o dva sa aj v súťaži Top WebLib bude English version povinná⁶!
5. A nakoniec to najdôležitejšie. Keď robíte web, nech vám najmä ON neschádza z mysle. – Používateľ vašej knižnice je ON, lebo ON bez vás prežije, ale či aj vy bez neho?

Zoznam hodnotených knižníc

Finálna tabuľka

K nej už len toľko, že sa k nej dopracovala komisia v zložení (usporiadané podľa abecedy): Cvik, Džavíková, Kolesár, Potocký, Romok a  Végh.

Ako vidíte, je to bez mien, titulov, pôvodu, ale aj toho, kto, ako a čo a prečo hodnotil.

Legenda:

v – verejné knižnice
o – odborné, špeciálne a akademické knižnice
K1 – Obsah, aktuálnosť a príťažlivosť pre návštevníka stránky (váha 30)
K2 – Navigácia a vyhľadávanie na stránke (váha 20)
K3 – Originálnosť, inovatívnosť stránky (váha 15)
K4 – Funkčnosť stránky (či funguje všetko, čo by malo) (váha 10)
K5 – Grafická úprava (výtvarné stvárnenie, estetickosť) (váha 10)
K6 – Úroveň dodržania webových štandardov (váha 10)
K7 – Vyhľadateľnosť stránky na webe (váha 5)

Poznámky:

– pri knižnici č. 6 bola za kritérium č. 2 pridelená 0 pre nedostupnosť stránky v čase hodnotenie;
– pri knižnici č. 26 boli hodnoty za zaokrúhlené na celé čísla, poradie to neovplyvnilo,
– tučným typom písma sú vyznačené dve víťazné stránky v oboch kategóriách s najväčším počtom bodov.

¹ Mimochodom, názov! Do you like it? Ja osobne som za menej internacionálne označenia. On ten “Top WebLib” vzbudzuje dosť brutálno-globálne asociácie porovnateľné napríklad s otepľovaním atmosféry. Bol by som za niečo domáckejšie aj za cenu, že by z toho hneď na prvý pohľad trčala slovenská slama.

Možno nehovorím za všetkých členov komisie, ale hodnotiť Top WebLib dosť zväzovalo ruky (možno preto, že to znelo skoro ako Top GunLib). O čo uvoľnenejšie by sa hodnotila napr. taká súťaž o “Najroztomilejšiu slovenskú knižničnú stránku na sieti” (NSKSS)?

² A ozaj, čo by sa dialo, keby účasť na Top WebLib bola povinná? Kopu vecí – no asi najhorší by bol ten smutný zoznam knižníc oslobodených z účasti na súťaži (“Nemáme internet, tak sa nemôžeme zúčastniť!”).

³ Netrúfam si odhadnúť, či je to správny trend, no že to tak bude, je isté. Keď vedľa vás pochoduje pluk rovnakých fešákov, z ktorých jeden kríva – koho si všimnete? Kto vás upúta? Ten najkrajší, alebo ten iný?

⁴ Napríklad po prečítaní takej Červenej Čiapočky je jasné: Prepadávať osamelé babky žijúce v strede lesa sa jednoducho neopláca.

⁵ Biela Láska (White Love) je ľudový názov pre chladničku, mrazničku, jednoducho pre refrigerátor.

⁶ A veľmi nad tým nevzdychajte – mohlo by to byť aj horšie (spomeňte si na nemčinu, ruštinu alebo napr. na mandžuský dialekt čínštiny).

p>O Cene TOP WebLib Sympatia 2006

sa rozhoduje verejným hlasovaním prostredníctvom portálu InfoLib (www.infolib.sk).

Počet hlasujúcich celkom: 115

Z celkového počtu 26 zúčastnených knižníc sa s najväčším počtom hlasov (26) víťazom stalo webové sídlo Staromestskej knižnice v Bratislave

www.starlib.sk