| Úvod Revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológiív posledných desaťročiach so sebou priniesla potrebu aplikácie nových postupov,
 metód a techník práce, ktoré sa využívajú na vyhľadávanie, spracovanie a
 poskytovanie prístupu k informáciám a informačným zdrojom. V súvislosti s tým sa,
 pochopiteľne, kladú aj iné požiadavky na informačných profesionálov, ktorí čoraz
 častejšie nie sú zamestnancami len tradične ponímaných knižníc alebo
 vedecko-informačných inštitúcií, ale tiež najrozličnejších informačných,
 analytických či finančných organizačných zložiek komerčných firiem a
 spoločností. Tento širší záber v potenciálnom uplatnení absolventov bolo potrebné
 reflektovať aj v zmene obsahu prípravy študentov pre informačnú prax.
 Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakultyUniverzity Komenského v Bratislave (KKIV FiF UK) v tomto duchu inovovala svoje študijné
 programy, ktoré boli akreditované na bakalárskom i magisterskom stupni pod názvom informačné
 štúdiá. Zároveň pripravila na bakalárskom stupni štúdia nové špecializované
 programy literárna komunikácia a knižnice a dejiny knižnej kultúry. V
 nových študijných programoch sa objavilo viacero predmetov, ktoré sú v porovnaní s
 doterajším programom knižnično-informačné štúdiá úplne nové, resp. si
 vyžadujú zásadnú obsahovú inováciu. Na základe toho bol v prvej polovici roka 2008
 pripravený výskumný projekt INWENT – Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0
 a nových technológií, ktorý bol predložený ako grantová žiadosť v rámci
 schémy KEGA Ministerstva školstva SR. Projekt bol schválený, výskum sa realizuje od
 roku 2009 a jeho ukončenie je plánované na koniec roka 2011. Cieľom tohto článku je
 informovať o základných východiskách formulovania projektu INWENT, o jeho zámeroch i
 priebežných výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté v roku 2009.
 Príprava informačných profesionálov Príprava informačných profesionálov, ktorá v súčasnosti –podľa sústavy študijných odborov Ministerstva školstva SR platnej od roku 2002 –
 zapadá do rámca študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá, sa
 realizuje na Slovensku od roku 1952. Tradične bolo toto vzdelávanie orientované na
 prácu s informáciami a dokumentmi v knižniciach, od 60. rokov 20. storočia sa postupne
 zavádzali predmety súvisiace s automatizáciou a informatizáciou spracovateľských
 procesov, najmä v duchu rozvoja sústavy vedecko-technických a ekonomických
 informácií. Od začiatku 90. rokov do vývoja profesie výrazne zasahujú vplyvy
 spojené s rozvojom globálnej informačnej infraštruktúry, sieťovej komunikácie a
 nových typov informačných systémov, zdrojov a služieb.
 Sieťová komunikácia a elektronické publikovanie zásadnýmspôsobom modifikujú paradigmy tvorby i využívania informácií, nárastom kvantity
 dostupných informácií radikalizujú spoločenský dopad informačného problému a
 akcentujú potrebu dôkladnej selekcie kvalitných informácií na uspokojenie
 informačnej potreby používateľa. Hoci sa zdá, že úroveň penetrácie informačných
 technológií do spoločnosti sa stále zvyšuje, prístup k internetu má čoraz
 väčšia časť populácie a informácie pre svoju potrebu si nájde každý sám, bez
 sprostredkovateľa, opak je pravdou – selekcia relevantných a kvalitných
 informačných zdrojov stále nie je samozrejmosťou. Vyžaduje kompetencie a zručnosti
 založené na adekvátnom vzdelaní a tréningu. Ich absencia či nedostatočný rozvoj
 vedie k stavom informačného stresu a preťaženia, ktoré sa dnes už prejavujú nielen
 na úrovni jednotlivca, ale aj inštitúcií.
 Všetky tieto zmeny sa postupne premietali do študijných plánovzameraných na prípravu informačných pracovníkov, ktoré Katedra knižničnej a
 informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave priebežne
 aktualizovala. Za posledných 8 rokov sa uskutočnilo viacero stretnutí s partnerskými
 katedrami podobného zamerania (library studies, information studies, media studies) z
 Európy aj zámoria (Praha, Ľubľana, Katovice, Stuttgart, Aberdeen, Boras, Oslo,
 Vilnius, Pittsburgh, Urbana-Champaign), na ktorých prebiehali diskusie o optimálnom
 obsahu prípravy informačných profesionálov pre 21. storočie. Jedným z
 najvýznamnejších podujatí tohto charakteru bola konferencia o obsahu vzdelávania
 informačných profesionálov European Curriculum Reflections on Library and
 Information Science Education, ktorá sa uskutočnila v roku 2005 v Kodani
 (European, 2005). V rámci týchto stretnutí, ale aj mimo nich, boli vykonané podrobné
 porovnávacie analýzy študijných programov, ktoré identifikovali základné tematické
 okruhy v tejto oblasti vzdelávania. Sú to:
 
