ELAG 2008: Rethinking the Library

Medzinárodná konferencia a porada expertov
Holandsko, Wageningen University, 13. – 16. 4. 2008

European Libraries Automation Group (ELAG) je otvorená skupina európskych expertov v oblasti automatizácie knižníc, ktorá vznikla v roku 1979 [http://www.elag.org].

Na konferencii ELAG 2008 sa zúčastnila stovka odborníkov z 24 krajín celého sveta. Popri odborných prednáškach s diskusiou sa rokovalo v 9 pracovných skupinách: správa digitálnych repozitov (digital repository management), hodnotenie služieb (evaluation of services), technológia hier pre knižnice (game technology for libraries), knižničné služby pre e-learning (library services in e-learning), nový prístup k bibliografickým údajom (rethinking the bibliographic data), sémantický web a knižničné aplikácie (semantic web and library applications), architektúra webových služieb (service oriented architecture), sociálne značenie (social tagging), vstupné geografické informácie (geographical information as access).

Vedecký park Wageningen je zameraný na vedy o živote, združuje univerzitu (9 200 študentov, 6 100 akademických zamestnancov), výskumné ústavy a strednú odbornú školu. Knižnica WURL, pôvodne situovaná v jednotlivých inštitútoch na 40 rôznych miestach, sa roku 2007 integrovala a presťahovala do nového univerzitného centra. WURL je zároveň jednou z digitálnych knižníc akademickej siete DARENET[http://www.darenet.nl], ktorá sa vybudovala v rámci EÚ programu DRIVER.

Peter van Boheemen (Wageningen UR Library, NL) v prednáške The Wageningen Library Content Management System uviedol prehľad etáp interného rozvoja automatizovaného knižničného systému – od katalógového systému AGRALIN (1980) až po knižnicu na stole (The AGRALIN Desktop Library) s grafickým webovým rozhraním Mosaic (1999). Roku 2007 uviedli do prevádzky nový knižnično-informačný systém – digitálnu knižnicu The Wageningen UR Digital Library [http://library.wur.nl], ktorú tvorí katalóg (600 000 knižničných jednotiek), inštitucionálny repozit, 6 interných bibliografických báz, 200+ externých báz, 10 000+ e-časopisov a 35 000+ e-kníh a správ. Nový knižničný a informačný systém WURL sa koncipoval ako systém na správu obsahu (content management system – CMS). Vychádzalo sa pritom z názoru, že tradičný integrovaný knižničný systém (ILS) bez ďalších aplikácií nestačí a koncepcia ILS je prekonaná (outdated). Zvolila sa modulárna architektúra (component based), pričom sa vybraté komponenty zakúpili (MetaLib, SFX, Collexis) a ďalšie potrebné vyvinuli pomocou Open-Source nástrojov (LibXML, Perl, PHP, MediaWiki, Subversion…). Systém sa opiera o dôslednú aplikáciu XML na popis objektov, jednotlivé transakcie majú charakter URL s odkazom na príslušnú webovú službu.

Laura Hollink (Vrije Universiteit Amsterdam, NL) sa v príspevku Semantic WEB opportunities for digital libraries zamerala na možnosti využitia sémantického webu v knižniciach, pričom upozornila na zásadný význam interoperability systémov pri prepájaní zbierok a systémov na organizáciu poznatkov (KOS). Odporučila orientáciu na štandardný formát RDF a príslušné aplikačné schémy (RDF scheme) a jazyk OWL. Na syntaktickej úrovni má mať prednosť XML, na sémantickej štandardný jazyk SKOS a prvky VRA Core 4.0. Namiesto nereálnej predstavy o univerzálnom globálnom slovníku sa treba sústrediť na prepájanie jestvujúcich (vocabulary alignment) slovníkov. Ako príklad uviedla NWO projekty CATCH a MultimediaN E-Culture a EÚ projekty eContentplus a TELplus.

Paula Goossens (KBR, Brussels, BE) a Dan Matei (CIMEC, Bucarest, RO) v prednáške Rethinking cataloguing poukázali na pretrvávajúci antagonizmus v prístupe používateľa k prameňom cez OPAC prostredníctvom riadených bibliografických báz a cez webové prehliadače na základe neriadených indexov. Tradičné katalógové systémy sa opierajú o štandardizované postupy a systematicky budované súbory autorít, nové systémy (Amazon, Google, LibraryThing) sa cez web prepájajú s nezávislými platformami (Wikipedia, FOAF, WorldCatIdentity…). Napriek tomu, že FRBR sa prijalo na pôde IFLA už v r. 1997, pretrváva dodnes veľká rôznorodosť v používaní katalogizačných pravidiel. Autori naznačili východisko v implementácii novej metodiky RDA, ktorá by mala byť od roku 2009 implementovaná ako webová služba vrátane RDA slovníkov a RDA profilových schém. V záznamoch sa údajne nebude používať interpunkcia.

