Strategické aspekty kooperácie v knižničných procesoch
Zo Slovenska
      
        Úvod
      
    
      V súčasnosti nadobúda čoraz väčší význam produktívna kooperácia vo všetkých procesoch súvisiacich s vytváraním a
      využívaním informačných zdrojov. Historicky jedným z prvých produktov knižničnej kooperácie boli súborné katalógy, ktoré
      združovali nielen sekundárne zdroje informácií, ale aj ako prvé zabezpečovali spoločné využívanie technológií v
      katalogizácii.
    
      Dnes sa ukazujú už nové možnosti knižničnej kooperácie podporenej manažmentom poznatkov v organizáciách a technológiami
      skupinovej spolupráce na sieťových komunikačných základoch. Kooperácia knižníc, odborných skupín knihovníkov a iných
      informačných profesionálov je jedným z nevyhnutných predpokladov kvalitatívneho posunu knižničných a informačných služieb do
      informačnej spoločnosti.
    
      Pokúsim sa preto naznačiť niektoré strategické súvislosti dobrej kooperácie, ktoré by mohli byť užitočnou inšpiráciou
      pre lepšie fungovanie súborných katalógov, ale aj ďalších kooperatívnych projektov knižníc a informačných inštitúcií. Ako
      príklad použijem skúsenosť s hodnotením projektov súborných katalógov predložených v rámci Open Library Program v minulom
      roku. V pokuse o syntézu naznačím aj súvislosti s výskumným projektom
      Interakcia človeka s informačným prostredím, ktorý v súčasnosti riešime na KKIV FiF UK. Základné otázky, ktoré
      spájajú problém súborných katalógov a tému výskumu, formulujem takto: Ako podporiť produktívnejší profesionálny diskurz v
      knižničnom a informačnom prostredí? Ako prepojiť výskum s formovaním strategickej kooperácie knižničných a informačných
      inštitúcií?
    
      
        1. Historická skúsenosť
      
    
      Z hľadiska kooperácie existuje v našich knižniciach určitá historická skúsenosť, ktorá sa intenzívne rozvinula najmä
      koncom 60. a v 70. rokoch 20. stor. Ide najmä o projekty automatizácie (bibliografia, zahraničné knihy, periodiká ap.). V 80.
      a 90. rokoch dominovali inštitucionálne zamerané automatizované systémy. Nasledovali ich kooperačné a integrované systémy
      projektované na báze širšej kooperácie, ostávali však skôr v koncepčnej rovine. Tradícia koncentrácie na inštitucionálne
      hranice sa prejavila aj v mnohých posudzovaných projektoch v rámci Open Library Program nadácie OSF (r. 1995 – 2000).
    
      Reálna funkčnosť kooperácie v širšom meradle je otázkou organizácie s problémom súladu medzi veľmi rôznorodými záujmami
      profesionálnych skupín. Ukazuje sa, že sociálne a politické prostredie v niektorých obdobiach vývoja zvýraznilo prekážky v
      odbornej spolupráci. Niektoré z týchto prekážok súvisia najmä s nedostatočným rozvojom ľudských zdrojov a s využívaním
      odborných poznatkov v kooperácii knižničných procesov. Účinná kooperácia však môže vzniknúť najmä v takom prostredí, kde
      existuje spoločný odborný záujem a vízia. Táto vízia zrejme nebola jednoznačne viditeľná, preto sa čakalo na aktivitu
      “lídra”, najmä Slovenskej národnej knižnice (SNK), pri presadzovaní skutočne fungujúceho súborného katalógu. To pritom
      neznamená automatickú centralizáciu celého knižničného systému a súborného katalógu ako jeho súčasti. Skôr ide o problém
      kultúry – hodnôt a presvedčení, ktoré vytvárajú prostredie fungujúceho súborného katalógu.
    
      Keď konfrontujeme kultúru našich knižničných inštitúcií so zahraničnými skúsenosťami, vidíme, že bremeno minulých
      pracovných návykov a profesionálnej etiky vytvára u nás mnoho konfliktov v profesionálnych postojoch a hodnotách. Ukazuje sa,
      že prenos technológií a adaptácia systémov je len prvým krokom k dlhodobejšej zmene. V rámci tejto zmeny treba klásť dôraz na
      účinnejšiu vecnú kooperáciu, prenos profesionálnych hodnôt, dlhodobé a celoživotné vzdelávanie pracovníkov, nové metódy
      manažmentu a integráciu súborných katalógov do nových modelov digitálnych služieb.
    