digitalizácia kultúrneho dedičstva,informačná gramotnosť a vzdelávanie,vyhľadávanie informácií,informačná spoločnosť – bariéry v slobodnom prístupe kinformáciám,
informačný a znalostný manažment,organizácia znalostí,knižnice v multikultúrnej informačnej spoločnosti,informácie a knižnice v historickej perspektíve,mediácia kultúry v európskom kontexte,manažment knižníc a informačných inštitúcií,virtualizácia komunikácie a kultúry. V roku 2007 na základe uvedených analýz a odporúčaní KKIV FiFUK  pripravila inovovaný študijný program informačné štúdiá
 (študijný odbor 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá), ktorý je postavený na téze
 o potrebe integrácie dôkladnejšieho štúdia nových médií, organizačných,
 legislatívnych, technologických, sociálnych i humánnych podmienok spracovania,
 uchovávania, tvorby informačných produktov a poskytovania prístupu k informáciám v
 ére sieťovej komunikácie.
 Jedným zo základných východísk úvah o zmenách v koncepciivzdelávania informačných profesionálov je nové ponímanie sieťového
 informačného prostredia. Nová generácia webu, web 2.0, je postavená na princípe
 personalizovanej spolupráce používateľov a technologického rozhrania, posune od
 centralizovaného spracovania k decentralizácii. Nejde ani tak o novú verziu
 technických špecifikácií už známeho webu, ako skôr o sociálne zmeny v spôsoboch
 využívania tohto priestoru ako platformy pre komunikáciu i písanie aplikácií.
 Typickým príkladom tejto generácie webu sú wiki a komunitné weby, ktoré umožňujú
 spoluprácu pri tvorbe a spoločné využívanie zdrojov používateľmi. Aplikácia
 týchto princípov znamená premenu súčasného webu, ktorý sa skladá z viac alebo
 menej statických dokumentov, na sieť dát, údajov a poznatkov.
 Významný rozmer chápania súčasnej komunikačnej paradigmypredstavuje štúdium sociálnych aspektov sieťového informačného prostredia, ktoré
 reprezentujú predovšetkým sociálne siete. Čitatelia, resp. používatelia
 knižničných a informačných služieb boli tradične významným objektom, na ktorý sa
 sústreďovala pozornosť informačnej vedy. Sociálne siete poskytujú efektívnu
 metodológiu skúmania používateľov informácií či klientov informačných systémov,
 berúc do úvahy nielen ich individuálne charakteristiky, ale aj ich sociálne zaradenie.
 