Jeroen Hoppenbrouwers (Synergetics, Antwerpen, NL) sa v prednáške Rethinking subject access sústredil na potenciálnu synergiu v súčinnosti systémov kontrolovaných autorít a systémov indexácie voľného textu. Autority majú vo webovom prostredí veľký potenciál, treba ich však transformovať do použiteľnej formy, t. j. sprístupniť ako webové objekty (XML, URL…). Autorita sa tak môže dostať na prvú stránku googlovských hitov a poslúžiť na konsolidovaný a transparentný prieskum webových prameňov.

Henrik Lindstrôm, Martin Maimsten a Kristín Olofsson (Libris, Stockholm) v príspevku User centered design and the next generation OPAC – a perfect match? predstavili projekt nového švédskeho súborného katalógu The new LIBRIS project, do ktorého prispieva viac než 300 vedeckých a univerzitných (a niekoľko verejných) knižníc. Za hlavný problém sa považoval čas a neustále zmeny prostredia. Zvolil sa prístup orientovaný na používateľa (ISO-13407 Human-centered design process) a interaktívna implementácia v postupnosti malých krokov (many small technical iterations). Nový OPAC sa mal obohatiť o ponuku služieb (get it, availability check, delivery, ponuky…), radenie podľa relevancie, jazykové nástroje (stemming…), správu veľkých zostáv, FRBR a pod. Postupný vývoj systému spočíval na využití dostupných technológií a ich postupnej výmene a prepájaní (federation) do modulárneho systému prekrytého portálovým rozhraním [http://libris.kb.se]. Za hlavnú prednosť zvolenej metódy sa považuje možnosť kontinuálnej inovácie a priebežného rozvoja systému. K najbližším úlohám tímu LIBRIS patrí napr. implementácia URI, RDF, OpenURL/COinS, SPARQL…

Leo Waaijers (WURL, NL) sa pokúsil v príspevku Can the library be a Publisher? odpovedať na otázku, či (univerzitná) knižnica môže prevziať funkciu vydavateľstva. Uviedol prehľad rôznych modelov vedeckého publikovania, od spoplatnených príspevkov v prestížnych časopisoch až po voľne prístupné e-časopisy. Spomenul Berlínsku deklaráciu z roku 2003 a deklaráciu Európskej asociácie univerzít z roku 2008 na podporu voľného šírenia vedeckých poznatkov (Open Access). Problémom voľného šírenia zostáva kontrola kvality a rešpektovanie autorských práv. Tu vidí autor príspevku možnosti univerzitných knižníc, ktoré by mohli prevziať úlohu sprostredkovateľa v redakčnom procese a garanta kontrolovaného sprístupňovania a dlhodobého uchovávania vedeckých publikácií.

Maivor Hallén (BIBSYS, Trondheim, NO) v úvode prednášky Rethinking the library system – Who says an elephant can´t step dance poukázala na zmeny v správaní novej generácie používateľov, ktorého typickou črtou je na jednej strane technologická zručnosť a na druhej netrpezlivosť a odmietanie čakania, preferencia intuitívneho vyhľadávania a grafickej interakcie (surfovanie, browsovanie, navigácia…), nedostatočné znalosti dokumentačných a prieskumných metód. Dezintegrovaný svet integrovaných knižničných systémov je prekážkou žiaducej inovácie. Východiskom z krízy by mala byť spolupráca knihovníkov, dodávateľov systémov producentov informácií a používateľov. Ako príklady autorka uviedla švédsky projekt LIVA (Library Information Visualization and analysis, 2005 – 2007) zameraný na automatické indexovanie, klasifikáciu, klastering a vizualizáciu informácií, projekt európskych vedeckých knižníc Dandelon.com zameraný vývoj voľného multilingválneho a sémantického prieskumného nástroja (search engine) pre vedeckú literatúru na základe naskenovaných stránok s obsahom dokumentov. Za nádejné považuje uplatnenie nástrojov Web 2.0, ako aj niektoré nové produkty z kuchyne Google [http://www.google.com/experimental/]. S odvolaním sa na jeden z výrokov Taiga Forum Provocative Statements 2006, podľa ktorého o päť rokov bude treba úplne iných knihovníkov ako dnes, vyslovila potrebu novej spoločnej vízie pozitívneho scenára pre knižnice. Budúcu rolu knižnice vidí ako rozšírenie ľudskej mysle a ako dialóg stroja – počítača so „sloňou“ pamäťou a človeka, ktorý síce zabúda, ale asociuje, vizualizuje a predvída.

