Projekt Sphaera ex post
NISPEZ predstavuje|
Projekt záchrany a prezentácie historických glóbusov mal svoju dôležitú propagačnú zložku. Bolo potrebné prezentovať ho laickej verejnosti adekvátnymi prostriedkami vrátane mnohých zjednodušení reality tak, aby vynikla jeho podstata – záchrana a prezentácia unikátnej zbierky historických artefaktov. A preto, hoci sa o ňom napísalo a povedalo veľa1, vytratili sa mnohé súvislosti, detaily a pozadie. Práve pozadie uskutočnenia tohto v knižničnom priestore netradičného formátu môže byť zaujímavé pre časť odbornej verejnosti. Pretože to, čo sa laickej verejnosti v médiách prezentovalo ako „výstava starých glóbusov v univerzitke“, predstavovalo v skutočnosti ideovo, obsahovo, personálne a inštitucionálne zložitejší proces. Východiská a ambície
Projekt záchrany a prezentácie zbierky historických glóbusov vznikol v Ústrednej knižnici SAV, na referáte ochrany a sprístupňovania historických knižničných fondov. Pracovisko sprístupňuje okrem vlastných historických zbierok aj niekoľko deponátov historických knižníc. Medzi nimi je odbornej verejnosti najznámejšia Lyceálna knižnica v Bratislave, pričom samotné pracovisko vďaka umiestneniu v historických priestoroch Evanjelického lýcea viac-menej prevzalo tento názov. O historickom fonde Lyceálnej knižnice má odborná verejnosť dostatok informácií. Skutočnosť, že jej súčasťou je deväť historických glóbusov, je podstatne menej známa. Už v 60. rokoch minulého storočia sa im Dr. Ján Čaplovič pokúsil zabezpečiť adekvátnu starostlivosť. Problém poškodených glóbusov potom na dlhé obdobie prekryli iné problémy a priority pracoviska. Pre mňa samu predstavovali marginálnu záležitosť až do roku 2002, keď som sa začala intenzívnejšie zaujímať o zbierku. Okrem štyroch glóbusov, ktoré boli exponované v pracovni, študovni a dvorane lýcea, pretože to ich fyzický stav dovoľoval, bolo tu ďalších päť neidentifikovaných a mimoriadne poškodených kusov. Reštaurátor Iva Galamboš uskutočnil prvotnú obhliadku a očistenie kartuší s identifikačnými údajmi. Na tomto základe som urobila prvý súpis a identifikáciu glóbusov a tiež konštatovania o dobe ich vzniku a hodnote. Vypracovali sme prvý reštaurátorský zámer, rozpočet reštaurovania a začali sme hľadať zdroje na uskutočnenie zámeru. Popri tom bol zreštaurovaný prvý glóbus ako reálny začiatok a promo celého úsilia. V roku 2005 sa podarilo získať prostriedky na reštaurovanie najstaršieho hviezdneho glóbusu Uranographia (1700) vďaka grantu Nadácie Summit Motors Slovakia. Zostávalo stále sedem nezreštaurovaných hviezdnych a zemských glóbusov z 18. – 19. storočia. Nastalo obdobie niekoľkoročného hľadania a zároveň môjho postupného prenikania do dejín výroby glóbusov. Na ich margo je potrebné uviesť, že glóbusy a dejiny ich výroby sa v Európe pestujú ako relatívne samostatná disciplína s nevyhnutnými presahmi do dejín vedy, astronómie a geografie a majú svoje početné publikačné výstupy vrátane monografických. Mnohí čitatelia tohto článku už zrejme navštívili Múzeum glóbusov v Rakúskej národnej knižnici2. Je spolu s Medzinárodnou Coronelliho spoločnosťou pre výskum glóbusov (Internationale Coronelli-Gesellschaft für Globenkunde3), ktorá pri nej sídli, asi najreprezentatívnejšou inštitúciou v tejto oblasti vzhľadom na cenné zbierky, ale aj publikačné výstupy. Popri nej sa v Nemecku, Veľkej Británii, ale aj v Holandsku a v iných európskych krajinách pestuje „globológia“ minimálne na úrovni tvorby plošných súpisov, mapujúcich stav zachovania historických glóbusov vo verejných a súkromných zbierkach. Takýto trend na Slovensku dosiaľ neexistoval.4 Len čiastočne ho nahrádzajú výsledky niekoľkých maďarských historikov (najmä Zoltána von Ambrus-Fallenbüchl). Základné poznatky o dejinách výroby glóbusov v Uhorsku, ale aj poznatky o stave zachovania najvýznamnejších glóbusov publikovali v 60. rokoch 20. storočia najmä v rakúskom periodiku Globusfreund. Na Slovensku však