Kríza čítania III.

Je to rovnomenný názov dvojdňového seminára, ktorý sa uskutočnil v Košiciach počas dvoch septembrových dní. Bol určený všetkým, ktorí si myslia, že beletria sa číta menej a verejným knižniciam by to nemalo byť ľahostajné. Ale na seminári sa objavili aj takí, ktorí si myslia, že žiadna kríza čítania nie je, napr. Silvester Lavrík či Radovan Brenkus.

Seminár nadväzoval na predchádzajúce dva, počas ktorých   sa problematika mapovala, formulovali sa východiská, prezentovali skúsenosti a čítaniu ako kultúrnej aktivite sa hľadala širšia spoločenská podpora.

Ústrednou témou tretieho  stretnutia sa stalo čítanie bestsellerov.

Do problematiky čítania krásnej literatúry uviedla prítomných filozofka  Etela Farkašová, knihovníckej verejnosti tiež známa ako autorka niekoľkých románov i odborných publikácií. Pani docentka plne zaujala obsahom i formou a bolo vidieť, že svet knižníc nie je jej neznámy. Jej   odborný výklad   odľahčený  aforizmami a citátmi na tému čitateľa a literatúry bol prívetivým vystúpením a doslova estetickým zážitkom. Napríklad ňou citovaný francúzsky poet, filozof a esejista Paul Valéry si takto zavtipkoval na adresu čítania: „Čítať rovná sa nemyslieť.“ Našťastie jedným dychom dodáva, že existuje aj čítanie, ktoré myslieť nabáda.   Etela Farkašová svoju pozornosť sústredila na také čítanie, ktoré myslieť nabáda a zároveň vedie k istému poznaniu. A keďže naša prednášajúca je filozofka, chvíľu sa pohrávala s otázkami, akým spôsobom sa literatúra stáva filozofujúcou a naopak filozofia zas literarizujúcou, ako si navzájom delia témy a požičiavajú výrazové prostriedky… Toto však ponechajme filozofom, lebo pre nás knihovníkov je to trochu tenký ľad.

Z komplexu ďalších názorov na literatúru je zaujímavá aj otázka etických možnosti a funkcií literatúry, podľa ktorých je možné na literatúru nazerať ako na modely morálneho konania „prinášajúce skúsenosť morálneho uvažovania a rozhodovania v konkrétnom kontexte individuálneho života“. To znamená, že literatúru by sme mohli vnímať aj ako akúsi sprostredkovateľku morálnych názorov, spôsobov riešenia morálnych konfliktov, podnet pre sebareflexiu a zamýšľanie sa nad otázkami morálky.

Povzbudivo zneli pre nás záverečné slová pani docentky o tom, „že knihovnícka profesia je potrebná pre každú spoločnosť aj preto, že knihovníci nám sprostredkúvajú vstup do sveta literatúry a môžu do istej miery vplývať na to, či a ako sa pre nás literárne texty stanú prostriedkom kultúrneho a osobnostného rastu“.

Povzbudivo pre knihovníkov vyznel i moderovaný  rozhovor so spisovateľmi Silvestrom Lavríkom (autor 2 zbierok poviedok, monodrám, scenárov a zároveň riaditeľ rozhlasovej stanice Devín) a Radovanom Brenkusom (košickým autorom 3 básnických zbierok a knihy poviedok). Obaja sú optimisti, čo sa týka čítania i budúcnosti kníh. Ak nám do knižníc chodí 10 percent čitateľov, máme s tým byť spokojní. A ešte sme sa dozvedeli , že sme elita, ktorá má výsadu pracovať s literatúrou. To sa každý deň nepočuje a myslím si, že to dodalo sebavedomie mnohým, z nedocenenia zakomplexovaným knihovníckym dušičkám.

Vystúpenie Attila Nagya z Národnej knižnice v Budapešti opäť ukázalo, že knižniciam a čítaniu sa v Maďarsku venuje značná pozornosť. Na predchádzajúcich seminároch sme si mohli vypočuť skúsenosti z celospoločenskej kampane na podporu čítania pod názvom Veľká kniha, či skúsenosti s biblioterapiou. Na tohtoročnom seminári bola predstavená Spoločnosť na podporu čítania a Medzinárodný kongres o čítaní v Budapešti, na ktorom, bohužiaľ, Slovensko chýbalo.

Medzinárodná čitateľská spoločnosť (International Reading Association), združujúca jednotlivcov zaoberajúcich sa čítaním, vznikla v roku 1955 v USA a Kanade. Pozornosť spoločnosti sa sústreďovala najmä na čítanie 6 až 10-ročných detí.

Obdobná spoločnosť sa vytvorila v roku 1991 aj v Krajinskej knižnici v Budapešti. Popri knihovníkoch sú jej členmi pedagógovia, vydavatelia, jazykovedci, sociológovia, psychológovia, z čoho je zrejmé, že ide o interdisciplinárnu záležitosť.

Svetový kongres čitateľských spoločností, na ktorom sa zúčastnilo 630 účastníkov, sa uskutočnil 7. – 10. augusta 2006 v Budapešti. Bohužiaľ, zástupca Slovenska chýbal. O tom, že naši južní susedia si vážia čítanie a knihy, svedčí aj fakt, že kongres otvoril prezident republiky Solyo Laszlo. Počas kongresu vystúpilo až 517 účastníkov, čo svedčí o tom, že téma čítania je v iných krajinách veľmi živá. Počas kongresu sa pracovalo v 15 sekciách a tešil sa veľkej pozornosti médií. Kolega Atilla okrem iného konštatoval, že aj vďaka tejto čitateľskej spoločnosti sa maďarským knihovníkom podarilo vyslobodiť zo socialistickej karantény a nadviazať medzinárodnú výmenu skúsenosti s odborníkmi z celého sveta.

