|
Pro Scientia – združenie informačných špecialistov na podporu vedy si v
tomto roku pripomenie
10. výročie svojho vzniku. Počas tohto obdobia prebehlo veľa
zmien nielen v samotnom združení, v knihovníckom, akademickom, vedeckovýskumnom a
informačnom prostredí, ale aj spoločensko-politickej orientácii našej spoločnosti.
Členom a sympatizantom združenia netreba pripomínať významný
osobný prínos prof. Ing. Štefana Kimličku, PhD., pri vzniku združenia, ale hlavne pri
väčšine aktivít, ktoré Pro Scientia vyvíjalo. Opustil nás práve v období, keď
najväčší finančný podporovateľ združenia Nadácia otvorenej spoločnosti
sústredila svoje podporné aktivity na iné oblasti života v SR a tiež v počiatkoch
implementácie projektu KIS3G. Práve toto ovplyvnilo mnohých členov združenia a
prestali vidieť jeho zmysel a perspektívu.
Vtedajší výbor združenia stál tiež pred dilemou: „Ako
ďalej… a či vôbec?“ Rôznorodosť informačných systémov,
neaktuálnosť metodických príručiek na spracovanie evidencie publikačnej činnosti
(ďalej EPC) v oboch spracovateľských formátoch (UNIMARC, MARC 21), absencia inej
metodickej podpory pri spracovaní EPC a neskôr aktivity Ministerstva školstva SR
zamerané na vytvorenie Centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti (ďalej
CREPC) prispeli k presvedčeniu, že ciele Pro Scientia sú stále aktuálne. Smernicu č.
8/2007-R z 31. mája 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica (č. 13/2005-R) o
bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov privítala
široká obec spracovateľov EPC veľmi pozitívne a berie ju ako záväzné zjednocovacie
pravidlo pre spracovanie EPC.
Nevyhnutnosť aktualizácie metodiky EPC v oboch formátoch
vyplynulo aj z diskusie na výročnej konferencii združenia na konci roka 2006, konanej
na pôde Žilinskej univerzity v Žiline. V diskusii členovia poukazovali na rastúci
počet problémov vyskytujúcich sa pri spracovaní EPC, ktoré sú spôsobené aj nízkou
úrovňou metodickej podpory zo strany kompetentných, neaktuálnosťou niektorých
centrálnych kódovníkov, neinformovanosťou spracovateľov, odlišnými implementáciami
MARC formátov v jednotlivých informačných systémoch a podobne. Na základe záverov z
tejto výročnej konferencie výbor združenia v roku 2007 pripravil dotazníkový
prieskum stavu evidencie a spracovania publikačnej činnosti a kvalifikačných prác na
vysokých školách a univerzitách na Slovensku. Prieskum pomohol aspoň
sčasti zmapovať aktuálny stav v tejto oblasti. Dotazník bol v mesiaci jún 2007
distribuovaný do všetkých akademických knižníc v SR, nielen členom združenia. Aj
napriek tomu, že dotazník obsahoval len 21 otázok a jeho vyplnenie bolo časovo
nenáročné, prieskumu sa zúčastnilo len 17 akademických knižníc (ďalej AK), čo
predstavuje 42,5 %. Boli to tieto pracoviská:
1. Akademická knižnica Akadémie ozbrojených síl
gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši,
2. Akademická knižnica Univerzity Komenského v
Bratislave,
3. Knižnica Akadémie Policajného zboru v Bratislave,
4. Knižnica Fakulty zdravotníctva Katolíckej
univerzity v Ružomberku,
5. Knižnica Vysokej školy manažmentu v Trenčíne,
6. Pedagogická knižnica PF Katolíckej univerzity v
Ružomberku,
7. Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej
Univerzity v Bratislave,
8. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri
Technickej univerzite vo Zvolene,
9. Slovenská poľnohospodárska knižnica pri
Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre,
10. Teologická knižnica TF Katolíckej univerzity v Ružomberku,
11. Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove,
12. Univerzitná knižnica Slovenskej zdravotníckej univerzity v
Bratislave,
13. Univerzitná knižnica Trenčianskej Univerzity A. Dubčeka v
Trenčíne,
14. Univerzitná knižnica Trnavskej Univerzity v Trnave,
15. Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici,
16. Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline,
17. Ústav vedeckých informácií a knižnica Univerzity
veterinárneho lekárstva v Košiciach.
