LIBER-EBLIDA: Pracovný seminár o digitalizácii knižničných materiálov v Európe
Zo seminárov a konferencií|
Medzinárodná konferencia a pracovný seminár expertov
V dňoch 24. – 26. októbra 2007 sa v Kráľovskej, národnej a univerzitnej knižnici v Kodani uskutočnila medzinárodná konferencia LIBER-EBLIDA Workshop on the digitization of library material in Europe (LIBER-EBLIDA Pracovný seminár o digitalizácii knižničných materiálov v Európe). LIBER (Ligue des Bibliotheques Européennes de Recherche) je európska asociácia vedeckých knižníc, ktorá sa zameriava na problematiku vedeckej komunikácie, elektronických knižničných služieb a knižničného manažmentu. LIBER úzko spolupracuje s viacerými partnerskými združeniami v Európe CERL, EBLIDA, CENL, UNICA, SPARC a s ARL v USA. Konferencia a sprievodné pracovné semináre expertných skupín sú pravidelnou súčasťou aktivít asociácie zameraných na koordináciu a podporu spolupráce vedeckých knižníc v európskom kontexte. Na výročnej konferencii LIBER 2007 v Kodani sa zúčastnilo 94 odborníkov z 22 krajín EÚ a USA. Konferenciu LIBER-EBLIDA Workshop on the digitization of library material in Europe sa členila na 5 tematických blokov – základné témy, digitálne registre, problémy a podmienky úspešnej digitalizácie, identifikácia priorít digitalizácie a lobovanie, strategické aliancie v Európe a končila formuláciou odporúčaní a návrhov na ďalšie aktivity. Prednáška Digitalizácia knižničného materiálu v Európe, problémy, prekážky a perspektívy priblížila stav digitalizácie v Európe z pohľadu Kráľovskej knižnice v Kodani a niektoré problémy masovej digitalizácie. Pat Mansonová v príspevku Digitalizácie v Európe – zjednocovanie častí, stratégií a akcií na európskej úrovni potvrdila, že digitálne knižnice sú nosným projektom iniciatívy i2010 s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup k digitalizovaným zbierkam knižníc, archívov, múzeí a ďalších kultúrnych organizácií naprieč Európou. Zdôraznila potrebu medzisektorovej spolupráce a zámer dosiahnuť v horizonte do roku 2013 „kritický objem“ digitálneho obsahu. Hans Petchar (Oesterreichische Nationalbibliothek, Viedeň, AT) poskytok v príspevku Digitalizácia obsahu v európskych národných knižniciach prehľad a výhľad stavu digitalizácie na roky 2006 – 2012. Výsledky sa získali dotazníkovým prieskumom v 37 európskych národných knižniciach v rámci prípravnej fázy projektu EDL. Konštatoval, že popri rozvinutých programoch digitalizácie v niektorých krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Španielsko…) existuje rad ambicióznych zámerov vo forme strategických plánov, spomedzi nich napríklad aj v SR, kde sa má digitalizácia úplného národného fondu zvládnuť z prakticky nulového stavu na 100 % za neuveriteľne krátky čas. Richard Davies (The British Library, UK) v prezentácii Cena digitalizácie a uchovávania predstavil projekt LIFE – Lifecycle Information for E-Literature, v ktorom je spracovaná metodika na modelovanie digitálneho životného cyklu a kalkulácie nákladov na uchovávanie digitálnych informácií v horizonte 5, 10 alebo 100 rokov. V 1. etape projektu sa uskutočnili tri prípadové štúdie, v 2. etape sa pozornosť zameriava na inštitucionálne repozity, primárne údaje a uchovávanie digitalizovaných periodík. Ralf Stockmann (Niedersaechsische Staats- und Universitaetsbibliothek, Goettingen, DE) upozornil v príspevku Centrálny register digitalizovaných objektov – previazanie produkcie a bibliografická kontrola na problém duplicít pri spontánnej a nekoordinovanej digitalizácii kníh, predstavil koncept automatickej webovej služby na overovanie digitalizovaných a spracovávaných diel. Za podstatný problém považuje o. i. spoľahlivú identifikáciu knižničných dokumentov, pričom by privítal retrospektívne prideľovanie ISBN knihám pred digitalizáciou, ako aj zavedenie služieb jednotnej identifikácie digitálnych objektov. Toby Bainton (SCONUL, UK), predstaviteľ Society of College, National and University Libraries, sa v príspevku Právne otázky digitalizácie zaoberal súčasne platnou legislatívou v oblasti autorského práva, ktorá sa opiera o nariadenie 2001/29/EC a iba v ojedinelých prípadoch a krajinách uplatňuje dovolené výnimky pre knižnice. Poukázal na jestvujúce obmedzenia pri digitalizácii a formuloval požiadavku na uplatnenie výnimiek, napríklad pri zhotovovaní kópie na nekomerčné účely, využívanie kópií na výskum