A čo tak pripojiť sa k tejto svetovej čitateľskej spoločnosti aj na Slovensku? Otázka, ktorá ešte pravdepodobne dlho zostane nezodpovedaná.

O čítaní premýšľal aj Ladislav Šimon, ktorý si najprv snažil zodpovedať otázku, prečo ľudia čítajú. Pohnútky môžu byť rôzne – zvyk, potreba, nutnosť, zábava…

Termín bestseller ďalej rozoberá z hľadiska jednotlivých literárnych žánrov, pričom ho chápe ako artefakt, ktorý sa najlepšie presadzuje na trhu. To, že niektoré druhy literatúry sú žiadané viac a iné menej, je aj odrazom kultúrneho, niekedy možno aj nekultúrneho charakteru určitej doby. Každá doba má však svojich čitateľov detektívnych príbehov a tými začal svoju typológiu, hoci v súčasnosti sú možno väčšmi populárne trillery, ktoré ponúkajú dejové napätie a stupňujúce vzrušenie. Pre niektorých čitateľov je zase najvzrušujúcejšia fantastická literatúra s nadprirodzenými, magickými prvkami s reálnym základom, čo je jedným z tajomstiev jej úspechu. Uvedenie informatického slovníka do literatúry zrodilo cyberpunk – akúsi subkultúru, ktorá vznikla ako protipól voči existujúcemu poriadku sveta.

Komiksy predstavujú spojenie obrázkov so svetom a vo svete patria k obľúbeným literárnym druhom. U nás sa skôr spájajú s čítaním u detí.

Osobitné miesto v bestsellerovej literatúre majú ľúbostné romány, ktoré majú množstvo odtieňov. Šimonovu typológiu krásnej literatúry uzatvorili rodinné a biografické romány.

Pri charakterizovaní jednotlivých literárnych textov si mohli účastníci zároveň pripomenúť aj najvýznamnejších predstaviteľov a ich diela.

Na záver prednášky odznelo ďalšie potešiteľné konštatovanie, že „napriek vzniku a rozšíreniu novších a na prvý pohľad efektívnejších a príťažlivejších médií zostáva čítanie kníh veľkým dobrodružstvom – aj preto ešte stále existujú bestsellery“.

Bestsellerom v detskej literatúre sa zaoberala aj spisovateľka Gabika Futová. Nuž a keďže najväčším z nich je v súčasnosti Harry Potter, ten sa dostal aj do názvu jej prednášky. Zamýšľala sa v nej nad tým, prečo práve postava kúzelníckeho chlapca spôsobila poteromániu na celom svete a ako sa v knižnici s týmto fenoménom dá pracovať.

Počas dvojdňového seminára sa bestsellerom stala i kniha, ktorú prezentovala Verejná knižnica Jána Bocatia pod názvom 1 000 dobrých kníh. Kniha ešte voňala tlačiarenskou čerňou, keď ju večer pokrstila Etela Frakašová a Milan Gonda. Napísali ju knihovníci pre knihovníkov a je o tom zázračnom nenahraditeľnom prostriedku, ktorý máme v rukách. Možno si pri dennej rutine ani neuvedomuje, aký je to dôležitý nástroj a čo všetko môže pre čitateľa znamenať. Aj táto knižka by mala knihovníkovi pomôcť pri hľadaní odpovede na veľmi častú požiadavku čitateľa: dajte mi dačo dobré na čítanie. O tom, ako celý projekt vznikal, podrobne na seminári referovali zostavovatelia knihy Jana Amrichová a Štefan Kolivoško.

A keďže celý seminár bol o tom, aké je dôležité čítať, jeden tip pre vás na dlhé zimné večery:

Amado, Jorge: Mulatka Gabriela (Bratislava : Pravda, 1974. 510 s.).

Latinskoamerická literatúra ma nijako zvlášť nepriťahovala. Ale len dovtedy, kým som si neprečítala Sto rokov samoty. Po brazílskom spisovateľovi Amadovi som siahla s istotou, že to bude dobrá literatúra. A nesklamal ma. Je pravda, že čitateľovi chvíľu potrvá, kým sa v Ilheuse zorientuje. Kniha sa len tak hemží postavami a postavičkami, ktorých mená vôbec nie sú pre našinca jednoduché na zapamätanie. V tomto brazílskom provinčnom mestečku vládnu muži. Plukovníci, kapitáni, farmári, obchodníci… A aj keď sa najviac venujú dorábaniu kakaa a obchodu s ním, predsa sa všetko točí okolo krásnych žien. Sú zahrňované ich pozornosťou a bohatstvom. Každý muž, ktorý niečo znamená, si musí vydržiavať milenku. Vlastná manželka je na to, aby priviedla na svet detí a požívala úctu. Beda však, keď sa neuspokojí s takýmto postavením. Potom je tu neúprosný zákon, ktorý mužovi dovoľuje ju dokonca i zabiť.

Sympatický majiteľ reštaurácie Arab Nacib a mulatka Gabriela zasadia úder tejto krutej tradícii. Postupne, ako sa rozvíja príbeh ich vášnivej lásky, stávame sa svedkami toho, ako sa zo zaostalej polofeudálnej provincie rodí civilizované a bohaté mesto. Prečítajte si pútavo napísaný príbeh o tom, prečo poľný kvet vo váze umiera… (Kolivoško, Štefan-Amrichová, Jana: 1000 dobrých kníh. Košice : VKJB, 2007. 266 s.)

P. S.: Knihu si možno objednať aj elektronicky na adrese: vkjb@vkjb.sk, cena 1 výtlačku 250 Sk.