Výbor združenia ďakuje všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto
prieskume. Na základe prijatých dotazníkov môžeme výsledky prieskumu zhrnúť do
nasledujúcich bodov:
- na spracovanie EPC sa v AK používajú rôzne
knižnično-informačné systémy,
- väčšinovým formát spracovania EPC je UNIMARC (71,4 %),
- väčšinové pravidlá pri spracovaní EPC sú AACR2 (93,7 %),
- ohlasy spracováva 64,7 % zúčastnených AK,
- ohlasy sú väčšinou súčasťou bibliografických záznamov (66,6
%),
- databázy EPC sú verejne prístupné na internete (87,5 %),
- pretrváva nejednotné označovanie pracoviska autora pri zápise v
MARC poliach,
- dôvody neaktuálnosti centrálneho kódovníka pracovísk sú aj na
strane AK,
- databázu autorít buduje 68,8 % AK,
- prieskum potvrdil odlišnosť implementácii formátov MARC v
rôznych informačných systémoch,
- prieskum potvrdil nutnosť aktualizácie metodík pre spracovanie EPC
v oboch formátoch
UNIMARC a MARC 21.
Vyhodnotenie dotazníka bolo prezentované na výročnej konferencii
Pro Scientia, ktorá sa konala 4. decembra 2007 na pôde Slovenskej poľnohospodárskej
knižnice pri SPU v Nitre. Elektronická forma prezentácie je uverejnená na webovej
stránke združenia Pro Scientia spolu s ostatnými informáciami a materiálmi z
výročnej konferencie.
Na výročnej konferencii združenia bol tiež prezentovaný Návrh
úpravy v Metodike spracovania EPC. Tento návrh bol spracovaný na
základe:
- dotazníkového prieskumu,
- najčastejšie sa vyskytujúcich otázok, s ktorými sa spracovatelia
obracajú na výbor Pro Scientia,
- podnetov od tvorcov informačných systémov na spracovanie EPC,
- problémov, ktoré spôsobuje spracovateľom „široký“ MARC
formát a jeho odlišné implementácie v rôznych informačných systémoch.
Návrh sa venuje týmto problémom:
1. okruh problémov sa týka uvádzania počtu
autorských hárkov (AH) v celkovom rozsahu dokumentu a podiel autorských hárkov
jednotlivých autorov,
2. okruh problémov týkajúcich sa uvádzania poľa 328
Poznámka k dizertáciám,
3. okruh problémov s uvádzaním autorov v poliach 700,
701, 702,
4. okruh problémov s uvádzaním ďalších údajov v
poliach 700, 701, 702,
5. okruh problémov uvádzania pracoviska autorov v
správnom autoritatívnom tvare v poli 712,
6. okruh problémov uvádzania údajov v národnom poli
985,
7. okruh problémov uvádzania údajov v národnom poli
976 Ohlasy,
8. okruh sú výstupy EPC.
Všetky uvedené problémy a otázky je ešte potrebné podrobne
prediskutovať a zaujať definitívne stanoviská, aby ich bolo možné zapracovať do
inovovanej Metodiky spracovania EPC. Ako už bolo spomenutém, metodiku je
potrebné upraviť s ohľadom na formát MARC 21, ale aj formát UNIMARC. Aj z tohto
dôvodu sa v rámci združenia Pro Scientia vytvorila Komisia pre úpravu
metodiky spracovania EPC. Výročná konferencia schválila zloženie
komisie s prihliadnutím na zastúpenie členov z rôznych typov inštitúcií, z rôznymi
knižnično-informačnými systémami a pod. Pred komisiou stojí teraz úloha v krátkom
čase vypracovať prvý pracovný návrh Metodiky EPC.
Výročná konferencia združenia Pro Scientia odporučila:
- zjednotiť metodiky pre spracovanie EPC a SNB,
- priebežne aktualizovať kódovníky a zverejňovať ich na
stránkach združenia,
- informácie o úpravách metodiky zverejňovať na stránke
združenia a aj prostredníctvom portálu InfoLib.
Výročná konferencia v zmysle stanov združenia zvolila na
ďalšie trojročné obdobie nový Výkonný výbor a Dozornú radu združenia. Výbor
združenia aj touto cestou ďakuje Slovenskej poľnohospodárskej knižnici pri SPU v
Nitre za vytvorenie veľmi dobrých podmienok na rokovanie výročnej konferencie.
Pro Scientia momentálne združuje 18 kolektívnych členov, ktorí
si v plnej miere uvedomujú množstvo problémov, ktoré musia spracovatelia EPC
každodenne, mnohokrát aj zbytočne riešiť. Uvedomujú si hlavne aj to, že bez
jednotných postupov a pravidiel pri spracovaní EPC nie je možné ich odstrániť.
Zdieľanie vždy aktuálnych spoločných kódovníkov a autorít (tie sú zatiaľ len
zbožným želaním niektorých slovenských knihovníckych rojkov) nás posunie k tvorbe
kvalitnejších databáz EPC. Len z takých databáz dokážeme dostať kvalitné výstupy
rôznych typov a v rôznych formátoch. Aktivity združenia by mali byť
„synchronizované“ s aktivitami projektu CREPC, preto je nevyhnutná komunikácia
medzi riešiteľským kolektívom centrálneho projektu a združením.
Nemali by sme nikdy zabúdať, že všetky naše aktivity smerujú k
čo najlepšej podpore a propagácii vedy na Slovensku a že sme to možno aj niekomu
dlžní.
|