TEORETICKÉ PRÍSTUPY K DEFINOVANIU A TYPOLÓGII BENCHMARKINGU

Účel – Štúdia analyzuje teoretické koncepcie a prístupy k definovaniu a typológii benchmarkingu, ktoré vykazujú nejednotný pohľad na jeho teoretické a metodologické vymedzenie, s cieľom vytvoriť východiská pre budúci návrh metodiky umožňujúcej efektívne uplatnenie benchmarkingu v praxi akademických knižníc ako nástroja porovnávania, učenia sa a systematického zlepšovania.

Dizajn/Metódy – Na identifikáciu obsahu pojmu a predstavenie jednotlivých aspektov, na ktoré sa pojem vzťahuje, je využitá metóda obsahovej analýzy. Na skúmanie rôznych prístupov k definovaniu pojmu benchmarking je aplikovaná komparatívna analýza – prostredníctvom nej sú definície rozložené na lexikálne reprezentácie pojmu, konvergentné a divergentné prvky. Historicko-deskriptívnym prístupom je analyzovaný vývoj pojmu v historickom kontexte – poukazuje sa na konceptuálne prieniky, ako aj významové posuny.

Výsledky – Z analýzy vyplýva, že autori sa prikláňajú k dvom hlavným definičným líniám benchmarkingu – jednej zameranej na predmet (napr. produktový, procesný, funkčný, strategický benchmarking) a druhej na úroveň porovnávania (interný vs. externý benchmarking). Niektorí autori dokonca typologizáciu odmietajú ako neproduktívnu. Napriek rozdielom v chápaní cieľov a typológie zostáva samotný proces benchmarkingu nezmenený. Výsledky ukazujú, že úspešná aplikácia benchmarkingu je možná aj bez jednotnej typológie či unifikovanej definície, pokiaľ je zabezpečená jasná metodológia a konzistentné vyhodnocovanie v kontexte porovnateľných inštitúcií. Táto nejednotnosť v typologických prístupoch síce komplikuje teoretickú systematizáciu, no zároveň poskytuje väčšiu flexibilitu pri praktickej implementácii benchmarkingu v rôznych prostrediach. Uvedené zistenia potvrdzujú potrebu metodologickej reflexie benchmarkingu, ktorá umožňuje prepojiť teoretické poznatky s ich praktickou aplikáciou a vytvoriť aplikovateľnú metodiku pre akademické knižnice.

Originalita/Hodnota – Štúdia historicko-deskriptívnym prístupom prináša aktuálnu komparatívnu analýzu a sumarizáciu poznatkov o definovaní a typológii benchmarkingu. Sústreďuje sa na systematizáciu teoretických poznatkov, ktoré môžu slúžiť ako východisko pre budúce prepojenie teórie s praxou v prostredí akademických knižníc, kde benchmarking zatiaľ nebol systematicky uplatnený. Upozorňuje na potenciálne riziká nadmernej typologizácie, ako sú prekrývanie kategórií, obmedzenie flexibility, zbytočná zložitosť, nekonzistentnosť naprieč sektormi a odklon od hlavného cieľa benchmarkingu – zlepšovania výkonnosti. Štúdia zdôrazňuje potrebu metodologickej reflexie ako predpokladu pre návrh metodiky benchmarkingu akademických knižníc a pre pripravovaný pilotný projekt, ktorý má overiť jeho praktickú využiteľnosť v tejto oblasti. Upozorňuje tiež na potrebu vnímať benchmarking ako príležitosť a proces učenia sa, a nie porovnávania, ktoré by malo vyvolávať zbytočné obavy.

Kľúčové slová – benchmarking; definovanie benchmarkingu; typológia benchmarkingu; význam typológie; rozvoj definície benchmarkingu.

Ilustračné foto: Unsplash