Najväčší poklad knižnice

S príchodom internetu – už nielen ako technológie, ale predovšetkým v podobe obsahu – nastal pre knižnice i samotných knihovníkov čas začať si klásť existenčné otázky. Ľudia už v prvopočiatkoch “internetovej revolúcie” dali jasne najavo, že vo väčšine prípadoch uprednostnia také informácie, ktoré sú pre nich okamžite dostupné, hoci by oproti zdrojom získaným z knižnice neboli natoľko kvalitné ani konzistentné. S tým, ako internet vyzrieva, sa však postupne strácajú aj rozdiely v kvalite či relevancii elektronických a tlačených zdrojov, a tak dnešní čitatelia nachádzajú zdanlivo čoraz menej dôvodov na návštevu knižnice. Majú potom dnešné knižnice vôbec šancu na prežitie vo svete digitálnej budúcnosti? Majú, ale musia sa nielen čo najrýchlejšie adaptovať na nové modely práce s informáciami, ale predovšetkým si musia uvedomiť, kde sa skrýva ich najväčšie bohatstvo.

“Internetová revolúcia” prebieha vo svete závratným tempom, oveľa rýchlejšie ako celospoločenské zmeny v minulosti. Veď je to len približne 10 rokov, čo u nás internet začal nachádzať prvé praktické použitie ako komunikačné médium. Z puberty sa vo svete internet dostal na prelome tisícročí krachom špekulatívne nadhodnotených tzv. dot-com spoločností. S týmto obdobím je spojený aj masívny nástup dnešného bohatého digitálneho obsahu, ako aj internetového obchodu a personalizovaných služieb. Rýchlosť nástupu nových technológií má však aj svoje tienisté stránky: digitálna priepasť medzi vyspelým a rozvojovým svetom sa každým dňom prehlbuje a dokonca ani o Slovensku nemožno s istotou povedať, na ktorej strane tejto priepasti sa momentálne nachádza.

Za necelých 5 rokov získal internet v ekonomicky vyspelej časti sveta úplne nové poslanie a spolu s modernými digitálnymi technológiami ovplyvnil ľudí a zmenil ich pohľad na spôsob komunikácie, prácu s informáciami, zábavu, postupne začal meniť, doslova virtualizovať, aj význam slov ako “hodnota” a “vlastníctvo”. Výsledkom týchto procesov sú predovšetkým dva posuny v ľudskom vnímaní – prvým, samovoľným a prijímaným skôr pozitívne, je prisudzovanie oveľa vyššieho dôrazu na obsah než na formu získavaného produktu. Výmenou za okamžitú dostupnosť robia ľudia ústupky nielen v nárokoch na kvalitu, ale dokonca sa vzdávajú aj niektorých vlastníckych práv, ktoré by im inak prislúchali. To je odrazom druhej, obchodnými spoločnosťami vynútenej zmeny, ktorá sa týka pohľadu na osobné vlastníctvo. V digitálnom svete sa ľudia nestávajú vlastníkmi produktov, kupujú si len právo ich v istej obmedzenej miere používať. Toto právo je vždy iba dočasné, či už je táto dočasnosť explicitne stanovená v zmluve (napríklad keď si knižnica predplatí prístup k plnotextovej databáze), alebo implicitne tým, že produkt už nebude fungovať na novších počítačoch, že proprietárne zariadenie, s ktorým je obsah zviazaný, sa pokazí a nebude ho mať kto opraviť (to je prípad aj mnohých čítačiek elektronických kníh), alebo že firma spravujúca licencie k danému produktu jednoducho zanikne a užívateľa tak pripraví o možnosť ho naďalej používať (knižky, ktoré si kúpil a uložil vo svojom počítači, sa už viac “neotvoria”).

Tieto zmeny bolo potrebné načrtnúť, pretože sa priamo dotýkajú knižného priemyslu, a teda aj samotných knižníc. Tie v súčasnosti míňajú čoraz viac peňazí na získanie čoraz menšieho množstva zdrojov, v prípade väčších knižníc navyše začínajú podstatnú časť akvizičného rozpočtu tvoriť náklady spojené s predplácaním prístupu k elektronickým informačným zdrojom. Dnes je to možno viac prípad akademických knižníc, no je to len otázka krátkeho času, keď budú pred otázku nákupu diel verzus predplatenia prístupu k zdrojom postavené knižnice na všetkých úrovniach. S rozvojom digitalizácie bude význam vlastného “papierového” fondu postupne klesať a ľahko sa môže stať, že pri súčasnom prístupe si firmy poskytujúce prístup k plateným zdrojom knižnice doslova zotročia.