      Naša historická skúsenosť naznačuje potrebu identifikovať tie procesy, ktoré boli skutočným odborným a vecným prínosom
      v praktickej pracovnej skúsenosti. Na základe toho by mohla vzniknúť vízia premeny nášho polouzatvoreného systému na systém,
      v ktorom je možné dosiahnuť harmonizáciu viacerých protirečivých záujmov a postojov. Pri definovaní spoločných hodnôt,
      princípov a cieľov treba prekročiť úzke inštitucionálne či skupinové záujmy.
    
    
      2. Základné problémy kooperácie
    
    
      a vytvárania kooperatívnych systémov
    
      Kooperácia sa v súčasnosti prejavuje ako zásadný strategický problém knižníc na Slovensku. Projekty súborných katalógov
      SNK a Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB), ktoré som preštudovala a hodnotila, potvrdili predpoklad o prioritnom
      formulovaní potrieb a zámerov rozvoja jednotlivých inštitúcií. Skutočnou pridanou hodnotou budovaných systémov kooperatívnej
      katalogizácie a súborných katalógov by však bolo skôr sformulovanie spoločných aktivít a postupného zapájania všetkých
      zainteresovaných knižníc do širšieho, spoločného celku.
    
      Z tohto pohľadu treba vyzdvihnúť úlohu OSFOLP najmä pri podnecovaní konkretizácie projektov a pri podpore ďalších
      krokov, ktoré nakoniec viedli k pomerne optimistickému stavu spoločného postupu zainteresovaných inštitúcií a mnohých
      expertných skupín.
    
      Problém vytvárania spoločného súborného katalógu je však príliš zložitým na to, aby ho bolo možné definitívne vyriešiť
      v niekoľkých projektoch. Ide o typický komplexný sociálny systém, ktorý sa nedá zabezpečiť jednoduchým technologickým
      systémom, obsahuje množstvo organizačných aktivít, inštitucionálnych zmien a harmonizáciu pohľadov množstva zúčastnených
      profesionálov (katalogizátori, tvorcovia súborov autorít, manažéri, systémoví knihovníci, programátori, bibliografi,
      technická podpora atď.). Zároveň je potrebné priebežne hľadať nové metódy riadenia takýchto zložitých systémov nielen na
      úrovni jednotlivých inštitúcií, ale aj na úrovni jednotlivých systémov (monografie, periodiká) a na úrovni spolupráce týchto
      systémov.
    
      Pri hodnotení projektov sa tiež vynoril problém pripravenosti pracovníkov jednotlivých knižníc na odbornú prácu
      súvisiacu s riešením kooperatívnej katalogizácie. V projektoch pritom boli plánované rozličné školenia či pracovné stáže,
      otázna je však dlhodobá udržateľnosť kľúčových pracovníkov a zainteresovanosť mladých profesionálov v rámci odborných
      činností.
    
      Ďalším problémom efektívnej kooperácie je uvedomenie si hlbokej premeny súčasných knižníc pod vplyvom technológií.
      Ukazuje sa, že súborný katalóg sa stáva prvým krokom širších systémov, ako napr. digitálne knižnice, ktoré môžu integrovať
      služby, procesy a produkty viacerých doteraz samostatných inštitúcií. Aj v nadväznosti na medzinárodnú spoluprácu pri riešení
      našej výskumnej úlohy (dohoda KKIV FiF UK s inštitúciami v Maďarsku, Lotyšsku a Poľsku) zdôrazňujem spoluprácu knižníc s
      ostatnými inštitúciami orientovanými na kultúrnu pamäť (napríklad archívy, galérie, múzeá). Týmto smerom by bolo užitočné
      orientovať aj ďalší rozvoj kolaboratívneho procesu pri formovaní súborných katalógov smerom k inovácii a pridanej hodnote a
      novej kvalite poskytovaných služieb s perspektívnym začlenením do medzinárodnej spolupráce (napr. systém ONE a i.).
    
      Na základe našich pripomienok boli dopracované a priebežne sa riešia aj ďalšie dimenzie súborných katalógov, napríklad
      právny rámec (dohody inštitúcií), kvantifikácia vstupov a výstupov, ekonomické úspory, katalogizačné pravidlá, centralizovaná
      a decentralizovaná katalogizácia. Nemalo by sa zabudnúť ani na to, že súborný katalóg vytvára základ na spoločný postup pri
      ďalších odborných kolaboratívnych aktivitách, napríklad budovanie fondov a elektronických informačných zdrojov,
      medziknižničné služby, referenčné služby, document delivery, problémy manažmentu copyrightu, digitalizácie a ochrany
      dokumentov a pod.
    
      Zo všetkých týchto problémov považujem však za najdôležitejšie uvedomiť si používateľské určenie súborných katalógov.
      Táto cieľová stratégia otvorenosti voči používateľom služieb a produktov v predložených projektoch nebola dostatočne
      sformulovaná. Pritom používateľ a jeho informačné správanie určuje budovanie akéhokoľvek systému, najmä ak ide o systém so
      strategickými a dlhodobými cieľmi verejného záujmu.
    
