| 
 Zavádzanie novej generácie informačných, autentifikačných a 
    identifikačných systémov, potreba racionalizácie iniciačných procedúr 
    (registrácia, prihlasovanie do systému, vstup do knižnice…) a potreba automatizácie 
    a efektivizácie výpožičiek, kopírovania a tlače dokumentov, vrátane mikroplatieb a 
    ich zúčtovania za poskytnuté služby, spolu so zavedením jednotného zoznamu pre 
    viaceré aplikácie v jednej inštitúcii, napr. na báze LDAP, viedli k myšlienke 
    zavedenia jediného jednoznačného identifikátora používateľa, resp. zamestnanca 
    knižnice – knižničného preukazu. Po implementovaní štandardizovanej 
    medziinštitucionálnej autentifikačnej komunikácie, napr. na báze Shibboleth®, sa 
    možnosť autentifikácie rozširuje podľa zásady anytime-anywhere na celý www 
    priestor. Takto sa knižničný preukaz stane Knižničným pasom, ktorý umožní 
      registráciu vo viacerých knižnično-informačných inštitúciách a viacerých 
    informačných systémoch. 
Požadované vlastnosti, ako sú jednoznačný identifikátor, 
    bezpečné zakódovanie osobných údajov, racionalizácia knižničných operácií a 
    možnosť elektronickej peňaženky a systému mikroplatieb, majú pamäťové karty, 
    resp. čipové karty (smartcards). 
Predpoklad, že v Slovenskej republike je na vysokých školách a 
    univerzitách vydaných približne 450 000 bezkontaktných čipových kariet ako preukaz 
    študenta potlačených dizajnom ISIC®, asi 7 000 kariet ako preukazov učiteľa s 
    dizajnom ITIC® a približne 100 000 preukazov s vlastným dizajnom, pričom všetky tieto 
    karty sú čipové karty MIFARE MF1 S70®, s pamäťou veľkosti 4 kB, logicky vyústil do 
    myšlienky použitia práve tohto typu karty pri tvorbe Knižničného pasu. Podporila to 
    aj štruktúra čitateľov, kde napr. v Univerzitnej knižnici v Bratislave až vyše 47 % 
    všetkých čitateľov v roku 2002 tvorili študenti vysokých škôl. Podobná situácia 
    je  aj v ostatných knižniciach v SR. Uvedené riešenie umožní úsporu takmer 50 
    % nákladov na karty a najmä času pri vydávaní preukazov. Okrem toho bezkontaktná 
    čipová karta ako preukaz študenta vysokej školy obsahuje takmer všetky údaje, ktoré 
    sú postačujúce a nevyhnutné pre registráciu používateľa.  
Štruktúra údajov Knižničného pasu 
Štruktúra údajov v čipe Knižničného pasu vychádza zo 
    štruktúry vysokoškolských kariet, obsahuje tieto údaje: 
Knižničný pas obsahuje kompletnú adresu vrátane PSČ, kód 
    knižnice, jej identifikátor, ktorý určuje, kde karta vznikla. Čipová karta – 
    Knižničný pas umožňuje dvojaké použitie: 
- identifikačná karta – na základe výrobcom garantovaného
 
        neopakujúceho sa výrobného čísla karty (SNR) je presne identifikovateľný vlastník 
        karty, 
- multifunkčná čipová karta – aplikácia cez príslušné
 
        hardvérové zariadenie číta/zapisuje údaje na čip karty, je obmedzené pamäťovým 
        priestorom karty.  
 