Najväčšiu konkurenciu pre knižnice dnes predstavujú internetové vyhľadávače. Tie vo svojich katalógoch disponujú obrovským množstvom informácií, ktorými dokážu návštevníka často dostatočne uspokojiť, na svojich účtoch majú v porovnaní s knižnicami prakticky neobmedzené finančné prostriedky a sú liahňou nových informačných technológií. Nie je preto žiadnym prekvapením, že práve firmy prevádzkujúce vyhľadávače spustili najambicióznejšie projekty na digitalizáciu svetového literárneho dedičstva. Google, Yahoo a Microsoft rátajú v najbližších rokoch s digitalizáciou desiatok miliónov zväzkov najväčších svetových knižníc a jediný problém, s ktorým sa v súvislosti s týmito projektmi zapodievajú, sú výhražné listy kolektívnych správcov autorských práv a niektorých autorských zväzov. Technické aj finančné otázky celého procesu sú už vyriešené.

Predsudok, že ľudia potrebujú špeciálne zariadenie imitujúce knihu, vyvracia poznanie, že pre ľudí je dnes dôležitý samotný obsah a jeho dostupnosť – už menej jeho forma. Na komerčnom poli to dokazuje vývoj, ktorý môžeme objektívne pozorovať v hudobnom a televíznom priemysle. Internetový obchod iTunes valcuje predajom jednotlivých skladieb cez internet predaj dnes štandardných CD. Súbory, ktoré používatelia za svoje peniaze dostávajú, sú pritom síce v porovnateľnej, no predsa nižšej kvalite ako pôvodné CD a dajú sa prenášať a prehrávať iba v špeciálnych prehrávačoch iPod, ktorých cena oproti konkurencii je takmer dvojnásobná. Používatelia sú tak isto obmedzovaní pri vytváraní a napaľovaní vlastných kolekcií hudby z takto nakúpených skladieb. Ešte väčšie obmedzenia kladie na použitie novinky z jesene minulého roka – video obsahu v podobe animácií, klipov, športových programov, televíznych seriálov a zábavných relácií. Napriek obmedzenej ponuke, polovičnej kvalite oproti klasickej televízii, vyššej cene (jeden videoklip alebo časť televízneho seriálu stojí 60 korún) a miniatúrnom, 6 centimetrovom displeji drahého prehrávača sa za tri mesiace cez internet predalo 8 miliónov videosúborov.

Napriek prekážkam vydavateľov, samotná internetová komunita si už elektronické knihy dávno osvojila. V diskusných fórach a výmenných sieťach sú pirátske digitálne verzie tlačených titulov žiadaným artiklom, reprezentovaným širokým poľom súčasných žánrov. Vznikajú komunity ľudí, ktorí si spoločne skenujú knihy, o ktoré majú záujem, a potom si ich medzi sebou vymieňajú. Takéto “komunitné” knižnice môžu obsahovať až niekoľko tisíc titulov a rozsahom, hoci nie kvalitou, sa vyrovnajú mnohým súčasným oficiálnym projektom v oblasti digitalizácie. Tie sú ďalším zdrojom predovšetkým archívnej literatúry, na ktorú sa už nevzťahuje autorský zákon.

Problém čítania elektronických kníh riešia nadšenci po svojom. Na knihy premieňajú nielen prenosné a vreckové počítače, ale aj herné konzoly, mobilné telefóny či drobné displeje mp3 prehrávačov. Pomocou mobilov literatúru dokonca nielen čítajú, ale aj tvoria – vytvárajú si na internete blogy, internetové denníčky, do ktorých si zasielajú nové príspevky rovno z klávesnice svojho mobilného telefónu. Je to len otázka času, kedy sa na poli svetovej i našej literatúry objaví taký blog, ktorý si postupne nájde cestu až do stredoškolského povinného čítania. Už nielen odborné zdroje, ale aj beletria kvitne doslova v každom kúte internetu, a nie iba tam. V Japonsku zaznamenal medzi mladými dievčatami obrovský úspech SMS-kový román. Mladý autor ho písal v krátkych dialógoch niekoľko mesiacov, pričom dej upravoval aj na základe ohlasu, ktorý dostával priebežne od čitateliek prostredníctvom internetovej stránky. Román bol taký úspešný, že má svoje pokračovania a autor výhodne predal práva na jeho sfilmovanie. Obsiahnuť tieto nové žánre, ako aj nové spôsoby šírenia “klasickej” beletrie, nájsť spôsob, ako ich uchovať a sprístupniť aj ďalším generáciám, to je jednou z veľkých výziev pre súčasné knižnice.

Konzorcionálne nákupy, plošná digitalizácia archívov, priebežná selektívna digitalizácia diel on-demand a v reálnom čase, to všetko bude v budúcnosti viesť k väčšej uniformite zdrojov poskytovaných jednotlivými knižnicami a vzdialený prístup umožní čitateľom využívať tieto zdroje aj bez toho, aby samotnú knižnicu navštívili. Týmto sa knižnice pripravia o istú mieru vzájomnej diverzity a viac splynú nielen medzi sebou, ale aj so samotným internetovým prostredím. Nové úlohy knižníc digitálneho veku sa preto budú musieť opierať o iné bohatstvá ako tie terajšie. Súčasný knižničný fond si uchová svoj význam len v strednodobom horizonte a pre menšie knižnice sa stane skôr bremenom, ktorého sa budú chcieť zbaviť. Technológie umožňujúce v reálnom čase digitalizovať a sprístupňovať vyžiadané dokumenty budú v blízkej budúcnosti dostupné nielen technicky, ale predovšetkým finančne. Dopyt po papierových knihách začne postupne klesať a zúži sa len na úzko špecializované oblasti.