alebo vzdelávanie a pod. Vyzval knižnice na aktívne presadzovanie základného práva na verejný prístup k informáciám. Jesper Holm (EBOG, DK), reprezentant mladého dánskeho elektronického kníhkupectva, prezentoval v príspevku Iniciatívy súkromného sektora – dánsky príklad úspešný projekt združenia vydavateľov Danish Library Centre zameraný na vytvorenie platformy na agregáciu a distribúciu elektronických kníh. Portál ebog.dk poskytuje e-knihy vo formátoch xml, MS Reader, Silo a pdf s rôznou funkcionalitou. Pre knižnice sa poskytujú e-knihy v osobitnom režime, ktorý dovoľuje kontrolované výpožičky jednotlivých titulov. V súčasnosti je k dispozícii 600 titulov, záujem vydavateľov sa od spustenia v januári 2007 neustále zvyšuje. Stefan Gradmann (Hamburg University, DE) v príspevku Otázky interoperability v digitalizačných projektoch priblížil východiská pracovnej skupiny pre interoperabilitu digitálnych knižníc a riešiteľského tímu projektu EDL-Net na zabezpečenie funkčnej, technickej a sémantickej interoperability, ktorá je základným predpokladom na fungovanie EDL (European Digital Library). Tematický blok Identifikácia priorít na digitalizáciu a lobovanie s cieľom financovania uviedla Inga Grinfelde (The national library of Latvia, LT) príspevkom Stratégia začleňovania: národná digitálna knižnica Letonica, v ktorom opísala postup pamäťových inštitúcií pri vybudovaní spoločného digitálneho depozitu, počnúc zostavením pracovných tímov, zjednotením sa na spoločných štandardoch, kritériách kvality až po vzájomnú podporu a lobovanie. Birte Christensen-Dalsgaard (Statsbiblioteket, Aarhus, DK) informovala o dvoch rôznych prístupoch k zabezpečeniu financovania rozsiahlych digitalizačných aktivít v Dánsku. Ministerstvo kultúry najskôr zriadilo tri pracovné skupiny zamerané na právnu problematiku, náklady a spôsoby prezentácie. Druhá etapa sa zameriava na vypracovanie vízie o potenciálnom využití digitalizovaného obsahu uchovaného v tzv. kultúrnej banke, ktorá môže slúžiť na rozvoj rôznorodých služieb. Eugenia Serra (Biblioteca de Catalunya, ES) v príspevku Digitalizačné projekty Biblioteca de catalunya) predstavila katalánsku národnú knižnicu v Barcelone a jej digitalizačné projekty: PADICAT (Patrimoni Digital de Catalunya) zameraný na archiváciu a sprístupnenie katalánskeho webu, ARCA – archív historických katalánskych časopisov, RACO – open-access elektronické časopisy [http://www.raco.cat] a Memoria Digital de Catalunya [http://mdc.cbuc.cat]. V roku 2006 uzatvorila knižnica zmluvu o masovej digitalizácii s Google. Jens Redmer (Google Book Search, DE) informoval o projekte Google Book Search, ktorý je jednou zo špecializovaných služieb Google. V súčasnosti pokrýva viac než Do programu konferencie sa zahrnuli tematické workshopy expertných skupín. Rokovalo sa v štyroch pracovných skupinách, ktoré mali sformulovať po a) budúcu víziu digitalizácie v Európe a po b) odporúčania v príslušnej téme. Workshop: Architektúra IS Expertná skupina sa snažila načrtnúť víziu hľadaním odpovedí na otázku, či má zmysel digitalizovať a dlhodobo uchovávať (viacnásobné?) kópie všetkých objektov v digitálnej forme. Prevládol názor, že treba stanoviť priority a popri masovom spracovaní vybratých zbierok rozvíjať digitalizáciu na objednávku. Digitalizované objekty by sa mali uchovávať najmenej na dvoch rôznych miestach v rôznych formátoch v závislosti od podmienok sprístupňovania. Zásadný význam má tvorba správnych metaúdajov, ktorá je nemysliteľná bez ľudskej interakcie. Treba podporovať systematickú retrokonverziu, skvalitniť a doplniť elektronické katalógy knižníc. Informačný prieskum treba agregovať prostredníctvom informačných portálov na regionálnej, európskej a svetovej úrovni – základným cieľom je poskytovať to, „čo chce používateľ“. Moderátor vyslovil názor, že súčasný elitársky prístup a izolácia národných knižníc združených v konzorciu CENL oslabuje európsky potenciál a navrhol rozšíriť záber projektov TEL, EDL na ďalšie typy knižníc tak, aby poskytoval prístup k širokému spektru digitálnych zbierok. Cieľom je vybudovať európsky priestor na sprístupňovanie e-prameňov, pričom sa prikladá veľký význam tvorbe registrov a súborných katalógov a zavedeniu systému jednotnej identifikácie digitálnych objektov.
Materiály z konferencie, program, príspevky a prezentácie sú prístupné na adrese http://www.libereurope.eu. |