Súčasťou knižničného pasu je aj uzavretý platobný systém – 
    elektronická peňaženka. Na karte môžu byť až tri vzájomne nezávislé peňaženky. 
    Platí pritom, že ak chce používateľ zmeniť elektronickú peňaženku poskytovateľa 
    služieb a má obsadené všetky tri peňaženky, musí na jednej z nich minúť celý 
    kredit. Následne si aktivuje peňaženku nového poskytovateľa služieb a nabije si u 
    neho požadovaný kredit.  
Pri registrácii používateľa v knižničnom systéme je možné 
    uložiť do databázy ďalšie údaje (e-mail, telefón…), ktoré sú pre knižnicu 
    nevyhnutné, potrebné alebo žiaduce. Rozsah týchto údajov a manipuláciu s nimi 
    upravuje príslušná legislatíva a knižničný poriadok. 
Vizuál Knižničného pasu 
Okrem údajov v pamäti čipu sa predpokladá aj vonkajšia 
    vizualizácia Knižničného pasu. Termoreprografickou sublimačnou technológiou sa na 
    kartu tlačí základný motív korešpondujúci s kultúrou a históriou knižnice, 
    ktorá danú kartu vydáva. Predná strana by mala obsahovať nápis Knižničný pas, 
    logo knižnice, fotku držiteľa karty spolu s minimálnymi osobnými údajmi a výrobným 
    číslom karty (SNR) ako jednoznačným identifikátorom. Tlač čiarového kódu umožní 
    použiť karty aj v inštitúciách, kde majú tradičné knižničné systémy založené 
    na jeho vyčítavaní. Tento kód by mal vyjadrovať SNR karty. Zadná strana karty môže 
    ostať biela, alebo sa môže využiť na stručnú prezentáciu histórie knižničnej 
    inštitúcie, poučenie používateľa, umiestnenie loga sponzora a pod. Odporúča sa 
    rozlíšiť jednotlivé typy Knižničného pasu podľa toho, či je jeho držiteľom 
    zamestnanec, čitateľ, hosť, návšteva a pod., čo je možné dosiahnuť rôznou 
    farebnosťou podkladu karty, rôznou farbou vybraného poľa, resp. písma na karte.  
Využitie Knižničného pasu 
Knižničný pas na pôde knižnice môže mať  takéto 
    využitie: 
- dochádzka zamestnancov je evidovaná terminálmi
 
        dochádzkového systému prostredníctvom autentifikácie čipovou kartou, 
- vstup (a výstup) do verejnej časti knižnice
 
        je kontrolovaný na základe autentifikácie čipovou kartou prostredníctvom čítacích 
        zariadení, turniketov a pod.,  
- vstup a výstup vo vyhradenej zóne služobnej časti
 
        knižnice je kontrolovaný aj prostredníctvom autorizácie čipovou kartou a 
        príslušnými hardvérovými zariadeniami, 
- identifikácia používateľa v knižničnom systéme môže
 
        prebiehať prostredníctvom načítania SNR karty knižničnými terminálmi alebo 
        čítačkami čiarového kódu, priradenie požičaných kníh načítaním čiarového 
        kódu knihy, 
- v rámci  uzavretého malého platobného styku (bufety,
 
        šatne, reprografické služby, ostatné platené služby knižnice), 
- získavanie informácií prostredníctvom informačných
 
        terminálov zobrazujúcich obsah Knižničného pasu, teda aj aktuálny kredit v 
        elektronických peňaženkách, informácie pre používateľov o aktuálnych novinkách v 
        knižnici a pod., 
- využívanie samoobslužného kopírovacieho systému
 
        riadeného údajmi z čipovej karty pre používateľov aj zamestnancov. 
 
V súčasnosti sa využíva Knižničný pas hlavne v prostredí 
    knižnice a jej systémov. Na zabezpečenie komfortu čitateľov (používateľov) sa 
    čoraz viac dostáva do pozornosti otázka využitia Knižničného pasu ako 
    multifunkčného preukazu v oblasti kultúrno-spoločenských služieb, dopravy, 
    mestských organizácií, prípadne v rámci vernostných systémov a benefitov. 
    Predpokladom takéhoto širokospektrálneho využitia je vzájomná kooperácia všetkých 
    organizácií a inštitúcií, ktoré by na prípadnom používaný Knižničného pasu 
    participovali.  
  
EMtest-SK, s. r. o. (http://www.emtest-sk.sk) 
 |