|
Správa z konferencie Digitálna
knižnica 2008 v Jasnej
Druhý ročník konferencie Digitálna knižnica
2008 si dal i tento rok za cieľ informovať odbornú komunitu z oblasti knihovníctva,
múzejníctva, galérií, audio- a videotvorby o súčasných trendoch v oblasti
digitalizácie, uchovávania a sprístupňovania digitálnych dát. Prezentované boli
úspešné projekty zrealizované doma a v zahraničí. Zároveň organizátori vytvorili
priestor na prezentácie technológií používaných na riešenie úloh spojených s
digitalizáciou a sprístupnením digitálneho obsahu na internete.
Martin Katuščák informoval v prezentácii Digitalizácia v teórii a praxi o
študentskej základni a zameraní výučby na žilinskej katedre
knižnično-informačných vied. Na ilustráciu v krátkosti predstavil zopár návrhov
projektov digitalizácie zameraných na záchranu kultúrneho dedičstva, ktoré
vypracovali študenti vo svojich seminárnych prácach. Vo všeobecnosti plánuje
Slovenská národná knižnica, ktorá si na Žilinskej univerzite vychováva mladých
odborníkov, riešiť problematiku spracovávania a správy digitálnych
(zdigitalizovaných) materiálov ako súčasti chráneného kultúrneho dedičstva tzv.
outsorsingom.
Alena Kulíková prezentovala digitalizáciu z praktickej stránky, účastníkov
oboznámila s digitalizačným projektom automatického skenovania Pešťbudínskych
vedomostí (1860), ktorý firma Microform riešila v kooperácii s Univerzitnou knižnicou
v Bratislave.
Iveta Šťavinová predstavila v prezentácii Výhody ukladania digitálnych a
multimediálnych dát do databázy Oracle najnovší produkt Oracle 11g, jeho výhody a
vlastnosti vzhľadom na potreby digitalizačnej praxe (indexovanie, vyhľadávanie,
ukladanie a pod.).
Pondelkovú úvodnú prednášku Europeana: Vytváranie digitálnej knižnice
digitálnych knižníc prezentovala Jill Cousins, kľúčový expert digitalizácie v
Európe, ktorá riadi tím budujúci Európsku digitálnu knižnicu (EDK – EDL). Portál
slúžiaci na vstup k zdrojom a prameňom – Europeana (www.europeana.eu)
– je postavený na projekte TEL (The European Library). Koncom roku 2006 spolupracovalo 45
zo 47 národných knižníc v rámci EU, od roku 2007 sa pridali archívy a múzeá. TEL
je svojou štruktúrou orientovaný skôr na odbornú knihovnícku komunitu, bežnému
používateľovi má preto Europeana vyjsť v ústrety svojou prehľadnosťou a
jednoduchosťou. Jednotlivé knižnice zapojené do projektu si prekladajú rozhranie webu
Europeana a vlastnú jazykovú mutáciu si aj udržiavajú. Nákladnosť a rozsah projektu
si vyžaduje podporu štátnych inštitúcií, preto bola založená EDL Foundation na
spoluprácu s ministerstvami zapojených štátov, ktoré môžu v projekte vystupovať
ako asociovaní partneri. Na jún je naplánované spustenie prvej verzie webu Europeana s
možnosťou vyhľadávania v zahrnutých fondoch, 23. – 24. júna prebehne konferencia
určená všetkým zainteresovaným a záujemcom o portál Europeana.
V 80. rokoch riadil David Fuegi verejné knižnice, no potom šiel tvoriť prvé
programy pre knižnice v rámci programov Európskej komisie. Vo svojej prednáške
Aktuálna výzva eContentplus a jeho snaha o podporu Európskej digitálnej knižnice
predstavil program e-ContentPlus, ktorý spustil začiatkom roka nové výzvy pre rok
2008. e-ContentPlus už nie je určený na výskum, ale na sprístupňovanie európskeho
obsahu. Program podporuje aj projekt Europeana. Ako koordinátor David Fuegi zároveň
spolupracuje s projektmi, ktoré ešte len štartujú. Upozornil i na fakt, že hoci
finančné prostriedky sú obmedzené, poskytne Európska únia peniaze na samotnú
digitalizáciu v súlade s cieľom podporiť sprístupnenie obsahu.