Aké nové výzvy teda stoja pred súčasnou knižnicou? Kde bude môcť nájsť svoje budúce uplatnenie? Digitalizácia fondov a archívov je veľká úloha, ktorej sa je potrebné urýchlene zhostiť, ale nebude knižnice zamestnávať večne. Naopak, používatelia vždy uvítajú pomoc pri orientovaní sa v súčasnom prehustenom informačnom priestore. Pomocnú ruku im tu knižnica môže podať už na základnej úrovni zvyšovaním informačnej gramotnosti, tým pokročilým dokážu poslúžiť v súčasnosti rýchlo nastupujúce virtuálne referenčné služby – tie vo svojej synchrónnej podobe dokážu dokonca zabezpečiť osobný kontakt knihovníka s čitateľom v reálnom čase. Veľmi zodpovednú úlohou, ktorú má knižnica aj dnes a len sa transformuje do digitálneho priestoru, je výber vhodných informačných zdrojov pre svojich čitateľov a správa prístupových práv k týmto zdrojom. V inom ako knižničnom prostrední by sme výber platených informačných zdrojov mohli nazvať nástrojom konkurenčného boja, tu však ide predovšetkým o formovanie svojich používateľov a vplývanie na ich budúcu kariéru. Profesionálny, no najmä ľudský prístup sa uplatní aj v opise, hodnotení a archivácií súčasných digitálnych zdrojov tak, aby boli prístupné pre budúce generácie. Ľudské poznanie sa šíri v nových formách a väčšina knižníc zatiaľ nevie, ako ich správne zachytávať. Tak ako v minulosti tvorba kvalitného katalógu, tak aj dnes vytváranie kvalitných metadátových záznamov vyžaduje vysokokvalifikované ľudské myslenie. V neposlednom rade budú mať knižnice za úlohu popri vytváraní aj udržiavanie digitálnych “skladov”. Pre inštitucionálne, no najmä akademické knižnice bude archivácia a sprístupňovanie digitálneho poznania vyprodukovaného zamestnancami i študentmi školy jednou z najdôležitejších úloh.

Takmer všetky spomínané úlohy knižníc v blízkej budúcnosti i modernej súčasnosti sa viac ako inokedy opierajú o osobu knihovníka. Napriek nasadzovaniu obrovských výpočtových výkonov, digitalizácii poznania a virtualizácii pracovného prostredia, kľúčom k úspechu je v tomto prípade človek. On prvý musí transformovať svoje myslenie a prístup k novým výzvam, ako aj výrazne rozšíriť svoje doterajšie poznanie a zručnosti. Tieto náročné úlohy si budú vyžadovať nielen bezvýhradnú podporu samotnej knižnice, ale aj chuť spoznávať nové veci a veľkú osobnú motiváciu. Ignorácia tejto zodpovednosti – či už knihovníkom alebo samotnou knižnicou – by bola doslova vzájomnou pozvoľnou eutanáziou.

Napriek tomu, že počítače a internet budú postupne pojedať čoraz väčšiu časť nášho života, bola by škoda, keby sa aj z knižnice stalo len akési digitálne rozhranie medzi čitateľom a internetom. Treba hľadať nové dôvody a nové priority, pomocou ktorých si knižnica zachová priazeň a vysokú návštevnosť čitateľov aj v tom zatiaľ stále skutočnejšom fyzickom svete. Knižnice sa musia zamerať nielen na digitálnu reformu, ale rovnako aj na radikálnu prestavbu a zveľadenie svojich fyzických priestorov. Tie musia zohľadniť nielen jej nové úlohy, ale predovšetkým čitateľa a jeho potreby. Vytvárať kvalitné priestory pre vzdelávanie, inšpiratívne prostredie pre kreatívnu prácu, stretávanie a konzultácie s odborníkmi, rovnako ako vytvárať priestory priamo oslovujúce špecifické skupiny čitateľov – to by malo byť prioritou každej knižnice.

S nástupom internetu a príchodom digitálneho veku sa mnohé knižnice môžu oprávnene obávať o svoju existenciu. Aktívnym prístupom k transformácii na nové, moderné inštitúcie, úzko prepojené s čitateľom i okolitým prostredím, si však dokážu nielen obhájiť svoje nezastupiteľné miesto v ochrane a sprístupňovaní ľudského poznania, ale aj sa s úspechom zhostiť nových úloh, ktoré od nich bude požadovať moderná informačná spoločnosť. Kľúčovú úlohu v tomto procese nebudú zohrávať peniaze, technika či rozsiahle archívy. Úspech moderných knižníc budúcnosti stojí na jej kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkoch a práve do ich rastu by sa malo investovať čo najviac rozvojových prostriedkov. Knihovníci sú skutočnými pokladmi knižnice.