Infomix
Infomix
IFLA – Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií vyhlásila na rok 2010 program s názvom Adoptuj si študenta. Cieľom programu je pritiahnuť študentov knižničnej a informačnej vedy do radov IFLA, zapojiť ich do aktivít jednotlivých sekcií, pričom sponzorujúce osoby alebo inštitúcie zohrajú zároveň úlohu sponzorov a nových priateľov. Študent knižničnej a informačnej vedy sa môže zaregistrovať do databázy – vyplniť pri-hlášku a priložiť odporúčajúci list od pedagóga, odkiaľ si ho potenciálny sponzor vyberie, skontaktuje sa s ním a uhradí mu ročné členské vo výške 57 €. Sponzor môže zohrať úlohu mentora a podporiť študenta, aby sa zúčastnil aktivít IFLA, napr. aby sa uchádzal o cenu IFLA na najlepšiu prednášku študentov KIV, pracoval ako dobrovoľník na konferenciách IFLA, sledoval aktivity sekcií IFLA a zúčastňoval sa diskusií o pracovných návrhoch. Študenti majú takto možnosť pracovať ako pridružený člen v niektorej zo sekcií IFLA, s registráciou v databáze získajú ročné predplatné časopisu IFLA Journal a okrem zasielania informácií o najaktuálnejších trendoch v odbore budú mať príležitosť priamo pracovať s profesionálmi a expertmi celého sveta, vymieňať si skúsenosti a rozširovať obzory. Zdroj: http://www.ifla.org/en/set/adopt-a-studenty sa môže zaregistrovať do databázy – vyplniť prihlášku a priložiť odporúčajúci list od pedagóga, odkiaľ si ho potenciálny sponzor vyberie, skontaktuje sa s ním a uhradí mu ročné členské vo výške 57 €. Sponzor môže zohrať úlohu mentora a podporiť študenta, aby sa zúčastnil aktivít IFLA, napr. aby sa uchádzal o cenu IFLA na najlepšiu prednášku študentov KIV, pracoval ako dobrovoľník na konferenciách IFLA, sledoval aktivity sekcií IFLA a zúčastňoval sa diskusií o pracovných návrhoch. Študenti majú takto možnosť pracovať ako pridružený člen v niektorej zo sekcií IFLA, s registráciou v databáze získajú ročné predplatné časopisu IFLA Journal a okrem zasielania informácií o najaktuálnejších trendoch v odbore budú mať príležitosť priamo pracovať s profesionálmi a expertmi celého sveta, vymieňať si skúsenosti a rozširovať obzory. Zdroj: http://www.ifla.org/en/set/adopt-a-student 22. zborník knižničnej a informačnej vedy Zborník štúdií, ktorého autormi sú naslovovzatí odborníci z Katedry knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave, prináša najnovšie poznatky z oblasti informačnej vedy a bol vypracovaný v rámci riešenia projektu Informačná ekológia a grantovej úlohy KEGA3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií (INWENT). Štúdie sa zameriavajú predovšetkým na oblasť informačnej ekológie, jej predstavenie v rôznych sférach ľudského poznania a návrh cesty k efektívnemu informačnému a znalostnému manažmentu. Autorkou úvodnej štúdie je odborníčka na oblasť informačného prieskumu, informačných procesov, produktov a informačného správania J. Steinerová, ktorá sa v príspevku zacielila predovšetkým na východiská a princípy informačnej ekológie ako pomerne mladého fenoménu informačnej vedy. V štúdii Informačná gramotnosť a informačné technológie v príprave vysokoškolských študentov sa autori J. Šušol a Ľ. Hrdináková zamerali na nové chápanie informačnej gramotnosti a na základe obsahu študijných zručností študentov vypracovali rozsiahly model vzdelávania pre informačnú a znalostnú spoločnosť. Príspevok je hodnotným zdrojom nielen pre súčasných, ale i budúcich učiteľov a pedagógov, keďže reflektuje potrebu zvládnuť prácu s informačnými technológiami, ktoré umožňujú vytvorenie aktívneho študijného a vzdelávacieho prostredia na univerzite. Schopnosť hodnotiť informácie je novým prvkom informačnej gramotnosti. Autorka L. Lichnerová v štúdii Prejavy hodnotenia informácií v 16. – 17. storočí poukazuje na historický vývoj a historické chápanie tohto procesu, pričom endogénne a exogénne aspekty knihy považuje za najzákladnejšie kritériá hodnotenia informácií. Kniha v tomto období dostala nový rozmer, bola chápaná nielen ako zdroj informácií, ale najmä ako cenný