“Librarian” má v škótskej spoločnosti dobrý “kredit”

V septembri 2005 som sa ako jedna z dvoch vybraných kandidátov z východnej a strednej Európy zúčastnila 4-týždňového študijného pobytu v Edinburghu. Pobyt organizovala Edinburská univerzitná knižnica – Edinburgh University Library (EUL – http://www.ed.ac.uk/) na pamiatku Iana Mowata (1946 – 2002), dlhoročného pracovníka EUL, ktorý sa zaujímal o rozvoj knižníc a vzájomných vzťahov medzi knižnicami, ale predovšetkým vo východnej a strednej Európe. Počas pobytu som navštívila mnohé oddelenia a pracoviská EUL, ale aj niektoré ďalšie knižnice v Škótsku. Program bol náročný, avšak poskytoval dostatok možností oboznámiť sa s celkovou organizačnou štruktúrou modernej akademickej knižnice v zahraničí.

Edinburská univerzitná knižnica (EUL), založená v roku 1580, je jednou z najväčších a najvýznamnejších akademických knižníc na svete. V EUL pracuje viac ako 300 pracovníkov a má okrem hlavnej knižnice 15 ďalších čiastkových knižníc (napr. Law & Europe Library, Darwin Library, Moray House Library, New College Library a ďalšie). Súčasťou knižnice sú aj galérie a múzeá, ako napr. Talbot Rice Gallery, Reid Concert Hall Museum of Instruments, St Cecilia’s Hall Museum of Instruments a iné. EUL poskytuje služby prednostne pedagogickým a vedeckým pracovníkom, doktorandom a študentom Edinburskej univerzity (EU).

EUL predstavuje hybridnú akademickú knižnicu s bohatou 400-ročnou históriou, ktorá okrem bohatého knižničného fondu v tlačenej podobe (asi 3 mil. knižničných jednotiek) ponúka svojim používateľom elektronické zdroje – databázy, časopisy, elektronické knihy, digitálny archív Edinburgh Research Archive (ERA). ERA, digitálny archív publikačnej činnosti pracovníkov EU, obsahuje úplné texty elektronických záverečných prác (diplomové a dizertačné), články z časopisov, kapitoly z kníh a pod. EUL má vytvorené podmienky pre štúdium telesne postihnutých študentov, disponuje špeciálnym hardvérovým a softvérovým vybavením pre zrakovo postihnutých študentov. Používatelia EUL majú možnosť využívať študovne pre individuálnu prácu, študovne pre skupinovú prácu, PC študovne – Learning and Resource Centre, Computer Labs.

Mojím domácim pracoviskom bola Robertson Engineering and Science Library, kde som mala možnosť spolupracovať s tímom pracovníkov, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie používateľov. Zúčastnila som sa niekoľkých kurzov a seminárov pre nových používateľov a PhD študentov.

Za zmienku určite stojí pomer celkového počtu zamestnancov v EUL k celkovému počtu študentov v Edinburghu v porovnaní s našou knižnicou a univerzitou. V našej knižnici pracuje 31 pracovníkov, pričom TU v Košiciach má asi 12 000 študentov, čo predstavuje polovicu študentov univerzity v Edinburghu. Z uvedeného vyplýva, že ak by sme sa chceli počtom vyrovnať EUL, v našej knižnici by malo pracovať 5-krát viac pracovníkov ako doteraz. K podobným číslam sa dopracujeme, ak budeme porovnávať ďalšiu navštívenú knižnicu Glasgow University Library. Na ilustráciu uvediem, že marketingový tím v Glasgowe má 8 pracovníkov, kým v našej knižnici marketing robí 1 pracovníčka, ktorá má na starosti niekoľko ďalších agend. Tieto čísla stoja za zamyslenie sa, hlavne v období, keď sa požiadavky na kvalitu práce neustále zvyšujú.

Napriek týmto nelichotivým údajom som si uvedomila, že naša knižnica v mnohých oblastiach drží krok s modernými akademickými knižnicami v zahraničí, aj keď je to mnohokrát na úkor pracovnej vyťaženosti našich pracovníkov.

Počas pobytu v Škótsku som mala možnosť poznať desiatky pracovníkov knižníc, ktorí mali jedno spoločné – obrovský zápal a entuziazmus pre prácu v knižnici. Zo správania pracovníkov a z celej atmosféry v škótskych knižniciach bolo cítiť, že postavenie knižníc v spoločnosti je na oveľa vyššej úrovni ako u nás. Povolanie “librarian” (knihovník) má v škótskej spoločnosti dobrý “kredit”, čo okrem iného odráža aj skutočnosť, že v škótskych knižniciach pracuje oveľa viac mužov ako u nás. U nás sa v mysli ľudí spája toto povolanie prevažne s vydávaním kníh pri okienku, nie ako profesia vyžadujúca kvalitných vysokoškolských odborníkov v oblasti IT. Paradoxom je, že vo svete akademické knižnice, ako je tá naša, sú v súčasnosti významné nie z hľadiska fyzického vlastníctva dokumentov, ale z hľadiska tvorby inštitucionálnych repozitárov (dokumentačné servery) a sprístupňovania intelektuálneho bohatstva univerzity, t. j. ťažko dostupných interných publikácií zamestnancov univerzity pre používateľov cestou digitálnych knižníc využívajúcich najnovšie informačné technológie.