| 
 Digitalizácia je už niekoľko rokov prioritnou témou kultúrnej 
    politiky Európskej únie a osvojilo si ju už aj Slovensko. Základným dokumentom, 
    ktorý je momentálne určujúcim pre ďalší postup digitalizácie slovenského 
    kultúrneho dedičstva, je Štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi 2 
    Operačného programu Informatizácia spoločnosti – Rozvoj pamäťových a fondových 
    inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry (http://www.opis.gov.sk/). 
     
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky si pre potreby analýzy musel 
    tiež ujasniť svoje ciele a možnosti v oblasti digitalizácie. Špecifikum Pamiatkového 
    úradu je skutočnosť, že na rozdiel od iných pamäťových a fondových inštitúcií 
    nie je vlastníkom či správcom všetkých kultúrnych objektov určených na 
    digitalizáciu. Za kultúrny objekt pritom považujeme tie hmotné a nehmotné veci, 
    ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva a sú dokladom dejín Slovenska a 
    slovenského národa. Predmetom digitalizácie pamiatkového fondu majú byť všetky 
    nehnuteľné kultúrne pamiatky (domy, kaštiele, hrady, kostoly atď.), ktorých je 
    takmer 10 000, pričom skoro polovica je na východnom Slovensku. Digitálnym výstupom 
    budú veľké 3D objekty. Ďalej sú to hnuteľné kultúrne pamiatky, teda 2D a malé 3D 
    objekty v interiéroch nehnuteľných pamiatok (napríklad liturgické predmety v 
    kostoloch), ktorých počet prevyšuje 14 000 kusov. K tomu je nutné pripočítať takmer 
    400 archeologických nálezov a nálezísk. Všetky tieto pamiatky sú evidované v 
    Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorého automatizovaný register poskytuje 
    databázovú základňu potrebných metadát. Vlastníkmi kultúrnych pamiatok, okrem 
    štátu a cirkví, sú fyzické a právnické osoby. Ako súčasť kultúrneho dedičstva 
    si však zaslúžia najmodernejšiu digitálnu prezentáciu, ktorá zdemokratizuje a 
    skvalitní ich spoločenské poznanie. Digitalizácia kultúrnych pamiatok sa zatiaľ 
    neuskutočňuje, pretože ide o technicky a finančne veľmi náročnú záležitosť, 
    ktorú je nutné riešiť na úrovni národného projektu. To však neznamená, že 
    Pamiatkový úrad nevyužíva iné dostupné technológie. 
Už niekoľko rokov sa oddelenie grafickej dokumentácie venuje 
    digitálnemu zameriavaniu nehnuteľných pamiatkových objektov (nielen budov, ale 
    napríklad aj nástenných malieb), ktorého výsledkom sú grafické zamerania s 
    presnosťou na jeden centimeter. Zároveň sa intenzívne venujeme digitálnemu 
    fotografovaniu nehnuteľných a hnuteľných pamiatok, ako aj pamiatkových území. 
    Všetky digitálne fotografie sa ukladajú na externé disky a DVD nosiče v archíve a 
    ich počet presahuje 60 000 záberov.  
Pamiatkový úrad má aj vlastné kultúrne objekty, ktorých 
    digitalizácia je rovnako potrebná. Sú to textové dokumenty (spisy, knihy, 
    korešpondencia, rukopisy) a malé 2D objekty (fotografie, diapozitívy, negatívy, mapy, 
    plány, pohľadnice). Sú súčasťou archívnych fondov a zbierok v Archíve 
    Pamiatkového úradu SR, ktorý patrí do siete verejných špecializovaných archívov. 
    Ich digitalizácia celkom úspešne napreduje už od roku 2006. Výber dokumentov na 
    digitalizáciu uskutočňujeme na základe objektívnych kritérií súvisiacich s 
    fyzickým stavom dokumentov a na základe ich dokumentárnej hodnoty pre pamiatkový fond 
    Slovenska a dejiny ochrany pamiatkového fondu. Postupujeme chronologicky od 
    najstarších, najvzácnejších a fyzicky najohrozenejších dokumentov.  
Je nutné dodať, že digitalizácia archívnych kultúrnych 
    objektov dokumentujúcich pamiatkový fond Slovenska nie je súčasťou špeciálneho 
    digitalizačného projektu, ale je vlastne „vedľajším“ produktom projektov a úloh 
    zameraných prioritne na vedecké a výskumné účely, prípadne je súčasťou služieb 
    poskytovaných verejnosti. Napriek tomu sa nám darí postupovať v digitalizácii 
    systematicky, čo znamená sústrediť sa na celý archívny fond, resp. zbierku, alebo 
    aspoň na ich chronologicky či vecne ucelené časti. Výsledkom konverzie analógovej 
    formy papierových, sklenených a celuloidových záznamov do digitálnej je takmer 30 000 
    digitálnych objektov, t. j. digitálnych kópií kultúrnych objektov spojených s 
    databázovými metadátami.  
Samotná konverzia, ako aj prípravné práce závisiace od 
    fyzického stavu dokumentov, organizačno-metodická príprava a spracovanie vstupných 
    dát nie sú náročnou a neriešiteľnou súčasťou procesu digitalizácie a zvládame 
    ich v bežnom pracovnom procese. Oveľa náročnejší problém, najmä technicky a v 
    súvislosti s tým aj finančne, predstavuje ďalšia fáza digitalizácie, a síce 
    dlhodobé archivovanie, sprístupnenie a prezentácia digitálnych objektov. Tento 
    problém v súčasnosti riešime v rámci nového technického vybavenia Pamiatkového 
    úradu, ktorého súčasťou sú výkonné servery, úložiská dát, aj špecializované 
    softvérové riešenia, ktorými sa digitálne objekty Pamiatkového úradu budú môcť 
    napojiť na národné a európske prezentačné portály kultúry či digitálne 
    knižnice. Postupne tak napĺňame stále rastúce požiadavky odbornej i laickej 
    verejnosti na údajové aj obrazové informácie o pamiatkovom fonde Slovenska. 
    Najčerstvejším príkladom, ktorý bude prístupný v najbližších mesiacoch, je 
    internetová prezentácia archívnej zbierky diapozitívov na portáli EUROPEANA, kde 
    užívatelia uvidia takmer 13 000 fotografií z rokov 1930 – 2001 zobrazujúcich 
    slovenské kultúrne pamiatky. 
 |