 V poslednom desaťročí sa v oblasti skúmania využívaniainformačných zdrojov, používateľských potrieb a preferencií presadzuje komplexný,
 celostný prístup k chápaniu správania sa používateľov informácií. Tento
 prístup sa postupne transformuje na novú významnú paradigmu vo výskume v prostredí
 informačnej vedy, s využitím sociologických, psychologických, etnologických a
 ďalších spoločenskovedných metód pri skúmaní tvorcov i používateľov
 informácií. Súčasťou modelu informačného správania sú aj vzorce využívania
 informačných zdrojov, používateľských potrieb a preferencií, ktoré sa v
 knižniciach a informačných inštitúciách skúmajú pomerne často najmä v
 súvislosti so snahami o skvalitňovanie štruktúry informačných fondov a služieb.
 Informačné správanie je do značnej miery podmienené, resp.formované ďalšou sociálno-pedagogickou kategóriou, informačnou gramotnosťou
 a súvisiacou informačnou výchovou. Informačná gramotnosť sa pokladá za jeden zo
 základných aspektov civilizačnej gramotnosti súčasného človeka a súvisí s
 požiadavkami súčasnej modernej spoločnosti, ktorá je vyšpecifikovaná ako
 informačná, resp. znalostná spoločnosť. Tá kladie na človeka vysoké nároky z
 hľadiska jeho schopnosti aktívne a efektívne pracovať s informáciami a informačnými
 zdrojmi. Človek, ktorý sa má v súčasnosti aktívne a funkčne uplatniť, sa musí
 vedieť dobre orientovať v nebývalej záplave informácií a informačných zdrojov,
 vedieť selektovať a kreatívne využiť tie správne informácie, vedieť sa orientovať
 v rozličných médiách, vedieť pracovať s informačno-komunikačnými prostriedkami,
 aby sa sám mohol stať tvorcom nových informácií a poznatkov. Nevyhnutným
 predpokladom a zároveň kľúčovou kompetenciou informačnej gramotnosti je
 čitateľská gramotnosť – hodnotiť, konfrontovať, funkčne a aktívne využívať
 informácie môže len ten, kto ich dokáže prečítať – dešifrovať
 z textu a porozumieť im.
 Je nevyhnutné zakomponovať všetky uvedené atribúty súčasnéhokomunikačno-publikačného prostredia do odbornej prípravy informačných profesionálov
 tak, aby sa vedeli úspešne vyrovnávať s technologickými i sociálnymi problémami ich
 využívania a boli schopní v tomto duchu vzdelávať aj svojich používateľov či
 klientov.
 Projekt INWENT Všetky uvedené východiskové tézy sme brali do úvahy, keď smev roku 2008 koncipovali projekt výskumu pre grantovú agentúru KEGA (Kultúrna a
 edukačná grantová agentúra MŠ SR) v rámci tematického zamerania Výskum
 orientovaný na tvorbu nových študijných programov pre I., II. a III. stupeň
 vysokoškolského vzdelávania. Cieľovým zameraním projektu bolo výskumné
 vytváranie predpokladov na vypracovanie nových moderných vysokoškolských učebníc a
 didaktických prostriedkov najmä pre ťažiskové jednotky nového študijného programu,
 ktoré doteraz nemajú vhodné učebné texty alebo iné didaktické prostriedky.
 Hlavným cieľom projektu je inovácia a skvalitnenie obsahuštudijného programu informačné štúdiá prostredníctvom prípravy nových predmetov
 reflektujúcich aktuálne zameranie výskumu v oblasti informačnej vedy na problematiku
 informačného správania a informačnej gramotnosti, mediálne aspekty spracovania a
 využívania informácií a zdrojov, sieťové elektronické prostredie novej generácie
 (web 2.0) a možnosti kolaboratívneho spracovania a využívania informácií v
 podmienkach sociálnych sietí. Študijné programy informačné štúdiá v rámci
 študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdia boli na bakalárskom i
 magisterskom stupni štúdia pripravené v priebehu akademického roka 2006/2007 a boli
 akreditované na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2007.
 
 Obr. 1  Webová stránka projektuINWENT
 Dôraz pri riešení projektu sa kladie na 7 predmetov, ktorýchobsah by sa mal v priebehu výskumu rekreovať, vrátane vytvorenia novej/inovovanej
 koncepcie obsahu, syláb a prípravy učebných textov.
 Je potrebné podotknúť, že riešiteľské pracovisko, ktorým jeKKIV FiF UK v Bratislave, má rozsiahle medzinárodné kontakty na partnerské
 inštitúcie, s ktorými spolupracovalo na niekoľkých medzinárodných projektoch
 (CELIP, CECUP, DELOS, BOBCATSSS, EUCLID). Kontakty a spolupráca existujú aj v oblasti
 prípravy a inovácie študijných plánov. Tu sa bude v najbližších rokoch spolupráca
 primárne orientovať na vysokoškolské pracoviská v Prahe, Opave, Katoviciach a
 Ľubľane, okrem iného predpokladáme aj formu vzájomného posudzovania či spolutvorby
 učebných textov.
 Výskumná a tvorivá aktivita projektového tímu sa zameriava na 7bazálnych predmetov, ktoré predstavujú nóvum v štruktúre programu určeného na
 odbornú prípravu informačných profesionálov na bakalárskom aj magisterskom stupni
 štúdia:
 