      
        3. Problém používateľov a aktuálny výskum
      
    
      Keďže používatelia sú základom fungovania akýchkoľvek knižničných a informačných systémov, navrhujem, aby sme sa aj na
      problémy súborných katalógov pozreli z pohľadu zmeny postojov používateľov v rámci inštitúcií vzdelávania, vedy a výskumu.
      Mnohí odborníci poukazujú práve na používateľsky orientovanú, kvalitatívnu dimenziu nových knižničných systémov a služieb
      (napríklad D. Troll, 2001). Tento pohľad súvisí s mojím záujmom o ľudské, kognitívne a sociálne aspekty informačného procesu
      na teoretickej úrovni (napríklad Steinerová, 2000, 2002). V súčasnosti riešime výskumnú úlohu (projekt VEGA) zameranú práve
      na otázky interakcie človeka s informačným prostredím. Základné zámery tejto úlohy a niektoré prvé výsledky môžu byť
      zaujímavé aj pre tých, ktorí projektujú a prakticky realizujú zložité informačné kooperatívne systémy v knižničnom
      prostredí.
    
      Základom fungovania knižničných a informačných procesov v spoločnosti sú vzťahy ľudí (používateľov) k informačným
      zdrojom, systémom, produktom a službám. V našom výskume si preto kladieme otázky o tom, či sme schopní identifikovať vplyv
      automatizácie a modernizácie na prácu používateľov s informáciami. Je tiež otázne, ako sa menia vzorce správania používateľov
      pod vplyvom prieniku informačných technológií, napríklad pri využívaní metód hĺbkovej analýzy a syntézy informácií v
      porovnaní s metódami jednoduchého prístupu a kompilácie elektronických zdrojov. Zložité prepájanie technológií, poznatkov,
      kultúry a ľudí v situáciách využívania informácií vyvolávajú celkom špecifické informačné správanie rozličných skupín
      používateľov. Napríklad z každodennej skúsenosti môžeme predpokladať, že študenti sa viac spoliehajú na internetové zdroje
      plných textov ako na súborné katalógy knižníc.
    
      V rámci výskumu pracujeme s hypotézami zameranými na preferencie používateľov pri informačnom správaní (napríklad čas,
      cena, prístupnosť, typy zdrojov), skúsenosti spojené s vyhľadávaním informácií (otázky organizácie poznania, kooperácie,
      hodnotenia relevancie a i.) a pocitov používateľov súvisiacich s ich správaním pri vyhľadávaní informácií. Tieto hypotézy
      empiricky preverujeme v sérii dotazníkových prieskumov. V marci a máji 2002 som realizovala predvýskum na vzorke študentov
      KKIV (37 dotazníkov). Na základe toho sme zorganizovali ťažiskový dotazníkový prieskum vo vybraných 15 väčších akademických a
      vedeckých knižniciach na Slovensku (Bratislava, Martin, Žilina, Banská Bystrica, Košice, Prešov). Podrobnosti o prieskume,
      najmä dotazník a metodické pokyny na prácu s dotazníkmi, sú zverejnené aj na webovej stránke KKIV (
      www.fphil.uniba.sk/~kkvi). V súčasnosti prebiehajú aj ďalšie doplňujúce
      prieskumy zamerané na používateľov internetu, zrakovo postihnutých používateľov, ako aj informačné správanie v oblasti
      vedy.
    
      Prvé analýzy poukazujú na pravdepodobné potvrdenie našich hypotéz o zmenenom informačnom správaní používateľov
      akademických a vedeckých knižníc, najmä vo vzťahu k elektronickým informačným zdrojom. Študenti preferujú elektronickú
      komunikáciu a internet ako prvý orientačný zdroj informácií pri riešení informačných problémov. Mnohí z nich však považujú
      elektronické dokumenty, najmä voľne prístupné zdroje na internete, za najrelevantnejšie pre ich informačné potreby a málokedy
      kvalitatívne rozlišujú posudzované a hodnotené zdroje a ostatné, často neoverené a menej spoľahlivé informačné zdroje.
    
      Predpokladáme, že po dôkladnej hĺbkovej analýze údajov budeme môcť formulovať ďalšie zaujímavé zistenia týkajúce sa
      typov používateľov, informačných štýlov a informačných modelov človeka. Náš výskum tak hlbšie vysvetľuje prostredie, v ktorom
      sa nachádzajú súborné katalógy a služby knižníc. Informačné potreby a správanie používateľov sa v súčasnosti vďaka podpore
      moderných technológií posúvajú najmä smerom k plným textom v elektronickej forme, ľahko a rýchlo prístupným, ktoré sú
      integrované s referenčnou väzbou sekundárneho dokumentu. Ak budeme akceptovať používateľsky orientovaný prístup, mnohé
      problémy knižničných súborných katalógov sa zobrazia v novom svetle. Spoločným menovateľom týchto predpokladov a analýz je
      nevyhnutná zmena strategických postupov pri práci knižníc a informačných inštitúcií.
    