náuka o glóbusoch de facto neexistovala a aj vďaka tomu dnes len postupne zisťujeme, koľko vzácnych glóbusov sa nachádza v rôznych zbierkach. Príkladom je nedávny nález doteraz najstaršieho známeho hviezdneho glóbusu na Slovensku.5 V čase, keď sa zreštaurovanie zbierky stalo jednou z mojich profesionálnych priorít, vnímala som ako historik absenciu globológie na Slovensku ako veľmi lákavú príležitosť na doplnenie svojho profesionálneho portfólia o túto exkluzívnu oblasť, síce prehliadanú, ale mimoriadne úzko prepojenú s dejinami knižnej kultúry najmä vzhľadom na autorsko-vydavateľské pozadie vzniku a výroby. Pri vzniku glóbusu zohral podstatnú rolu autor mapy – astronóm či geograf. Potom sa k slovu dostal drevoryrec, medirytec alebo litograf a tlačiar. Až do vynájdenia farebnej litografie sa glóbusy ručne kolorovali. Kruh autorov uzatvárajú nakladatelia a mecéni. Glóbusy od máp a atlasov ako jednej z napríťažlivejších častí knižnej kultúry oddeľujú len ich drevené a kovové časti a použitie. Finančné prostriedky na dokončenie zámeru reštaurovania zbierky sa nám podarilo získať v roku 2008 vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorá podmienila získanie grantu veľkým dôrazom na prezentáciu vystúpení pre čo najviac laických záujemcov o kultúrne dedičstvo. V tomto momente sa už reštaurovanie inštitucionálnej zbierky glóbusov stávalo veľmi dobrou bázou pre nadinštitucionálne konštituovanie projektu s veľkou pridanou hodnotou. Jeho výsledkom mala byť nielen fyzická záchrana ťažko poškodenej zbierky, ale aj jej prezentácia a popularizácia dejín historických glóbusov na Slovensku v kontexte európskych kultúrnych dejín a v kontexte poznatkov európskej globológie.
Najstarší glóbus v zbierke: hviezdny glóbus Uranographia Obsah a formát Ako prvá sa prirodzene vynorila predstava výstavy, resp. putovnej výstavy. Hoci sú dnes výstavy (najmä kníh) bežnou súčasťou knihovníckej praxe, nikdy som ich tvorbu nepovažovala za súčasť svojej profesie, najmä preto, že ich podstatou nie je len informácia, ale aj forma, akou sa táto informácia sprostredkuje istej skupine ľudí. O to viac som premýšľala o inom, modernejšom a otvorenejšom formáte prezentácie, dlhodobo udržateľnom a s možnosťou neustáleho vývoja. O formáte využívajúcom moderné formy komunikácie, vymoženosti informačnej spoločnosti, prístupnom ľuďom nenav-števujúcim knižnice a výstavy. Je to väčšia časť populácie a čokoľvek sa v tomto smere podnikne a s akýmkoľvek výsledkom, bude to minimálne dobrá skúsenosť, ale najmä príťažlivá výzva bez organizačnej záťaže a rizík, ktoré prinášajú výstavy historických artefaktov, bez časového a priestorového obmedzenia. Tak sa zrodila predstava webovej stránky www.globusy.sav.sk. Zastrešuje a prezentuje celý koncept – jeho ideu, obsah, ľudské a inštitucionálne pozadie. Vytvára neobmedzený priestor na prezentáciu dejín glóbusov v Európe, priestor na aktualizáciu poznatkov o stave zachovania historických glóbusov na slovenskom území. Vznikol tu tiež priestor na prezentáciu autentických dobových textov o tejto problematike a tiež ho môžeme vnímať ako prvú platformou pre minidejiny výroby glóbusov v Uhorsku či na jeho slovenskom území. Web prezentuje zbierku glóbusov Lyceálnej knižnice v Bratislave ako najväčšiu na slovenskom území zachovanú zbierku, pričom každý glóbus tu má svoj základný popis a niekoľko fotogalérií. Autonómny priestor poskytuje reštaurovaniu glóbusov ako špecifickej odbornej činnosti smerujúcej k záchrane kultúrneho dedičstva. Jeho súčasťou sú okrem spomenutých fotogalérií prezentujúcich stav glóbusov pred reštaurovaním a po reštaurovaní, aj autentické videosekvencie zachytávajúce reštaurátorské procedúry. Projekt Sphaera na jednej strane využíva web ako prostriedok na prezentáciu svojho obsahu a zároveň sa prostredníctvom neho pokúša vytvoriť prostredie aspoň čiastočne nahrádzajúce to, čo na Slovensku chýba – náuku o dejinách glóbusov a ich lokálnu archeológiu.
