|
Digitalizácia je už niekoľko rokov prioritnou témou kultúrnej
politiky Európskej únie a osvojilo si ju už aj Slovensko. Základným dokumentom,
ktorý je momentálne určujúcim pre ďalší postup digitalizácie slovenského
kultúrneho dedičstva, je Štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi 2
Operačného programu Informatizácia spoločnosti – Rozvoj pamäťových a fondových
inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry (http://www.opis.gov.sk/).
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky si pre potreby analýzy musel
tiež ujasniť svoje ciele a možnosti v oblasti digitalizácie. Špecifikum Pamiatkového
úradu je skutočnosť, že na rozdiel od iných pamäťových a fondových inštitúcií
nie je vlastníkom či správcom všetkých kultúrnych objektov určených na
digitalizáciu. Za kultúrny objekt pritom považujeme tie hmotné a nehmotné veci,
ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva a sú dokladom dejín Slovenska a
slovenského národa. Predmetom digitalizácie pamiatkového fondu majú byť všetky
nehnuteľné kultúrne pamiatky (domy, kaštiele, hrady, kostoly atď.), ktorých je
takmer 10 000, pričom skoro polovica je na východnom Slovensku. Digitálnym výstupom
budú veľké 3D objekty. Ďalej sú to hnuteľné kultúrne pamiatky, teda 2D a malé 3D
objekty v interiéroch nehnuteľných pamiatok (napríklad liturgické predmety v
kostoloch), ktorých počet prevyšuje 14 000 kusov. K tomu je nutné pripočítať takmer
400 archeologických nálezov a nálezísk. Všetky tieto pamiatky sú evidované v
Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorého automatizovaný register poskytuje
databázovú základňu potrebných metadát. Vlastníkmi kultúrnych pamiatok, okrem
štátu a cirkví, sú fyzické a právnické osoby. Ako súčasť kultúrneho dedičstva
si však zaslúžia najmodernejšiu digitálnu prezentáciu, ktorá zdemokratizuje a
skvalitní ich spoločenské poznanie. Digitalizácia kultúrnych pamiatok sa zatiaľ
neuskutočňuje, pretože ide o technicky a finančne veľmi náročnú záležitosť,
ktorú je nutné riešiť na úrovni národného projektu. To však neznamená, že
Pamiatkový úrad nevyužíva iné dostupné technológie.
Už niekoľko rokov sa oddelenie grafickej dokumentácie venuje
digitálnemu zameriavaniu nehnuteľných pamiatkových objektov (nielen budov, ale
napríklad aj nástenných malieb), ktorého výsledkom sú grafické zamerania s
presnosťou na jeden centimeter. Zároveň sa intenzívne venujeme digitálnemu
fotografovaniu nehnuteľných a hnuteľných pamiatok, ako aj pamiatkových území.
Všetky digitálne fotografie sa ukladajú na externé disky a DVD nosiče v archíve a
ich počet presahuje 60 000 záberov.
Pamiatkový úrad má aj vlastné kultúrne objekty, ktorých
digitalizácia je rovnako potrebná. Sú to textové dokumenty (spisy, knihy,
korešpondencia, rukopisy) a malé 2D objekty (fotografie, diapozitívy, negatívy, mapy,
plány, pohľadnice). Sú súčasťou archívnych fondov a zbierok v Archíve
Pamiatkového úradu SR, ktorý patrí do siete verejných špecializovaných archívov.
Ich digitalizácia celkom úspešne napreduje už od roku 2006. Výber dokumentov na
digitalizáciu uskutočňujeme na základe objektívnych kritérií súvisiacich s
fyzickým stavom dokumentov a na základe ich dokumentárnej hodnoty pre pamiatkový fond
Slovenska a dejiny ochrany pamiatkového fondu. Postupujeme chronologicky od
najstarších, najvzácnejších a fyzicky najohrozenejších dokumentov.
Je nutné dodať, že digitalizácia archívnych kultúrnych
objektov dokumentujúcich pamiatkový fond Slovenska nie je súčasťou špeciálneho
digitalizačného projektu, ale je vlastne „vedľajším“ produktom projektov a úloh
zameraných prioritne na vedecké a výskumné účely, prípadne je súčasťou služieb
poskytovaných verejnosti. Napriek tomu sa nám darí postupovať v digitalizácii
systematicky, čo znamená sústrediť sa na celý archívny fond, resp. zbierku, alebo
aspoň na ich chronologicky či vecne ucelené časti. Výsledkom konverzie analógovej
formy papierových, sklenených a celuloidových záznamov do digitálnej je takmer 30 000
digitálnych objektov, t. j. digitálnych kópií kultúrnych objektov spojených s
databázovými metadátami.
Samotná konverzia, ako aj prípravné práce závisiace od
fyzického stavu dokumentov, organizačno-metodická príprava a spracovanie vstupných
dát nie sú náročnou a neriešiteľnou súčasťou procesu digitalizácie a zvládame
ich v bežnom pracovnom procese. Oveľa náročnejší problém, najmä technicky a v
súvislosti s tým aj finančne, predstavuje ďalšia fáza digitalizácie, a síce
dlhodobé archivovanie, sprístupnenie a prezentácia digitálnych objektov. Tento
problém v súčasnosti riešime v rámci nového technického vybavenia Pamiatkového
úradu, ktorého súčasťou sú výkonné servery, úložiská dát, aj špecializované
softvérové riešenia, ktorými sa digitálne objekty Pamiatkového úradu budú môcť
napojiť na národné a európske prezentačné portály kultúry či digitálne
knižnice. Postupne tak napĺňame stále rastúce požiadavky odbornej i laickej
verejnosti na údajové aj obrazové informácie o pamiatkovom fonde Slovenska.
Najčerstvejším príkladom, ktorý bude prístupný v najbližších mesiacoch, je
internetová prezentácia archívnej zbierky diapozitívov na portáli EUROPEANA, kde
užívatelia uvidia takmer 13 000 fotografií z rokov 1930 – 2001 zobrazujúcich
slovenské kultúrne pamiatky.
|