      
        Záver
      
    
      Úlohou sprostredkovateľov a koordinátorov odborných činností aj pri ďalších kooperatívnych projektoch a pri rozvoji
      súborného katalógu by preto mal byť posun od konkrétnych projektov k podpore strategických funkcií celého systému. V rámci
      toho ide o podporu produktívnej profesionálnej komunikácie sústredenej na spoločný záujem, spoločné pojmy a ich význam a
      spoločnú zodpovednosť za systém služieb a produktov. Na základe toho treba budovať zmysluplné inštitucionálne väzby v
      profesionálnej kooperácii. V neposlednom rade by sa mali podporiť lepšie a užšie väzby medzi teóriou, výskumom a samotnou
      praxou.
    
      Sumarizácia naznačených problémov a analýz napokon vedie k niekoľkým odporúčaniam, ktoré môžu byť užitočné pre
      profesionálnu knižničnú kooperáciu.
    
      Postupný prechod od najnižšej, technologickej úrovne k integračnej, dlhodbo udržateľnej úrovni kooperácie si možno
      predstaviť ako “schody”, po ktorých by mali vystúpiť jednotlivé inštitúcie a ich profesionáli. Každý schod predstavuje jednu
      úroveň rozvoja profesionálnej kooperácie.
    
- 
        Prvá úroveň spolupráce bola v súčasnosti dosiahnutá, je to technologická infraštruktúra, spoločné štandardy a
formáty, rozdelenie zodpovednosti, prvé súbory vzájomne využívaných katalogizačných údajov. - 
        Druhá, dlhodobejšia úroveň predstavuje spoločné komunikovanie a využívanie poznatkov, hodnôt, postupov, skúseností.
To znamená dôraz na širší kontext a budúcnosť, ktorú predstavuje integrácia súborných katalógov do zložitejších systémov
digitálnych knižníc. Treba počítať s prepojením nástrojov, obsahu a sietí do nových modelov knižničných a informačných
služieb, systémov a produktov. - 
        Treťou úrovňou je dlhodobé a celoživotné vzdelávanie a školenie odborných knižničných a informačných pracovníkov
zainteresovaných na riešení a správe nových produktov, systémov a služieb. - 
        Na ďalšej úrovni definujem novšie, menej hierarchické prístupy k riadeniu kooperatívnych systémov a projektov,
vrátane školení manažérov, s novšími metódami riešenia konfliktov a organizovania procesov na princípoch manažmentu
poznatkov. - 
        Najvyššia úroveň predstavuje integráciu súborných katalógov s ostatnými systémami médií, služieb a produktov, ktoré
sa vyvinú v budúcnosti. Predpokladám, že sa pôvodná referenčná a lokačná funkcia, ako aj funkcia spoločnej katalogizácie
budú obohacovať novšími dodatočnými funkciami prepojenými so vzdelávaním, výskumom, publikovaním a využívaním informácií
čoraz produktívnejším spôsobom a že súborné katalógy budú nakoniec integrálnou súčasťou skutočne fungujúcej národnej
informačnej infraštruktúry. 
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/9236/02.
      
        Bibliografické odkazy:
      
    
      Steinerová, J.: Interakcia človeka s informačným prostredím. Interaction of man and information environment. Research
      proposal. Návrh vedeckého projektu.VEGA 2001. Bratislava : KKIV FiF UK, 2001.
    
      Steinerová, J.: Kognitívne a sociálne prístupy informačnej vedy. In: Knižničná a informačná veda. Library and
      Information Science. 19. Zborník FiF UK. Bratislava : UK, 2002, s. 111128.
    
      Steinerová, J.: Základy filozofie človeka v knižničnej a informačnej vede. In Š. Kimlička et al.: Knižničná a
      informačná veda na prahu informačnej spoločnosti. Filozofický, systémový a historický pohľad. Bratislava : STIMUL, 2000, s.
      955.
    
      Steinerová, J. Information Models of Man in Contexts of Information Society: Theoretical and Strategic Perspectives. In
      Beyond the Web: Technologies, Knowledge and People. Proceedings of the 29th Annual Conference of the Canadian Association for
      Information Science. Université Laval, Québec, May 2729, 2001. Ed. by D. Grant Campbell. Québec : Université Laval, 2001, p.
      200208.
    
      Troll, Denise A. How and Why Are Libraries Changing? In
      http://www.diglib.org/use/whitepaper.htm (1st July 2002).