Theo van Veen (KB, The Hague, DK) v prednáške The way from sharing data to sharing intelligence prezentoval prístup k tvorbe infraštruktúry pre Európsku knižnicu, ktorá sa rieši v rámci EÚ projektu TELplus. Návrh infraštruktúry založenej na službách bol predmetom zadania 4 pracovného balíka Integrácia nových služieb do portálu TEL. Funkcionalita informačných systémov sa zabezpečuje webovými službami, ktoré predstavujú procedúry a operácie nad webovými objektmi a sú aktivované prostredníctvom URL. Požiadavky na služby sa generujú na základe kontextu z prostredia ľubovoľného portálu alebo systému. Webová služba ako taká je tiež webovým objektom, je vyhľadateľná a spustiteľná štandardnými webovými technikami. Univerzálna využiteľnosť vyžaduje štandardný popis služby vo formáte zodpovedajúcej schémy XML. Medzi základné typy webových služieb patria napr.: Alert, Annotate, Archive, Authenticate, Authorise, Find, Harvest, Locate, Monitor, Pay, Reserve, Supply, Translate. Poskytovatelia služieb môžu publikovať popisy služieb v registroch služieb alebo na webových stránkach. Infraštruktúra založená na webových službách (service-oriented architecture – SOA) je základom novej generácie knižnično-informačných systémov a možným východiskom z krízy monolitických a modulárnych ILS.

Fleur Stigter (The European Library, The Hague, NL) prezentoval projekt európskej knižnice Europeana, pôvodne známy ako European digital library. Europeana má zabezpečiť prístup k prameňom knižníc, múzeí, archívov, audiovizuálnych inštitúcií a ostatných pamäťových organizácií. Systém má umožniť priamy prístup k digitalizovaným materiálom, prezentovať obsah/zbierky netradičným spôsobom, grafickú a multimediálnu komunikáciu a prieskum, mapovanie a časové osi, funkcionalitu web 2.0. Prezentované demo pôsobilo dosť chaoticky. Autor pripúšťa, že práve s netradičnou prezentáciou majú používatelia problémy, najmä starší profesionáli vraj nerozumejú tematickému zoskupovaniu zbierok. Podľa neho je však dôležité, že existuje nový koncept a riešenie ďalšieho rozvoja bude predmetom ďalších projektov.

Patrick Danowski (Staatsbibliothek zu Berlin, DE) na záverečnom fóre Rethinking the library – final general discussion zhrnul hlavné témy konferencie a previedol ich na spoločného menovateľa „Web 2.0“, pod ktorým sa rozumie predovšetkým začlenenie používateľa do všetkých fáz vývoja a prevádzky nových knižničných a informačných systémov, zabezpečenie syntaktickej a sémantickej interoperability systémov, objektov a služieb s využitím štandardných nástrojov webu a generačná premena spoločnosti vyvolanátotálnym prienikom informačných technológií a internetu do všetkých oblastí nášho života. Účastníci konferencie sa zhodli na názore, že súčasný vývoj môže urýchliť nevyhnutné zmeny v koncepcii budovania knižničných a informačných systémov tak, aby sa optimálne zabezpečila trvalá udržateľnosť a optimálne využitie informačného, dokumentačného, a najmä ľudského potenciálu knižníc.

Program výročnej konferencie ELAG sa prelínal s pracovnými seminármi (workshopmi) expertných skupín, ktoré sa venujú vytypovaným aktuálnym a perspektívnym problémom z oblasti budovania knižničných a informačných systémov. Toho roku sa rokovalo v deviatich skupinách:

Workshop 1: Digital repository management moderátor: Ramon Ros (CBUC, Spain)

Workshop 2: Evaluation of Services – Why? What? How? moderátorka: Maja Žumer (University of Ljubljana, Faculty of Arts, Slovenia)

Workshop 3: Game technology for libraries Ad Aerts (Mediacollege Amsterdam, Netheriands)

Workshop 4: Incorporating library services in E-learning moderátorka: Anna Maria Tammaro

Workshop 5: Rethinking Bibliographic Data Patrick Danowski (Staatsbibliothek zu Berlin, Germany)

Workshop 6: Semantic Web and library applications moderátori Luit (GazendamTelematics Institute, Netherlands)

Workshop 7: Service Oriented Architecture moderátorka: Ellen Royneberg (BIBSYS Norway)

Workshop 8: Social Tagging moderátor: Wouter Gerritsma (Wageningen UR Library, Netheriands)

Workshop 9: Geographical information as Access moderátor: Fredrik Palm (Umeá University, Sweden)

Správy z workshopov sa v skrátenej podobe prezentovali v záverečnom programovom bloku. Budú publikované na webových stránkach konferencie.

Materiály z konferencie a pracovných skupín, prezentácie a ďalšie konferenčné dokumenty ELAG 2008: Rethinking the Library sú sprístupnené cez webové sídlo http://www.elag.org.