organizácia informácií v elektronickom prostredí,autorské právo,tvorba multimédií,informačná a mediálna gramotnosť,sieťové informačné zdroje a médiá,semiotika nových médií,informačná politika. Na základe analýzy stavu poznania v danej oblasti a vlastnéhovýskumu sa spracujú nové, resp. inovované sylaby a učebné texty k uvedeným
 predmetom. Jedným z primárnych východísk tvorby výstupov budú skúsenosti a
 výsledky výskumného tímu katedry z predchádzajúcich výskumných projektov
 orientovaných na problematiku informačného správania.
 Učebné texty budú publikované primárne v elektronickej podobe abudú prístupné nielen študentom katedry, ale aj ostatných katedier, ktoré
 pripravujú informačných profesionálov na Slovensku (Žilinská univerzita, UPJŠ
 Prešov) i v zahraničí (Univerzita Karlova v Prahe, Slezská univerzita v Opave,
 Masarykova univerzita v Brne). Predpokladáme využiteľnosť takto zameraných učebných
 textov aj pre študentov študijných programov v rámci príbuzných študijných
 odborov, ako sú žurnalistika či masmediálne štúdiá.
 Riešenie projektu je plánované na obdobie 3 rokov, v časovomhorizonte 2009 –2011.
 V úvodnom roku 2009 boli čiastkové ciele zamerané najmä na: 
realizáciu základného prieskumu informácií a zdrojov;vytvorenie knižnice elektronických i tradičných publikácií,ktoré sa venujú skúmanej problematike;
syntéze poznatkov do podoby detailného návrhu syláb predmetov;vnútornej oponentúre navrhnutých syláb;modernizácii vybavenia počítačového multimediálneholaboratória na realizáciu praktických kurzov orientovaných na prácu s elektronickými
 zdrojmi a médiami.
 Na rok 2010 sú plánované nasledujúce rámcové aktivity: 
príprava a odovzdanie prvých rukopisov učebných textov;vnútorná oponentúra učebných textov;pilotná realizácia vybraných predmetov – pôjde o tie predmety,ktorá sa už v roku 2010 po spustení novoakreditovaných študijných programov začnú
 vyučovať;
prezentácia výsledkov výskumu na konferenciách. Rok 2011, ktorý bude finalizačným rokom, budeme venovať úlohámorientovaným na:
 
externé oponovanie učebných textov;záverečné redigovanie textov, tvorbu finálnych elektronickýchpublikácií;
prezentáciu výsledkov výskumu na konferenciách;zorganizovanie vlastnej vedeckej konferencie, na ktorej budúprezentované ťažiskové výsledky výskumu.
 INWENT v rokoch 2009 a 2010 Žiaľ, nie všetky plánované predstavy o dosiahnutých cieľochsa v uplynulom roku podarilo naplniť – do značnej miery aj preto, lebo pôvodne
 plánovaný rozpočet bol pri pridelení grantu krátený zhruba na tretinu. Diskusie
 riešiteľov v prvej polovici roka 2009 naznačili, že pôvodne definovanú skupinu
 bazálnych predmetov by bolo vhodné rozšíriť o bibliometriu a informetriu a výskumy
 elektronickej komunikácie. Základné výskumné ciele boli splnené, k vytypovaným
 predmetom informačných štúdií boli spracované úvodné prieskumy literárnych a
 iných, najmä webových zdrojov a realizoval sa nákup tlačených informačných zdrojov
 – učebníc a monografií. Zoznamy relevantných elektronických zdrojov sa spracovali
 do podoby webových bibliografií, ktoré sú od októbra prístupné na stránke KKIV FiF
 UK (http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=4752).
 Tvorba syláb predmetov prešla finálnym štádiom, vnútornáoponentúra (ciele 3 a 4) prebehla v januári 2010. Vzhľadom na už spomínané krátenie
 rozpočtu nebolo možné realizovať modernizáciu multimediálnej učebne (cieľ 5) v
 pôvodnom rozsahu. Nakúpili sme iba 4 nové PC a ako provizórne riešenie sa financoval
 upgrade existujúcich počítačov v laboratóriu katedry navýšením ich pamäťovej
 kapacity.
 Najdôležitejšie výsledky projektu za rok 2009 teda možnozhrnúť do nasledujúcich bodov:
 
identifikácia a akvizícia informačných zdrojov k problematikebazálnych predmetov informačných štúdií;
príprava webového portálu s odkazmi na relevantné zdroje,elektronické i tradičné;
spracovanie syláb predmetov;upgrade laboratória určeného na realizáciu technologickyorientovaných predmetov informačných štúdií;
overenie využitia kolaboratívneho prostredia(http://stella.uniba.sk/texty2) v procesoch a technológiách prípravy a spracovania
 textov, najmä v súvislosti s prípravou učebnice k predmetu organizácia informácií v
 elektronickom prostredí;
finalizácia prvých dvoch učebných textov. 
 Obr. 2  Webové bibliografie kvybraným predmetom informačných štúdií
 V rámci projektu sa v uvedenom období spracovalo 27 publikačnýchvýstupov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Najvýznamnejším z
 nich je zborník FiF UK Knižničná a informačná veda 22, ktorý mapuje viaceré
 východiskové analýzy k tematickým okruhom pokrývajúcim obsah nových predmetov
 študijných programov informačné štúdiá. Medzi takpovediac predčasné
 výstupy projektu patria 2 učebné texty, ktoré boli pripravené ešte koncom roka 2009
 a vychádzajú v elektronickej podobe vo vydavateľstve Stimul. Ide o skriptá Sociálne
 a humánne kontexty elektronickej komunikácie (Šušol et al., 2009) a učebnicu Vyhľadávanie
 informácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí (Steinerová et al.,
 2010).
 Výsledky riešenia boli prezentované na domácich (INFOS 2009) izahraničných, resp. medzinárodných konferenciách (ABDOS, CASLIN, Kniha v 21.
 století, International Conference – 10th Forum on Scientific and Technical Information
 Zakopane). Uskutočnili sa aj prednášky a školenia v oblasti trendov výskumu
 informačného správania a digitálnych knižníc (Steinerová) a informačnej
 gramotnosti (Hrdináková).
 Práce na projekte budú v roku 2010 pokračovať podľa pôvodnéhozámeru a budú sa realizovať v troch základných smeroch:
 
