Historik versus markup. O interdisciplinárnom workshope Elektronické edície latinských prameňov na báze XML
Zo seminárov a konferencií
Myšlienka zorganizovať podujatie sa zrodila už pred niekoľkými rokmi. V tom čase tvorcovia digitálnej knižnice pre historické tlače a rukopisy Manuscriptorium (www.manuscriptorium.com) vytvorili softvérové predpoklady na to, aby bolo možné do otvoreného katalógu historických fondov okrem popisov dokumentov Elektronické edície historických dokumentov vznikajú na základe odporúčaní konzorcia TEI (Text Encoding Initiative, www.tei-c.org). Konzorcium vzniklo na konci 80. rokov a koncentruje sa na projekty súvisiace s vývojom štandardov na prezentáciu textu v digitálnej forme. V súčasnosti funguje ako nezávislé združenie akademických inštitúcií z USA a Európy. V roku 1994 publikovalo prvú inštrukciu zameranú na značkovanie textov z oblasti humanitných a sociálnych vied a lingvistiky (TEI P3), ktorá dodnes prekonala niekoľko úprav a aktualizácií (TEI P4, TEI P5). Inštrukcie TEI sa začali používať vo vedeckej komunite a stali sa nástrojom v explózii elektronických textov. Preformovali mnohé oblasti vedeckého sveta. Predchádzali vzniku DTD MASTER (Manuscript Access through Standardization of Electronic Records) – európskeho štandardu pre popis rukopisov na báze XML. TEI stanovila pravidlá transkripcie primárneho textového materiálu a tieto pravidlá otestovala. Boli bázou na vytvorenie DTD (document type definition) pre úplné texty (fulltexty) rukopisov v Manuscriptoriu. V súčasnosti obsahuje Manuscriptorium približne 250 fulltextov elektronických dokumentov vytvorených na báze XML. Sú výsledkom práce kodikológov, historikov a filológov. Je to začiatok. Elektronické edície tohto typu by v budúcnosti mali umožniť úplne nový spôsob práce s historickým textom. Víziou je funkčná publikológia. Umožní ju bohato štruktúrovaná a zároveň flexibilná definícia typu dokumentu. Vďaka nej vzniká text ako kombinácia štruktúrovaných, semištruktúrovaných a neštruktúrovaných dát. Zmyslom značkovania je na úrovni informačno-komunikačných technológií systémová interoperabilita, na úrovni producentsko-recipientskej umožnenie strojovej práce s textom, využívanie automatických a poloautomatických postupov. Pri markupe sa stretávajú schopnosti, skúsenosti, znalosti a fantázia, a to tak v prípade vytvárania, ako aj v prípade využívania. Pritom ideálnou požiadavkou je, aby producent jedného publikologicky reprezentovaného textu bol zároveň recipientom iného, a naopak, aby sa sprístupňovanie a využívanie do istej miery prelínalo.1 Takýto spôsob práce s textom v elektronicko-digitálnom informačnom a znalostnom prostredí presahuje tradičný profesionálny rámec knihovníctva či kodikológie. Vyžaduje a zároveň vytvára platformu pre interdisciplinárnu spoluprácu. Tvorcovia databázy implementujú ideu markupu do prostredia, v ktorom dosiaľ vznikali predovšetkým klasické – papierové – edície historických textov. Ústredná knižnica SAV ako partner konzorcia Manuscriptorium pripravila workshop s cieľom rozšíriť ideu XML medzi vedeckých pracovníkov, historikov, klasických filológov, archivárov a kodikológov, teda u tých, ktorí disponujú odborným potenciálom tvoriť elektronické edície. Spoluorganizátorom workshopu bola Katedra klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a hlavným lektorom PhDr. Zdeněk Uhlíř z Národnej knižnice ČR, jeden z hlavných propagátorov a tvorcov spomenutej databázy Manuscriptorium, v súčasnosti najväčšej európskej digitálnej knižnice pre historické dokumenty. Workshop bol rozdelený na tri časti – informačnú, tréningovú a diskusnú. Cieľom prvej bolo zoznámiť účastníkov zo súčasným stavom, víziami a možnosťami otvoreného katalógu Manuscriptorium a zároveň poskytnúť základné informácie o jazyku XML a štandardoch konzorcia TEI pre tvorbu fulltextu. Účastníci – historici, literárni historici, kodikológovia, odborníci špecializovaní na prácu s historickými knižničnými zbierkami zo Slovenska a Čiech – sa oboznámili so základnou štruktúrou a jednotlivými elementmi používanými pri tvorbe fulltextu historického dokumentu, s ich zmyslom a použitím. Druhá časť workshopu mala tréningový charakter. Na posilnenie predbežnej akceptácie štandardu pripravili a rozoslali organizátori účastníkom príručku s výkladom štandardu, príkladmi a odkazmi na relevantné webové zdroje. Na podujatí si potom každý účastník s asistenciou lektorov vyskúšal značkovanie vlastného historického prameňa v XML editore. Zrejme najdôležitejšia bola záverečná diskusia. Naznačila efekt podujatia a momentálne naladenie jeho účastníkov voči XML. Reakcie ukázali, že akceptujú značkovanie v XML ako možný budúci spôsob práce s historickým textom, prejavili potenciál naďalej ho testovať, učiť sa značkovať a tiež prispievať do tvorby virtuálneho bádateľského prostredia vlastnými produktmi. Ukázalo sa tiež, že by uvítali vytvorenie akejsi platformy pre tvorbu projektov. Podujatie bolo prvým krokom. Čas a ďalšia komunikácia v komunite ukáže, či vznikne reálny potenciál pre tvorbu edícií u jednotlivcov či tímov. Jednoznačne možno konštatovať, že workshop vygeneroval záujem o spoluprácu ako nevyhnutný predpoklad tvorby virtuálneho prostredia pre oblasť historických prameňov. Môže totiž vznikať len ako výsledok nadinštitucionálnej kooperácie IT špecialistov, odborníkov na prácu s historickými knižničnými a archívnymi zbierkami a odborníkmi na obsah týchto dokumentov.
1 Uhlíř, Zdeněk: Teorie a metodologie elektronicko-digitálního zpracování rukopisů a hybridní knihovna. Praha : Národní knihovna ČR, 2002, s. 181. |