|
V knižniciach sa používajú rôzne informačné systémy (IS). Medzi známejšie
patria ekonomický alebo knižnično-informačný, ktoré v knižniciach plnia základné
úlohy. Bez nich si nevieme prevádzku knižnice ani len predstaviť, a preto sa už roky
rutinne používajú. Mnohé knižnice si dali za cieľ sprevádzkovať čo
najefektívnejší IS. Preto implementovali miesto starších MS DOS systémov
modernejšie, ktoré sú prevádzkované napr. v prostredí Windows a využívajú SQL
(Structured Query Language), prípadne sú centrálne spravované na vzdialenom serveri.
Je to zrejme "vrchol" úsilia mnohých knižníc v oblasti implementácie IS.
Predstavme si však knižnicu, ktorá má skoro ideálny KIS a ekonomický IS. Má
úspešný personálny manažment. Zrejme ponúka zaujímavé a atraktívne
knižnično-informačné služby. Ale čo ďalej? Má čo ešte takáto knižnica
zlepšovať?
V poslednom čísle časopisu ITlib za rok 2007 som sa snažil v článku
Nástroje na zvýšenie efektivity služieb v knižniciach navrhnúť všeobecné
riešenia, ktoré by v takýchto prípadoch mohli pomôcť knižniciam. V tomto článku
si dovolím opísať praktické použitie programu MIS LIB (Manažérsky informačný
systém pre knižnice) v podmienkach Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu
(SKN) v Levoči.
Naším cieľom bolo prakticky a efektívne získať komplexné údaje o používaní
novej služby, ktorú SKN zaviedla na konci roku 2006, pod názvom Digitálna knižnica. V
krátkosti uvediem princíp tejto služby.
Nevidiaci majú možnosť počúvať samostatne, bez pomoci inej osoby, zvukové knihy
z webového sídla knižnice. Tieto knihy môžu počúvať v počítači, prípadne v MP3
prehrávači, ktorý podporuje formát WMA DRM 10. Náš čitateľ si môže okamžite,
bez nutnosti ukladania súboru, vypočuť ľubovoľnú kapitolu knihy, ktorú si zvolí,
alebo si môže "stiahnuť" celú knihu. Zvukové knihy sú pred neoprávneným
šírením chránené systémom DRM (Digital Right Management) a licencie majú obmedzený
čas použitia na jeden rok.
Pri poskytovaní tejto služby nás zaujímalo, do akej miery bude táto nová služba
používaná, aký okruh čitateľov osloví, koľko bude aktívnych používateľov, o
aké knihy budú mať záujem, akým tempom budú pribúdať čitatelia, ktoré žánre
budú najpočúvanejšie, ktorí autori alebo načítavatelia budú žiadanejší. V
neposlednom rade nás zaujímal počet digitálnych výpožičiek. Zaujímal nás aj objem
prenesených dát, prípadná duplicita sťahovaných kníh a kapitol.
Po jeden a pol roku používania tejto služby sme vďaka programu MIS LIB získali
zaujímavé výsledky. Vďaka vizualizácii knižničných služieb technológiou GIS
(Geografický IS) na mapách Slovenska (príloha 1a, 1b – okresy, príloha 2 – kraje) sme
zistili regióny, kde má nová služba úspech. Podobne sme zistili regióny, kde by sme
mali našim používateľom predviesť digitálne zvukové knihy, prípadne ich zaučiť,
ako začať používať túto novú službu. GIS umožňuje získané grafické údaje
dať do súvislostí so sieťou našich30 pobočiek (príloha 3), so sieťou ZO ÚNSS
(Únie pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska), so sieťou verejných knižníc,
prípadne ďalších inštitúcií, ktoré môžu nevidiacim a slabozrakým pomôcť pri
využívaní digitálych služieb.
Okrem zaujímavých mapiek sme získali údaje v tabuľkovej forme podľa počúvaných
kníh, kapitol, žánrov, ďalej podľa čitateľa, dátumu registrácie, mesta a roku,
mesiaca a času výpožičky. Zaujímal nás aj objem prenesených dát a percentuálne
vyjadrenia. Zároveň je zachovaná aj anonymita jednotlivých čitateľov použitím
všeobecných mien (čitateľ1, čitateľ2…) v záujme dodržania zákona o ochrane
osobných údajov. Samotný program je chránený špeciálnou inštaláciou a je
neprenosný na iný počítač. Zvýšenie bezpečnosti je možné dosiahnuť použitím
hardvérového kľúča.
Zber dát pre tieto analýzy je zabezpečený automaticky cez internet, preto je
možné realizovať analýzy nezávisle od miesta a času analýzy. Program MIS LIB
dokáže analyzovať aj počúvanie DAISY kníh (príloha 2).
Príloha 3 Počúvanosť knihy Da Vinciho kód
podľa okresov s vyznačením pobočiek SKN
Analýzy v tabuľkovej forme sú oveľa univerzálnejšie. V nich dokážeme modelovať
vzťahy medzi čitateľom, knihou a časom výpožičky. Údaje môžeme triediť i
filtrovať. Zaujímavé sú údaje o sťahovaných dátach (príloha 4).
Okrem údajov v tabuľkovej forme môžeme získať zaujímavé údaje aj vo forme
grafov (príloha 5).
Ovládanie programu je intuitívne, jednoduché a podobné programu Excel.
V prílohách sme mali možnosť vidieť nepatrnú časť analýz, ktoré je možné
realizovať pomocou programu MIS LIB. V praxi dokážeme získať desiatky miliónov
kombinácií údajov o používaní knižnično-informačných služieb. Program MIS LIB
bol v SKN použitý pri analýzach digitálnej knižnice. Iná verzia programu MIS LIB
však môže analyzovať údaje z KIS Libris (prípadne Virtua či Daimon). Porovnaním
týchto údajov môže získať knižnica neoceniteľné informácie o svojich službách.
Vďaka nim sa môže knižnica zlepšovať a ponúkať kvalitnejšie
knižnično-informačné služby. MIS LIB je zaujímavý nástroj, ktorý môže pomôcť
marketingovým aktivitám knižníc. Poslúži však aj pri vyhodnocovaní a meraní
ukazovateľov výkonnosti knižníc.
|