majetok. Kto by vtedy povedal, že sa o pár storočí neskôr budeme zaoberať informačným preťažením a kognitívnou záťažou. M. Greškovej pohľad na kognitívnu záťaž objasňuje príspevok Interaktivita vyhľadávania ako nástroj znižovania kognitívnej záťaže. Interakčný prístup v informačnej vede posunul vnímanie informačného sveta od systémov k používateľom. Autor príspevku RSS dávky a možnosti ich využitia v práci i v osobnom živote J. Gondoľ kriticky skúmal problematiku informačného preťaženia a vďaka čoraz dokonalejším IKT rozvíjajúcim sa novými službám. Možnosti informačných technológií pre knižnice rozpracoval M. Longa v štúdii o zmenách v chápaní knižnice v kontexte informačnej ekológie. M. Katuščáková sa v štúdii Vybrané aspekty zdieľania znalostí a spolupráce vedeckovýskumných pracovníkov zameriava na náčrt ideálnej cesty spolupráce odborníkov – predstavuje myšlienku znalostného portálu určeného pre vedeckovýskumných pracovníkov so špeciálnym dizajnom podporujúcim ich vzájomnú spoluprácu, výmenu a zdieľanie informácií. K. Rešetová v príspevku Poznatkový rámec informačného manažmentu v akademickej knižnici načrtla komplexný model informačného manažmentu pozostávajúci z procesného a produktového modelu, s presne špecifikovanou informačnou architektúrou. Efektivitou organizácie poznania sa venuje M. Ondrišová v príspevku venovanému inštitucionálnemu repozitáru, ktorý by mal slúžiť ako akcelerátor výskumu. Vychádza pritom z predpokladov, že výskumník sa potrebuje rýchlo dostať k novým informáciám a poznatkom, preto je dôležitý rýchly a neobmedzený Open Access prístup. Zborník uzatvára príspevok A. Chudého o konvergencii v informačnom ekosystéme sociálnych sietí. Bibliografický zdroj: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda / Zost. A. Čabrunová. – Bratislava : Univerzita Komenského, 2009. – 158 s. – (Knižničná a informačná veda; 22). ISBN 978-80-223-2698-8 Linda Prágerová (pragerova1@st.fphil.uniba.sk) OAPEN – Open Access Publi-shing in European Networks je projekt, ktorý v rámci programu eContentplus funguje od septembra 2008. Podporuje vývoj a implementáciu režimu otvoreného prístupu (Open Access – OA) pre recenzované akademické publikácie predovšetkým z humanitných a spoločenských vied s cieľom zvýšiť možnosti prístupu a využívania vysokokvalitného OA obsahu, ako aj podporiť perspektívne riešenie pub-likovania vrátane digitálnej knižnice venovanej humanitným a sociálnym vedám. Vo februári vydal OAPEN správu o potrebách používateľov týkajúcich sa digitálnych monografií v humanitných a sociálnych vedách (Digital Monographs in Humanities and Social Sciences: Report on User Needs). Dokument identifikoval dve oblasti, ktoré vydavateľstvá a univerzity považujú za hlavné prekážky rozvoja vydávania voľne prístupných elektronických monografií: sporné akceptovanie kvality elektronických monografií ako vedeckých publikácií, teda všeobecnú tendenciu podceňovania voľne dostupného vedeckého obsahu, a za druhé obavy týkajúce sa finančnej životaschopnosti obchodných modelov založených na režime voľného prístupu (OA). Tieto výhrady môžu pomôcť vytvoriť požadované vlastnosti nového modelu pre široký a trvalý online prístup k dôveryhodnému vedeckému obsahu. Štúdiu nájdete na: http://www.oapen.org/images/D315%20User%20Needs%20Report.pdf Zdroj: http://www.oapen.org/news.asp DART-Europe je združenie vedeckých knižníc a knižničných spolkov, ktoré spolupracujú na zdokonalení globálneho prístupu k európskym výskumným a kvalifikačným prácam. DART-Europe ako Európska pracovná skupina sieťovej digitálnej knižnice dizertácií (NDLTD) úzko spolupracuje s LIBER (Ligue des Bibliotheques Européennes de Recherche), s konzorciami a národnými knižnicami, ale aj s jednotlivými knižnicami. Portál DART-Europe E-theses (www.dart-europe.eu/) umožňuje prístup k vysokoškolským kvalifikačným prácam typu Open Access. Do portálu v súčasnosti prispievajú tieto európske krajiny – Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Litva, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia a v súčasnosti obsahuje asi 130 000 výskumných kvalifikačných prác. Portál spravuje University College London. Keďže portál nie je externe financovaný, je navrhnutý tak, aby fungoval s minimálnymi nákladmi. Kvalifikačné práce sú nahrané a uložené v miestnych repozitároch, portál zbiera pomocou OAI-PMH harvesteru metaúdaje z národných alebo inštitucionálnych repozitárov, ktoré sú agregované, štandardizované a sprístupnené prostredníctvom webového rozhrania. Obsah portálu prehľadávajú a indexujú aj internetové vyhľadávače. Portál s jednoduchými vyhľadávacími nástrojmi je prínosom pre vedu a výskum, pretože umožňuje prístup k prácam z oblasti výskumu v jednotlivých krajinách. Zdroj: http://www.evskp.cz/Seminar4/seminar4-Moyle-text.pdf, Diskusní skupina knihoven a automatizace knihoven [knihovna@CESNET.CZ] Mediatéka Francúzskeho inštitútu v Bratislave sprístupnila pre svojich čitateľov novú službu – Bibliomédias – elektronickú knižnicu, ktorá ponúka čitateľom takmer 250 000 digitálnych súborov:
Používateľ má možnosť počúvať hudbu, čítať knihy priamo na PC, alebo si ich môže stiahnuť vo svojom počítači doma, alebo priamo do MP3 prehrávačov alebo telefónov. Služba Bibliomédias je zdarma prístupná pre čitateľov Mediatéky, pre ostatným záujemcov na základe registrácie prostredníctvom webovej stránky Francúzskeho inštitútu. Všetky ďalšie informácie nájdete na stránkach Francúzskeho inštitútu alebo na stránke Bibliomédias: Zdroj: http://www.infolib.sk EThOS – Online služba elektronických dizertácií Online služba elektronických dizertácií (Electronic Theses Online Service, EThOS) je od apríla 2009 sprístupnená verejnosti. Službu, ktorá pôvodne vznikla pod záštitou Spoločného výboru pre informačné systémy (Joint Information Systems Committee), poskytuje Britská knižnica, ktorá zároveň spravuje centrálny repozitár. Cieľom služby je zdarma sprístupňovať používateľom kvalifikačné práce, ktoré od roku 1600 vznikli na pôde vysokých škôl vo Veľkej Británii. V súčasnosti je sprístupnených viac ako 250 000. Dizertácie, ktoré sú ponúkané, ale nie sú k dispozícii na okamžité stiahnutie, sú zdigitalizované do 30 dní zdarma na vyžiadanie. Databáza je aktualizovaná minimálne raz do týždňa. Elektronická dizertácia Pojmom elektronická dizertácia sa rozumie nielen dizertácia, ktorá už ako elektronická vznikla, ale aj dokument naskenovaný a následne prevedený do formátu PDF. Alebo naopak môže ísť aj o dizertáciu, ktorá obsahuje rôzne multimediálne prílohy a v papierovej podobe vôbec neexistuje. Vysoké školy, ktoré sa zúčastňujú projektu, často prostredníctvom služby EThOS sprístupňujú iba dizertácie, no projekt nie je takto obmedzený a školy môžu sprístupňovať aj kvalifikačné práce, ktoré vznikli na všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Hoci cieľom služby je sprístupniť všetky vysokoškolské práce, ktoré vznikli vo Veľkej Británii, do projektu sa zapojilo iba obmedzené množstvo škôl. Ich úplný zoznam je na adrese http://ethos.bl.uk. Spôsob práce Vysoké školy posielajú do repozitára Britskej knižnice dizertácie v papierovej forme, elektronické dizertácie alebo dizertácie na mikrofilmoch. Môžu však posielať iba metadáta. Pokiaľ majú vysoké školy vybudované vlastné repozitáre, možno to riešiť aj opačne – dáta (metadáta alebo plný text) sa zbierajú z inštitucionálnych repozitárov. Navyše Britská knižnica ponúka aj službu digitalizácie textových vysokoškolských prác za zvýhodnených finančných podmienok. Používateľ si vysokoškolskú absolventskú prácu stiahne zdarma do svojho počítača. Čisto na vyhľadávanie sa v systéme nemusí registrovať, ale na stiahnutie je rgistrácia nutná, vyžaduje však len minimum informácií o používateľovi (okrem e-mailovej adresy a hesla sú povinné iba meno, priezvisko, adresa a krajina). Používateľ si pod záznamom vyberie spôsob dodania dokumentov – prvým je práve stiahnutie, ktoré je zadarmo. Pridanou hodnotou služby je možnosť nechať si zvolenú vysokoškolskú prácu zhotoviť