Technické a softvérové pozadie Web projektu bol vytvorený v Ústrednej knižnici SAV, pričom jadro stránky tvorí redakčný systém Joomla vo verzii 1.5 s podporou AJAX technológie (rozhranie Web 2.0). Joomla predstavuje intuitívny redakčný systém s dobrou podporou vývojárskeho tímu a solídnej užívateľskej základne s množstvom prístupných rozšírení. Vytvorenie kostry šablóny s úpravami kódu, s množstvom grafických úprav, nastavení, inštalácií a úprav doplnkov, ale aj samotného napĺňania obsahu sprevádzali celý proces zrodu portálu. Pre zverejňovanie fotografií a obrázkov sa ako najvhodnejšie ukázalo využitie služieb Google Picassa, ako z hľadiska prístupu ku galérii (pri jej spravovaní), tak i pri publikovaní či propagácii. Videosekvencie zachytávajúce reštaurovanie boli nasnímané kamerou Sony HDV 1080i. Záznamy z digitálnych pások sa prostredníctvom technológie firewire (Sony i.Link) skonvertovali do formátu .avi a následne bolo možné záznamy upravovať (strihať, ozvučovať, titulkovať a pridávať efekty) do požadovanej podoby. Použil sa softvér Vegas Movie Studio Platinum 9.0 (Sony). Takto spracované videosekvencie sme vystavili na webe You Tube a prelinkovali s materských webom projektu. Vo vyššom rozlíšení sa premietali vo výstavnej miestnosti počas trvania výstavy – ďalšieho výstupu projektu. Výstava V rámci formátu sme ponechali priestor aj klasickej fyzickej forme prezentácie, koncentrujúc sa na to, aby sa v rámci scenára výstavy dôsledne využili tie možnosti fyzickej prezentácie, ktoré virtuálna prezentácia potláča. Od začiatku bolo viac-menej jasné, že výstava umožní odprezentovať problematiku odlišne a jej dôležitým atribútom bude špecifický a netradičný vizuálny zážitok poskytovaný historickými glóbusmi. Výstava umožnila vytvoriť lineárnu kompozíciu – akéhosi sprievodcu po dejinách doplneného súvisiacimi artefaktmi a obsahovým kontextom. Vznikol scenár obsahujúci koncept dejín glóbusov od staroveku do konca 19. storočia. V ňom bolo možné vidieť glóbusy zachované v Lyceálnej knižnici v Bratislave spolu s fotografiami prezentujúcimi ich stav pred reštaurovaním a reštaurovanie. Scenár predstavil dejiny glóbusov v súvzťažnosti s vývojom astronómie, geografie, matematiky a mapovej projekcie a umožnil odprezentovať aj dôležité vedecké diela reflektujúce vývoj poznania v tejto oblasti od Ptolemaiovho Almagestu až po významných astronómov 19. storočia. Málokto vie, koľko vedeckých diel novoveku ponúka poznatky o výrobe glóbusov a armilárnych sfér, o glóbusovej projekcii, ale tiež o tom, ako glóbus používať, ako pomocou neho riešiť geografické a astronomické zadania. Keďže časť z týchto diel sa nachádza vo fondoch Ústrednej knižnice SAV, mohli sa stať príťažlivou a obohacujúcou súčasťou výstavy. Hviezdny a zemský glóbus sa zároveň predstavil ako člen „rodiny“ príbuzných astronomických prístrojov a pomôcok – armilárnych sfér, astrolábov, telúrií, planetárií.
Ak hovorím o výstave, nemôžem obísť skutočnosť, že k príťažlivému výsledku a celkovému zážitku z nej prispel, resp. umocnil ho atraktívny priestor, v ktorom sa uskutočnila – átrium Univerzitnej knižnice v Bratislave (nazývané aj barokové nádvorie). Univerzitná knižnica sa stala popri Nadácii VÚB najdôležitejším spojencom pri uskutočnení zámeru, pretože poskytla všetko, čím Ústredná knižnica SAV nedisponuje – okrem spomenutého priestoru aj výstavné pomôcky (rámy na postery, vitríny) a personál. Partnerstvo a spolupráca nie malého počtu ľudí pri riešení problémov a činnostiach, ktoré v definitívnom výsledku síce nie sú očividné, ale sú mimoriadne dôležité, bola pre mňa jednou z najpríjemnejších stránok realizácie. Ku kvalite výstavy veľkou mierou prispeli postery o dejinách výroby a použitia glóbusov. Grafiku a výrobu zabezpečil Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. v Bratislave, vlastník zbierky. Tendencia obsiahnuť problematiku tak, aby zrkadlila stav poznania v disciplíne, viedla okrem iného k skúmaniu iných zbierok a pokusom implementovať do scenára aj „cudzie“, ale pre prezentáciu problematiky nie marginálne artefakty. Tak sa podarilo získať na výstavu niekoľko armilárnych sfér, astroláb a slnečné hodiny a jeden glóbus. Tieto exponáty mohli byť súčasťou výstavy vďaka spolupráci Historického múzea SNM a Oravského múzea P. O. Hviezdoslava. Pri tvorbe scenára výstavy, ale aj pri napĺňaní webovej stránky sa vynorilo množstvo otáznikov, bielych miest, subtém a subproblémov, okrem iného tiež prirodzená snaha odprezentovať v rámci dejín výroby glóbusov to, čo je špecificky uhorské, resp. slovenské. Uhorské dejiny výroby glóbusov sú zvláštne tým, že sú oproti európskym dejinám výroby akoby posunuté v čase o niekoľko sto rokov, inak povedané – obdobie, keď sa v Európe glóbusy vyrábali ako sériový produkt v etablovaných dielňach a vydavateľstvách, je pre Uhorsko prehistóriou výroby glóbusov, históriou osamelých pokusov a ručnej, individuálnej výroby „na kolene“ jedinečných kúskov z rúk niekoľkých nadšencov.6 Skutočné dejiny výroby glóbusov v Uhorsku sa začínajú v 30. rokoch 19. storočia, keď za zaujímavých okolností vzniká prvý uhorský hviezdny a zemský glóbus, hoci v dielňach mimo uhorského územia.7 Tieto glóbusy mali plniť okrem iného funkciu učebnej pomôcky a distribuovali ich vďaka štedrému mecenátu do všetkých uhorských stredných a vyšších škôl. Nemáme presné informácie o tom, koľko glóbusov vyrobili, boli to však nepochybne desiatky, ak nie stovky kusov. Napriek tomu je ich zachovanie na slovenskom území ojedinelé – vieme dosiaľ len o tých, ktoré sa zachovali v Lyceálnej knižnici. Dejiny výroby uhorských glóbusov pokračujú v 60. rokoch 19. storočia. Veľmi významnú rolu v nich zohral rodák z Veľkého Slavkova Ján Hunfalvy, profesor geografie. Na konci 60. rokov vytvoril návrh pre zemský glóbus s priemerom 24 cm. Vyrábali ho v renomovanej dielni Jána Felkla v Roztokách pri Prahe. Prirodzene som si želala, aby bol aj tento glóbus súčasťou výstavy, rovnako ako ďalšie pre naše dejiny významné glóbusy, pri ktorých vzniku stál Pavol Gönczy, pedagóg, geograf a kartograf s veľkými zásluhami o výrobu glóbusov v Uhorsku. Napriek tomu, že som vynaložila isté úsilie na identifikáciu týchto glóbusov v slovenských zbierkach, nepodarilo sa mi objaviť ani jeden z nich, okrem ťažko poškodeného Kogutoviczovho glóbusu,8 ani ich kvalitné vyobrazenia a postupne som rezignovala na túto myšlienku. Záver vyplývajúci z tohto zistenia si môže každý čitateľ sformulovať sám. Jednoznačne však vedie k úvodnému konštatovaniu o zanedbanosti tohto segmentu kultúrneho dedičstva na Slovensku a zároveň evokuje úvahy o možných voľných pokračovaniach projektu. Sklamania Projekt Sphaera je prvým (azda úspešným) pokusom vyvolať v odbornej i laickej verejnosti pozornosť, akú si historický glóbus ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva zaslúži. Ako celok ho môžeme hodnotiť ako vydarený, hoci nie všetko sa naozaj podarilo. Zrejme najväčším sklamaním bola problematická komunikácia s reštaurátorom z externého prostredia, najmä v dôsledku slabej schopnosti dodržiavať dohodnuté termíny a akceptovať tímovú kooperáciu, ktorú realizácia takéhoto relatívne komplikovaného formátu prináša. Je to zrejme aj negatívny dôsledok nedostatku konkurencie v tomto druhu reštaurátorských výkonov. Ovplyvnilo to okrem iného kvantitu a kvalitu segmentu videosekvencií. Podľa pôvodnej predstavy sa v nej mal objaviť aspoň raz každý z glóbusov a podstatne väčšia škála reštaurátorských činností. Nie celkom bezproblémová bola spolupráca s médiami. Nie je zrejme potrebné vykonať dôslednejší rozbor skúsenosti, akú má asi každý, kto sa pokúšal medializovať svoje výsledky alebo problém. Novinár z akéhokoľvek média má „pár grifov“ a informačných vzorcov a do nich nasunie poskytnuté dáta. Miera zjednodušenia problémov a aj dezinformácie, ku ktorej v rámci tohto postupu dochádza, je niekedy ťažko akceptovateľná. Na základe istých skúseností som sa pokúsila vyhnúť šumom, posunom a nevhodným zjednodušeniam dôslednou prípravou informačnej kampane.9 Napriek tomu vzniklo niekoľko nečakaných momentov a dosiahnutý výsledok nie je celkom uspokojivý. V prvom rade sa nepodarilo vždy dosiahnuť korektné informovanie o Ústrednej knižnici SAV ako hlavnom nositeľovi projektu, ale mimovoľne sa do centra dostala Univerzitná knižnica v Bratislave ako miesto konania výstavy. Ešte menej prijateľný je fakt, že informácia o webovej stránke ako hlavnom a (na rozdiel od výstavy) trvalom a perspektívnom výstupe sa z mediálnych produktov vytratila úplne alebo čiastočne a namiesto nej zvíťazilo zavedené klišé o výstave. Takto sa vlajková loď projektu dostala do tieňa výstavy, čo muselo ovplyvniť návštevnosť webu. Štatistika návštevnosti webovej stránky zatiaľ hovorí o približne asi 1 200 jedinečných návštevníkoch, čo vo svetle uvedených skutočností možno považovať za slušný výsledok.10 K tomu treba pripočítať návštevníkov výstavy, ktorí stránku nenavštívili. Aj pri plnom akceptovaní faktu, že takáto téma bude vždy magnetom len pre isté percento populácie, teda ľudí so vzťahom k dejinám a kultúrnemu dedičstvu, musíme pripustiť, že profesionálne uskutočnená kampaň mohla efektívnejšie zasiahnuť cieľ.11 Príbeh nekončí alebo budúca udržateľnosť Hviezdne a zemské glóbusy zohrali v dejinách našej civilizácie špecifickú a mnohotvárnu rolu. V staroveku a stredoveku bol ich vznik najmä výsledkom snahy poznať vesmír. V ranom novoveku boli prístrojom, pomôckou pri poznávaní Zeme. Neskôr sa stali emblémom moci a luxusu, ale aj vzdelania a silnej túžby po poznaní, symbolom vedy. Ich dejiny sa tiahnu kultúrnymi dejinami našej civilizácie. Pri vzniku glóbusu stáli učenci, maliari, rytci, vydavatelia a mecéni. Dnes je starý glóbus artefaktom vzbudzujúcim obdiv a zberateľské nadšenie. Projekt Sphaera priniesol poznanie, ktoré sa postupne stalo jeho leitmotívom – zbierka glóbusov Lyceálnej knižnice v Bratislave je podľa našich poznatkov najväčšou na území Slovenska zachovanou inštitucionálnou zbierkou glóbusov. Obsahuje druhý a tretí najstarší doteraz známy na slovenskom území zachovaný glóbus: Uranographiu vyrobili v roku 1700 v Amsterdame, zemský glóbus Cosmothere je z roku 1707. Zbierka obsahuje ďalšie hviezdne a zemské glóbusy z 18. a 19. storočia vrátane prvého uhorského hviezdneho a zemského glóbusu. Vďaka reštaurovaniu sa všetky glóbusy dostali do výborného fyzického stavu a obnovila sa ich estetická a kultúrna hodnota. Webová stránka však naďalej zostáva a ako platforma pre dejiny glóbusov na Slovensku bude priebežne aktualizovaná o nové poznatky a udalosti v tejto sfére. Samotná výstava má zrejme potenciál na to, aby bola znova inštalovaná, záleží to však od súhry rôznych okolností. Tento hendikep web nemá. Je perspektívny zrejme aj ako priestor pre budúce mapovanie výskytu historických glóbusov a armilárnych sfér na Slovensku a 3D digitalizáciu glóbusov. Uskutočnenie prvého z uvedených zámerov predstavuje vo svoje podstate nový a nie nenáročný nadinštitucionálny zámer. 3D digitalizácia zbierky glóbusov Lyceálnej knižnice je reálnejšia, ale vzhľadom na minimálne skúsenosti v tejto oblasti na Slovensku, je tento zámer momentálne len v štádiu prieskumu možností.12 Asi najdôležitejším krokom bude vyhlásenie zbierky glóbusov za hnuteľnú kultúrnu pamiatku.13 Ako legislatívny akt ochrany ho môžeme považovať za akési druhé a logické vyvrcholenie projektu.
1 http://www.uk.sav.sk/globusy/index.php?option=com_content&view=article&id=91&Itemid=87 2 http://www.onb.ac.at/globenmuseum.htm 3 http://www.onb.ac.at/globenmuseum/globenmuseum_coronelli_gesellschaft.htm 4 K dispozícii je starší súpis glóbusov v Československu: Kuchař, Karel: Register of Old Globes in Czechoslovakia. In: Zprávy geografického ústavu ČSAV, 1964, s. 7-13. Obsahuje len niekoľko glóbusov zo Slovenska. Autor článku vyzýva inštitúcie vlastniace glóbusy k spolupráci na jeho aktualizácii. 5 Csütörtöky, Jozef: Najstarší hviezdny glóbus na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá, 57, 2009, č. 4, s. 25-31. 6 O dejinách výroby glóbusov v Uhorsku napríklad: Ambrus-Fallenbüchl, Zoltán von: Der grösste Erdglobus Ungars – Hundert Jahre alt. Manuscript globe, diam. 132 cm, by Ladislaus Perczel, 1862. In: Der Globusfreund, 1963, č. 12, s. 41-44; Ambrus-Fallenbüchl, Zoltán von: Ungarische Globenmacher der Vergangenheit. In: Globusfreund, 1964, č. 13, s. 23-30. Ďalšia literatúra: http://www.uk.sav.sk/globusy/index.php?option=com_content&view=article&id=84:literatura-o-globusoch-v-uhorsku-vyber&catid=35:pramene-a-literatura-k-dejinam-globusov&Itemid=57 7 Ambrus-Fallenbüchl, Zoltán von: Ungarische Globenmacher der Vergangenheit. In: Globusfreund, 1964, č. 13, s. 25-27; Bartha, Lajos: The first educational globes in hungarian language 1800-1850. In: Der Globusfreund, 1995/96, č. 43/44, s. 240-243. 8 Ambrus-Fallenbüchl, Zoltán von: Ungarische Globenmacher der Vergangenheit. In: Globusfreund, 1964, č. 13, s. 29-30. 9 Okrem iného bola vytvorená a sprístupnená tlačová správa, propagačné banery na niekoľkých webových sídlach. Časť novinárov principiálne odmieta publikovať akúkoľvek informáciu o webovej lokalite, webovom produkte. 10 Istú objektívnosť by toto konštatovanie získalo, keby sme mali k dispozícii presné čísla o unikátnych návštevníkoch (použitý redakčný systém ich neumožňuje získať), ktoré by sme porovnali so štatistikami záujmu o podobné projekty. Istú kvantifikáciu ponúka napríklad portál Obnova.sk, kde si článok propagujúci projektu prečítalo takmer 500 návštevníkov. 11 Ako čiastočne akceptovateľné porovnanie môže poslúžiť uvedenie celovečerného dokumentárneho filmu Osadné. Film si od uvedenia do konca septembra 2009 pozrelo 5 000 návštevníkov, čo sa v médiách prezentovalo ako úspech (http://hnonline.sk/c1-38439100-film-osadne-vzbudil-zaujem-slovenskych-divakov). 12 Pokus o digitalizáciu historických glóbusov uskutočnilo na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti – vzniklo tzv. virtuálne glóbusové múzeum: http://terkeptar.elte.hu/vgm/main.php?lang=de. 13 Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Prichádza do úvahy aj vyhlásenie za historický knižničný fond podľa zákona č. 183/2000. |
