Zásady a pokyny pre prístup k vedeckým informáciám financovaných z verejných zdrojov
Zo zahraničia|
V roku 2004 sa uskutočnilo v Paríži stretnutie ministrov vedy a techniky 30 krajín OECD a zástupcov Číny, Izraela, Ruska a Južnej Ameriky, na ktorom schválili Deklaráciu prístupu k vedeckým informáciám financovaným z verejných zdrojov. Obsahuje smernice založené na všeobecne dohodnutých pravidlách a vychádzajúce z dlhodobej praxe. Od zúčastnených krajín sa očakáva, že ich budú vo svojich krajinách s prípustnými malými úpravami implementovať. Nové informačné a komunikačné technológie síce prispeli k voľnej výmene vedeckých informácií, ale pokrok v oblasti vedy závisí aj od vedeckých postupov, praxe, podporných systémov a kultúrnych hodnôt krajiny. Tieto Zásady a pokyny majú za cieľ podporovať otvorenosť, spoločnú tvorbu aj využívanie vedeckých informácií i dobrých skúseností v oblasti prístupu k informáciám medzi všetkými vedeckými komunitami, ako aj zabezpečovať všeobecne dohodnutý rámec opatrení k prístupu k vedeckým informáciám. Najdôležitejším vytýčeným cieľom je však zlepšenie efektivity globálneho vedeckého systému. Tento dokument by mal slúžiť vláde, organizáciám podporujúcim vedu, vedeckým inštitúciám a vedcom samotným na odstraňovanie bariér pri spoločnej tvorbe a využívaní vedeckých informácií. Zásady a pokyny sa týkajú vedeckých informácií financovaných z verejných zdrojov a ich sprístupnenia pre vedecký výskum. Netýkajú sa teda vedeckých informácií, ktoré sú vlastníctvom súkromného sektora ani komercializácie vedeckých výstupov. Sú zamerané hlavne na dáta snímateľné počítačom, ale môžu sa uplatniť aj pri analógových dátach, ku ktorým je veľmi lacný prístup. Konkrétnymi zásadami v dokumente sú: Otvorenosť v medzinárodnej vedeckej komunite za čo najnižší poplatok. Prístup k informáciám by mal byť ľahký, včasný, pohodlný pre používateľa a najlepšie na báze internetu. Flexibilita k rýchlym zmenám v oblasti informačných technológií a k rozdielnosti medzi vednými odbormi a krajinami. Transparentnosť podmienok používania vedeckých informácií a podmienok organizácií. Právne obmedzenia, ktoré prináležia armádnym aktivitám, politickým rozhodnutiam, osobným údajom, obchodnému tajomstvu, údajom o umiestnení ohrozených živočíchov, právnym úkonom a duševnému vlastníctvu. Majitelia copyrightu by však mali zjednodušiť prístup k týmto dátam pre výskum a iné verejné záujmy. Oficiálna zodpovednosť vedeckých inštitúcií a vládnych organizácií za efektívnu a stálu ochranu, riadenie a prístup k dátam. Prístupová dohoda musí obsahovať pravidlá týkajúce sa autorstva a jeho kredibility, vlastníctva, rozširovania, používateľského obmedzenia, financovania, etiky, licencie, trvalej archivácie, zodpovednosti, hodnoty údajov a ich pôvodu. Profesionalita – manažment vedeckých informácií by mal byť založený na profesionálnych štandardoch a hodnotách. Vzájomná dôvera medzi vedcami, ich inštitúciami a inými organizáciami hrá v tomto kódexe dôležitú rolu. V súčasnej vedeckej praxi bývajú vedci-prispievatelia odmenení možnosťou voľného používania ďalších dát. Toto pravidlo by sa v budúcnosti malo stať samozrejmosťou. Interoperabilita – členské štáty by mali spolupracovať s medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa novými štandardmi. Kvalita údajov je dôležitým faktorom, od ktorého závisí využívanie vedeckých informácií. Pôvod zdrojov by mal byť špecifikovaný a citované dáta by mali byť prepojené s originálom. Bezpečnosť a ochrana dát a metadát proti úmyselnej alebo neúmyselnej strate, poškodeniu, modifikácii a nedovolenému prístupu. Taktiež by mali byť chránené pred rizikami zo strany životného prostredia. Efektivita prístupu a tvorby i využívania dát je dôležitá ako prevencia pred zbytočnou duplikáciou. Najdôležitejšie vedecké výstupy by preto mali byť dostupné. Cenová efektivita by sa mohla dosiahnuť spoluprácou s nevedeckými inštitúciami alebo organizáciami špecializujúcimi sa na správu dát. Nedostatočná motivácia pre vedcov v podobe odmien tiež môže znamenať nízku efektivitu ich práce. Analýza a ohodnotenie dostupnosti údajov zodpovednými inštitúciami, príspevkovými organizáciami, ako aj skupinami používateľov by mala byť priebežná. Trvalo udržateľný prístup môže byť zložitou úlohou, pretože poskytované verejné financovanie je časovo limitované, kým prístup k dátam by mal byť dlhodobý. Túto potrebu trvalého prístupu k vedeckým informáciám by mali brať príspevkové organizácie do úvahy.
Zdroj: http://www.oecd.org/dataoecd/9/61/38500813.pdf |