Centrální digitální repozitáo NK ER podstúpil audit, ktorý poukázal na
niektoré problémové oblasti. Viac detailov prezradila vo svojej prednáške Koncepce
České národní digitální knihovny a první zkušenosti s budováním centrálního
digitálního repozitáoe v NK ČR Bohdana Stoklasová. Softvér DRAMBORA, ktorý použili
na audit, bol vytvorený v rámci projektu Digital preservation Europe (www.dpe.org), v ktorom je NK ČR zapojená. Najznámejšími
pomôckami pre audit digitálnych repozitárov je TRAC (http://www.crl.edu/ PDF/trac.pdf),
NESTOR (http://www.ndk.cz/dokumenty/nestorauditpravidla.pdf)
a teraz už aj spomínaná DRAMBORA (http://www.repositoryaudit.eu/).
Podľa jej tvorcov sa pravdepodobne stane oficiálnym európskym nástrojom hodnotenia a
porovnávania digitálnych úložísk. Audit založený na metóde DRAMBORA sa skladá zo
šiestich hlavných blokov – 1. mandát digitálneho repozitára (úložiska); 2. ciele,
stratégie, legislatíva, zmluvné vzťahy smerujúce k ich dosiahnutiu; 3. vymedzenie
činností a podmienok na ich realizáciu; 4. identifikácia rizík; 5. vyhodnotenie
rizík; 6. návrh opatrení na elimináciu rizík. Pre český Centrální digitální
repozitáo a NK ČR vyplynulo vzhľadom na výsledky napríklad jednoznačné odporučenie
zriadiť Odbor digitálnej ochrany či personálne posilnenie na oddelení IT.
Aktuálny stav budovania Slovenskej digitálnej knižnice (SDK) zhrnul Dušan
Katuščák. Memoria Slovaca, základ SDK, je zároveň súčasťou portálu Europeana.
Najväčším problémom Slovenskej digitálnej knižnice bude dlhodobá archivácia. Pri
výbere systému správy obsahu (CMS) sa rozhliada SNK medzi komerčnými (Muradora), ale
aj open source systémami (Fez). Vyriešiť treba aj jednoznačné identifikátory.
Samotný obsah, teda čo a pre koho digitalizovať, sa zdá byť už čiastočne
zadelený. Inštitúcie alebo mestá a obce sa už obrátili na SNK s požiadavkou
zdigitalizovať svoje špeciálne fondy a tiež živé fondy. Podľa slov Dušana
Katuščáka bude zároveň súčasťou SDK všetko, čo sa do SNK dostane v e-forme. Sú
stanovené vecné priority, zámery. V priebehu rokov 2009 – 2013 by malo byť
zdigitalizovaných 500 000 slovacikálnych kníh, 10 000 titulov novín a časopisov. Do
roku 2013 sa preinvestuje 200 mil. euro. Problémom zostáva personálne zabezpečenie
projektu, knižnica však vytvorila nové oddelenie, kam od júna prišlo viacero nových
ľudí.
Mike Eberhardt hovoril miesto neprítomného Arta Pasquinelliho o prínose spoločnosti
Sun Microsystems a jej čiastočných open source produktov k tvorbe digitálnych
úložísk v knižniciach v prezentácii Trendy v technológiách pre budovanie
digitálnych knižníc. Podľa údajov IDC vytvorilo ľudstvo v roku 2006 v elektronickej
podobe tri miliónkrát viac informácií než je spísaných vo všetkých tlačených
knihách. Zároveň bolo v roku 1999 až 80 % filmových materiálov spred roku 1940
nenávratne stratených. Aj preto sa Sun v rámci zachovania informácií zameriava na
digitálne úložiská v rámci "Sun komunít" ako PASIG (Preservation and
Archiving Special Interest Group) alebo KESIG (Knowledge Enterprise Special Interest
Group). Podporujú open iniciatívu v projektoch OAIS (Open Archive Information System),
alebo riešeniach konkrétnych úložísk Fedora, EPrints, D-Space.
I tento rok predstavila Nina Suškevičová pokroky, ktoré firma Suweco dosiahla v
budovaní portálu pre prístup k licencovaným elektronickým dokumentom v knižniciach.
V prezentácii NAVI a ROAD – systémy uložení, správy a zpoístupniní elektronických
informačních zdroju oprávniným uživatelum hovorila o projekte, ktorý vznikol v
spolupráci so Státní technickou knihovnou. Dôvodom bolo vyriešenie problému
uloženia a prístupu k titulom v rámci tzv. "posttermination access". Neskôr
prerástol do nového produktu "NAVI+ROAD" (Repository of Online Archives
Databases) ponúkaného firmou Suweco.