v papierovej podobe, nechať si ju zviazať do mäkkej či pevnej väzby, alebo napáliť na CD. Táto služba je platená, pričom sa platí vždy len za prvú digitalizáciu dokumentu, ostatní záujemcovia už majú zdigitalizovanú dizertáciu zadarmo. Zdroj: Kulturně informační web (KuInWeb) vznikl jako jeden z projektů realizovaných v rámci navazujícího magisterského studia na Kabinetě informačních studií a knihovnictví Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Projekt si klade za cíl vytvoření jednoduchého a přehledného informačního portálu shromažďujícího informace o nabídce a možnostech realizace kulturních i vzdělávacích aktivit v knihovnách, rozvinout komunikaci mezi knihovnami a poskytovateli těchto kulturních a vzdělávacích aktivit. To, co měly internetové stránky projektu zajistit především, bylo usnadnění komunikace mezi poskytovateli kulturních služeb a pracovníky veřejných knihoven a jiných kulturních center měst a obcí. Naším společným cílem je to, aby stránky sloužily ke shromažďování a zprostředkování nabídek kulturních akcí, jako jsou koncerty, divadelní představení, besedy, autorská čtení, výstavy, cestovatelské i jiné přednášky, prezentace neziskových organizací apod. Není dobré, jestliže jsou veřejné knihovny vnímány pouze jako půjčovny knih. Knihovny by se podle našeho názoru měly snažit být všestrannými kulturními centry a zvyšovat touto snahou svoji prestiž za hranicemi již získaných skupin uživatelů. Ve snaze budovat veřejným knihovnám novou pověst ale jejich pracovníkům často brání řada překážek. Nezanedbatelný význam má mnohdy nedostatečná úroveň informační gramotnosti pracovníků knihoven, která znesnadňuje cestu za zorganizováním kvalitního kulturního programu na jejich pracovišti. Nabídky poskytovatelů se v prostředí Internetu vyskytují osamoceně a roztříštěně, pokud vůbec. Často také narážíme na tu skutečnost, že si sami poskytovatelé rozličných kulturních služeb vůbec neuvědomují, že prostor knihoven je vhodným místem pro jejich vystoupení a prezentaci. Vzniká tím škoda nejen pro samotného poskytovatele, ale i pro knihovnu a její uživatele, ochuzeny jsou obě strany. Vybudování „prostoru“ pro inzerci tohoto druhu by přestalo ztěžovat situaci poskytovatelů i případných zájemců o jejich nabídku. Jak doufáme, KuInWeb je prvním místem, kde je systematicky budována komplexní a přehledná databáze nabídek kulturních akcí, a to pro společný prospěch zájemců i poskytovatelů. Pořadatelé i poskytovatelé mají možnost si v internetovém prostředí vyměnit nejen fakta a kontakty, ale také zkušenosti a rady, a aktivně se tak podílet na tvorbě tohoto portálu. Celá idea projektu KuInWeb vznikla na základě zkušeností a postřehů z praxe. Knihovny plní nezaměnitelnou funkci ve vzdělávacím procesu, poskytují rešeršní a informační služby. Měly by stejně tak fungovat jako důvěryhodná informační a kulturní centra, která spolupracují s ostatními institucemi a nabízejí tak svým uživatelům maximální možný komfort v podobě univerzálních služeb. Nejdůležitějším ukazatelem úspěšného zavedení internetové stránky je její praktická použitelnost pro uživatele. Při vytváření systému byl proto kladen velký důraz na co největší jednoduchost a návodnost bez zbytečných a matoucích prvků. Na prvním místě stála snaha o přehlednost, informativnost, souhru obsahu a formy, důvěryhodnost, možnost kvalitního vyhledávání a celkovou uživatelskou přívětivost. Stránky si prostřednictvím svého obsahu musí najít cestu k cílovým uživatelům a být jim dlouhodobě užitečné. Zda se to podařilo není možné změřit. Tomu, že se hlavní cíl daří naplnit napovídají kladné ohlasy na stránky KuInWebu. Důležitou vypovídací hodnotu má také návštěvnost stránek, kterou se podle výsledků měření až doposud daří držet na stále vzrůstající úrovni. KuInWeb se chce stát pomocníkem všem knihovnám, aby se proměnily v komunitní centra, a zároveň pomocníkem pro aktéry kulturních akcí, aby se o službách, které nabízejí, dozvědělo co nejvíce institucí, které by o jejich služby měly