Detailnejšie rozpracovanie obsahu predmetov a príprava rukopisovučebných textov.
 
Pilotná realizácia vybraných predmetov – overovanie obsahujednotlivých kurzov. V prvej polovici roka 2010 pôjde o predmety, ktoré sa vyučujú v
 letnom semestri (organizácia informácií v elektronickom prostredí, sieťové
 informačné zdroje a médiá, informačná politika, bibliometria a informetria, výskumy
 v elektronickej komunikácii), v druhej o predmety zimného semestra (autorské právo,
 tvorba multimédií, informačná a mediálna gramotnosť).
 
Dobudovanie multimediálneho laboratória (marec – jún 2010).Kontrolné workshopy riešiteľov k stavu a postupu prác na učebných textoch sa
 uskutočnia koncom júna a koncom novembra 2009. Plánované sú prezentácie
 čiastkových výsledkov na domácich (Digitálne knižnice) aj medzinárodných
 konferenciách (CASLIN, INFORUM, CoLIS).
 Záver Ako naznačujú doterajšie výsledky riešenia projektu INWENT vpodobe seriózne spracovaných podkladových analýz a bibliografií i prvých učebných
 textov vyprodukovaných v roku 2009, je reálny predpoklad, že cieľ vytvoriť modernú
 obsahovú náplň nových predmetov a súbor nových učebníc pre študijný program
 informačné štúdiá sa v najbližších dvoch rokoch podarí naplniť. S ohľadom na
 infraštruktúrno-technickú stránku realizácie je potrebné zdôrazniť, že celková
 úspešnosť projektu bude do značnej miery podmienená výškou pridelených
 finančných prostriedkov a tým, do akej miery nám tieto prostriedky umožnia
 modernizovať laboratórium IKT do takej podoby, aby sa v ňom dali komfortne a efektívne
 vyučovať technologicky orientované predmety.
   Použité a odporúčané zdroje European Curriculum Reflections on Library andInformation Science Education [online], 2005. Edited by Leif Kajberg and Leif Lorring.
 Copenhagen : The Royal School of Library and Information Science 2005. 241 s. [cit.
 2010-01-30]. Dostupné na webe: http://www.library.utt.ro/LIS_Bologna.pdf.
 Rankov, P. 2009. Slovensko a paradigmatické zmeny vkomunikácii súvisiace s elektronizáciou : momentálny stav dynamických procesov. Knižnica.
 – ISSN 1335-7026. – Roč. 10, č. 1 (2009), s. 3-6.
 Rankov, P. 2009. Verejné a súkromné v komunikácii :blog ako príklad aktuálnych zmien. Sociální studia. – ISSN 1214-813X. – Roč.
 6, č. 2 (2009), s. 15-35.
 Steinerová, J. 2005. Zmeny vo využívaní informácií anová paradigma informačnej vedy. In Nová paradigma spracovania a využívania
 informácií [CD-ROM]. – Bratislava : Univerzita Komenského, 2007. – ISBN
 978-80-223-2415-1. – S. 58-71.
 Steinerová, J. – Grešková, M. – Ilavská, J. 2010. Vyhľadávanieinformácií a organizácia poznania v elektronickom prostredí [CD-ROM]. – Bratislava
 : Stimul, 2010. – ISBN 978-80-89236-80-0.
 Šušol, J. – Hrdináková, Ľ. – Regec, M.. 2009. Sociálnea humánne kontexty elektronickej komunikácie [online]. Bratislava : Stimul, 2009.
 199 s. [cit. 2010-01-30]. Dostupné na webe: http://stella.uniba.sk/texty/JS-Socialne_a_humanne_kontexty_elektronickej_komunikacie_2009.pdf.
     1   Príspevok bol spracovaný spodporou grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a
 nových technológií (INWENT).
 |