Reprezentantka vydavateľstva Elsevier Sandra Grijzenhout sa v prednáške Vplyv
elektronických zdrojov na vedeckú činnosť, ako už napovedá názov, zaoberala dosahom
elektronických zdrojov ponúkaných v kolekciách a produktoch firmy Elsevier na vedeckú
činnosť. (Ne)využívanie týchto licencovaných zdrojov, a pre Sandru Grijzenhout
prekvapujúci a nevysvetliteľný prepad v štatistikách vstupov (slovenských)
používateľov z akademických inštitúcií do plných textov, zostali nezodpovedané.
V posledný tretí deň otvoril kolo prezentácií Ivo Iossiger heslom "od
digitalizačných laboratórií k digitalizačnej továrni". Predstavil Zriadenie
efektívneho digitalizačného centra s využitím digitalizačného robota Digitizing
Line DL-3000, ktorý umožňuje automatické spracovanie, otáčanie strán kníh,
časopisov, novín a viazaných dokumentov. Kapacita jedného skenovacieho robota je 3 000
strán za hodinu.
V duchu masovej digitalizácie sa niesla i prezentácia ďalšieho nástroja,
tentokrát na prevod obsahu do digitálnej podoby pomocou technológie docWORKS a
využitia METS/ALTO štandardov. Tieto zachytia okrem popisných metaúdajov aj
informáciu o rozložení obsahu na stranách. Technológia analyzuje štruktúru, čím
rozpoznáva rozloženie naskenovaného textu. Zostáva tak zachovaná fyzická i logická
štruktúra, čo tradičné OCR neposkytuje. Claus Gravenhorst v prezentácii predložil
svoju predstavu, ako má vyzerať Workflow pre masovú digitalizáciu. Podľa výpočtov
CCS (Content Conversion Specialist) by sa pri automatizovanej digitalizácii a procese
konverzie radi dostali pod hranicu 10 eurocentov za stránku knihy.
Univerzita v Oxforde si pre potreby digitálneho úložiska vybrala systémy Sun
Honeycomb (Sun StorageTek 5800). Vytvorili tak podmienky nielen pre uchovávanie
digitálnych objektov, ale tiež pre ich dlhodobú ochranu. Vo svojej prednáške Dizajn a
budovanie digitálneho úložiska pre dlhodobé ukladanie dát o tom hovoril Neil
Jefferies. Je riešiteľom projektu na preklenutie rozdielnej interoperability – Bridging
the Interoperability Divide (BID).
V prednáške Vývoj open source systému pro digitální knihovnu Kramerius Martin
Lhoták stručne predstavil systém digitálnej knižnice Kramerius, ďalej prezentoval
súčasný stav v oblasti jeho vývoja a príchodu nových verzií.
Vo svojej prezentácii Distribuované digitální repozitáoe s jedním centrálním
certifikovaným (trusted repository) jádrem Pavel Krbec hovoril o dôveryhodných
úložiskách, o dôležitosti skabenia kvalitného hardvéru, softvéru a zastrešenia
financiami, o ideáloch pamäťových inštitúcií a samotnej realite. Na záver
vyzdvihol úspechy lobingu SNK i na príklade pár slajdov z prezentácií pána
Katuščáka, hoci (nechtiac) nie vždy Dušana.
Novou posilou do tímu tvorcov Slovenskej digitálnej knižnice (SDK) bude Miroslav
Čapkovič. V prednáške Architektúra Slovenskej digitálnej knižnice predstavil
architektúru i hlavné body záujmu SDK. Knižnica bude podľa posledných informácií
bežať na softvéri Middleware, čo je integrovaná skupina softvérových produktov.
Tým budú pokryté pracovné postupy potrebné na úspešnú digitalizáciu. Časový
rozvrh SNK ráta s vyriešením a naplánovaním postupu masovej digitalizácie do
novembra 2008, v roku 2009 má byť k dispozícii tzv. "secondary site".
V utorok popoludní prebiehala i sekcia "Médiá verejnej služby a
digitalizácia". Peter Malec a Jozef Mračna predstavili Slovenskú televíziu (STV)
z hľadiska súčasného stavu digitalizácie a porovnali vízie digitalizácie
pamäťových fondov s realitou. Viac informácií o konferencii Digitálna knižnica,
program a časom azda aj samotné prezentácie nájdete na webových stránkach http://diglib.businessit.sk.
|