zájem. KuInWeb jim v jejich práci pomůže a dá jí nový obohacující rozměr. Knihovníci se stanou prostředníky kultury a vědění, do měst a vesnic přinesou besedy, přednášky, divadelní představení nebo koncerty. Jednoduše pro každého něco. Knihovny se tak opravdu přiblíží ideám komunitního centra, na které se lidé mohou obrátit s žádostí o informace nebo o radu, ale i v tužbě po zábavě a poznání. V současné době je KuInWeb stále opatrován původním týmem v plném složení – Alena Šetková, Kamila Jobová, Lenka Navrátilová a Markéta Kukrechtová. Naše studia se ale kvapem blíží ke konci, čímž vyvstala potřeba vyřešit budoucí existenci a pokračování KuInWebu. Základním kamenem budoucnosti je v současné době vznikající diplomová práce Kamily Jobové, která se bude komplexně zabývat Kulturně informačním webem a podá zpětnou vazbu od současných uživatelů webu. Po dokončení navazujícího magisterského oboru Informační studia a knihovnictví se ale žádná z členek týmu spolupráce na tvorbě KuInWebu nezříká. Kulturně informační web najde své stálé místo v Městské knihovně Polička spolu s Lenkou Navrátilovou, ostatní ovšem budou nadále participovat na dalším vývoji tohoto portálu. Věříme, že knihovny všech velikostí a rozličných zaměření porozumí svojí úloze v oblasti kulturní a vzdělávací činnosti a uchopí se šance navzájem si pomáhat a sdílet informace na Kulturně informačním webu. My budeme KuInWeb zušlechťovat a na Vás je jej využívat a naplňovat užitečnými údaji a odkazy. Hodně sil všem přeje KuInWeb tým! KuInWeb@centrum.cz (Alena Šetková, Kamila Jobová, Lenka Navrátilová, Markéta Kukrechtová) Podpora vedy, výskumu a vývoja na Slovensku Centrum vedecko-technických informácií SR ako riešiteľ národného projektu Infraštruktúra pre výskum a vývoj – Dátové centrum pre výskum a vývoj v roku 2010 slávnostne za účasti podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja otvorilo: 1. 11. mája – Digitalizačné pracovisko na digitalizáciu obsahu kníh, tlačovín a dokumentov pre slovenskú vedu (v budove CVTI SR Ide o moderné pracovisko na digitalizáciu a následné spracovanie a sprístupnenie dokumentov pre vedeckú komunitu, ktoré umožní efektívne uspokojiť požiadavky na digitalizáciu všetkých požadovaných typov dokumentov, či už sú to knihy, časopisy alebo napr. mapy nachádzajúce sa vo fondoch Slovenskej akadémie vied. Cieľom tohto pracoviska je zabezpečiť konverziu dokumentov pre výskum a vývoj z tlačenej formy do elektronickej podoby, a tým vytvárať obsah vedomostnej bázy Dátového centra pre výskum a vývoj, ktorá bude sprístupňovaná cez webové rozhranie. 2. 1. júna – Dátové centrum pre výskum a vývoj (na Žilinskej univerzite). Ide o dátové úložisko s vysokovýkonnou výpočtovou technikou, ktorá umožní efektívne pracovať s mimoriadne veľkými objemami dát. Súčasne bude umožňovať riešenie extrémne náročných vedeckých výpočtových úloh, ktoré kladú mimoriadne požiadavky práve na rozsah uložených dát. Jeho úlohou bude uchovávať a spracovávať informácie potrebné pre organizácie výskumu a vývoja v Slovenskej republike za podmienok vysokej dostupnosti a bezpečnosti. Vybudované dátové centrum poskytne mohutnú dátovú kapacitu, potrebný výpočtový výkon v zabezpečenej prevádzke s archiváciou dátového obsahu vrátane aplikačných služieb pre výskumno-vývojovú sféru Slovenskej republiky. Stane sa výkonnostne a kapacitne jedným z najväčších riešení v rámci Slovenska. Vzhľadom na použité technológie a cielené smerovanie k využívaniu štandardov sa toto pracovisko začlení do systému európskych štruktúr na podporu vedy. Otvorením obidvoch týchto špeciálnych pracovísk bola ukončená 1. etapa realizácie národného projektu Infraštruktúra pre výskum a vývoj – Dátové centrum pre výskum a vývoj, ktorý je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja a bude slúžiť výhradne slovenskej vedeckej komunite: univerzitám a výskumno-vývojovým pracoviskám. Podrobnejšie informácie na webovej adrese: http://dc.cvtisr.sk/. Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ |