Pod týmto názvom sa 1. októbra 2009 uskutočnil v Krajskej
knižnici v Žiline informačný seminár pre verejné, predovšetkým regionálne
knižnice. Jeho spoluorganizátormi boli Slovenská asociácia knižníc, Slovenská
národná knižnica a Krajská knižnica v Žiline a realizoval sa ako jedna z úloh
pilotného projektu Benchmarking verejných knižníc, podporeného z Grantového systému
MK SR.
Ťažiskovými úlohami celého projektu bolo spracovanie
indikátorov pre proces benchmarkingu verejných knižníc, návrh jeho softvérového
zabezpečenia, monitoring záujmu rôznych typov verejných knižníc o zapojenie sa do
benchmarkingu, preverenie možností, resp. záujmu vo vedeckých knižniciach a napokon
rokovanie predstaviteľov MK SR, SAK a SNK o vízii konkrétnej realizácie benchmarkingu
– zatiaľ vo sfére verejných knižníc. V rámci informačnej prípravy projektu bolo
naplánovaná realizácia informačného seminára s propagačno-diseminačnou
funkciou. Ambíciou organizátorov bolo o. i. narušiť pomerne rezervovaný postoj
verejných knižníc ku kritickému hodnoteniu vlastných výkonov, ochote porovnávať sa
s lepšími knižnicami, hľadať cesty k zlepšovaniu, ochote sprístupniť určité
interné informácie. Tradične si k „lámaniu ľadov“ vybrali českých kolegov,
ktorí tak na základe svojich skúseností šírili benchmarkingovú osvetu
rôznych uhlov pohľadu:
PhDr. Vít Richter (Národní knihovna Praha) predstavil
organizáciu a fungovanie benchmarkingu z celoštátnej úrovne, Bc. Marie Šedá
(Moravskoslezská vědecká knihovna Ostrava) mala osvetliť, akú úlohu plní v
propagácii a realizácii benchmarkingu krajská metodika, a Bc. Irena Liberdová
(Městská knihovna Frýdek-Místek) reprezentovala knižnicu zapojenú do benchmarkingu,
jej zadaním bolo sprístupniť praktické skúsenosti vlastnej knižnice, náročnosť
alebo naopak nenáročnosť tohto hodnotiaceho procesu, jeho využitie v praxi a pod.1
Ďalšou významnou časťou programu seminára bolo predstavenie
návrhu indikátorov na realizáciu benchmarkingu slovenských verejných knižníc
členkami projektového tímu, diskusia k nim a dotazníkový monitoring záujmu o
zapojenie sa do benchmarkingu, ako aj k navrhnutým indikátorom. Aj s ohľadom na
skutočnosť, že na posúdenie indikátorov je potrebný väčší rozsah času, než
poskytoval seminár, projektový tím elektronicky zaslal všetkým regionálnym
knižniciam návrh indikátorov s prosbou, aby sa jednak vyjadrili za svoju knižnicu a
zároveň oslovili podľa svojho uváženia aj mestské a vybrané profesionalizované
knižnice vo svojich regiónoch.
Dotazníkový prieskum mal prekvapujúco dobrú spätnú väzbu:
reagovalo 32 regionálnych knižníc, vrátane krajských, z nich len 1 knižnica
neplánuje zapojiť sa do benchmarkingu, ale pripomienky k indikátorom sformulovala. Z
celkového počtu dotazníkov vrátených od regionálnych knižníc temer 60 % súhlasilo
s indikátormi a nemalo pripomienky (sčasti možno aj pre pomernú krátkosť času na
vyjadrenie), 13 knižníc navrhovalo niektoré indikátory vynechať, niektoré naopak
doplniť. V návrhoch zmeny jednotlivých indikátorov nebola medzi knižnicami zhoda:
okrem doplnenia plochy priestorov pre verejnosť (6x) a vynechania počtu obyvateľov na 1
študijné miesto (4x) boli návrhy zmeny iných indikátorov prezentované väčšinou
jednou knižnicou, v ojedinelých prípadoch dvomi.
Z mestských knižníc dostal projektový tím 17 dotazníkov, z
nich jedna nemá záujem zapojiť sa do benchmarkingu, 5 knižníc navrhlo obdobné zmeny
indikátorov ako regionálne knižnice, 11 obecných knižníc súhlasilo s
indikátormi bez zmeny, z nich nemá záujem o benchmarking taktiež jedna knižnica.
Celkovo sa teda do dotazníkového prieskumu zapojilo 59 verejných
knižníc. Z nich 95 % vyjadrilo vôľu merať si sily s inou knižnicou, odkryť svoje
tajné karty, zistiť svoje silné a slabé stránky, pracovať na ich zlepšovaní – aj
s predpokladom určitej redukcie počtu účastníkov v reáli, je to naozaj optimistická
východisková pozícia pre to, aby sme benchmarking vo verejných knižniciach na
Slovensku naštartovali.
1 Dostupné na internete: http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=1924&idf=548&lang.sk
|