| Recenzia knihy
 VYMĚTAL, Ján. Informační zdroje v odborné literatuře.  
    Praha : Wolters Kluwer ČR, 2010. 436 s. ISBN 978-80-7357-520-5 
Publikácia Informační zdroje v odborné literatuře je 
    autorovým druhým pokusom o ucelený základný prehľad o súčasnom informačnom 
    prostredí a informačných službách (kniha nadväzuje na publikáciu Úvod do štúdia 
    odbornej literatúry). Monografia je vynikajúcim návodom na prácu s hlavnými 
    informačnými zdrojmi, pričom sa autor sústreďuje predovšetkým na vedecké, 
    vedecko-technické, technické, ekonomické a firemné informácie.  
Hneď úvodom by som chcela poznamenať, že doc. Ing. Ján 
    Vymětal, CSc., je v uvedenej oblasti naslovovzatý odborník, ktorý sleduje trendy a 
    hneď v úvode knihy uvádza, v súčasnosti rozvoj informačnej spoločnosti a jej 
    prechod na spoločnosť znalostnú kladie na používateľov ďaleko vyššie nároky, na 
    aké boli zvyknutí. Metodický návod, ako zvládnuť a orientovať sa v dnešných 
    rôznorodých zdrojoch, ktoré narastajú s rozvojom informačných a komunikačných 
    technológií, predstavuje aj uvedená monografia, v ktorej používatelia nájdu 
    neoceniteľné množstvo informácií potrebné pri ich práci a štúdiu. 
Kniha je členená do 12 kapitol, ktoré na seba logicky 
    nadväzujú. Autor začína s detailnou charakteristikou súčasného informačného 
    prostredia, pričom oprávnene zdôrazňuje, že základným faktorom ďalšieho rozvoja 
    spoločnosti sú informácie. Osobitnú pozornosť venuje charakteristike informačnej 
    spoločnosti, jej vývojovým fázam, ale aj rizikám. V kapitole nájdeme množstvo 
    relevantných tabuliek o poradí krajín podľa udelených Nobelových cien, ale aj o 
    patentovej aktivite, podiele HDP na celkových výdajoch na vedu a výskum a ďalšie 
    faktografické informácie podávajúce ucelený prehľad o súčasnom informačnom 
    prostredí. Autor charakterizuje informačnú vedu ako teoreticko-praktický 
    interdisciplinárny vedný odbor zameraný na výskum a zabezpečenie informačných a 
    komunikačných procesov v spoločnosti. Cenným je aj ucelený prehľad noriem z oblasti 
    informačnej vedy.   
K základným pojmovým kategóriám informačnej vedy patrí 
    informačný proces, kde autor správne rozlišuje medzi dátami, informáciami a 
    znalosťami. Ich podrobná charakteristika umožňuje pochopiť, že za základné fázy 
    klasického informačného procesu sa z hľadiska informačnej vedy považuje postupnosť 
    dáta – informácie – znalosti. Autor sa od riadenia informácií dostáva až k 
    riadeniu znalostí (knowledge management) a k princípom učiacej sa organizácie. Ide v 
    podstate o využitie znalostí a skúseností ako najväčšieho interného kapitálu 
      organizácie, respektíve preferencie aktívneho a priebežného učenia sa z 
    vlastnej činnosti, činnosti spolupracovníkov a konkurencie. Potom učiaca sa 
    organizácia sa stáva súčasťou učiacej sa spoločnosti.  
Pre absolventov iných odborov je určite užitočná kapitola o 
    štruktúre informačných zdrojov a ich delenie podľa charakteru a účelu. Podrobne 
    opisuje a charakterizuje jednotlivé skupiny zdrojov a upozorňuje, že pri voľbe 
    informačného zdroja by mala byť jeho hodnota a spoľahlivosť. Určitým návodom na 
    hodnotenie jednotlivých skupín zdrojov je aj načrtnutý metodický návod. 
Mimoriadne užitočné jadro publikácie predstavuje piata kapitola 
    venovaná primárnym informačným zdrojom. Autor venuje osobitnú pozornosť článkom a 
    časopisom, dokumentom ochrany duševného vlastníctva, normám, informáciám z 
    vedeckých a odborných stretnutí, vedeckokvalifikačným prácam, výskumným a 
    technickým správam, interným firemným informáciám, zákonom a legislatívnym 
    dokumentom a tajným informáciám.  
Autori vedeckých a odborných publikácií ocenia šiestu kapitolu 
    venovanú zásadám prípravy niektorých informačných zdrojov. Ide predovšetkým o 
    odborné články, vrátane ich štruktúry, spôsobov citovania a grafickej úpravy, ale 
    aj prípravu prednášky, jej štruktúry, prípravu posteru, výskumné správy, 
    vedeckokvalifikačné práce, patentovej prihlášky a celého procesu riadenia. V 
    kapitole je celý rad užitočných a potrebných faktografických informácií 
    vychádzajúcich nepochybne aj z bohatej publikačnej činnosti autora.  
Rozsiahla a informačne bohatá je aj siedma kapitola o 
    sekundárnych informačných zdrojoch. Autor podrobne charakterizuje kompendiá, 
    referátové časopisy, literatúru citácií, sivú literatúru, dokumenty ochrany 
    priemyselných práv a externú firemnú literatúru. Kapitola obsahuje množstvo 
    praktických ukážok a charakteristík jednotlivých typov dokumentov. Osobitne oceňujem 
    charakteristiku významných firemných databázových zdrojov vrátane niektorých URL 
    adries firemných informačných zdrojov.  
Monografia by nebola úplná bez informácií o terciárnych 
    zdrojoch, ku ktorým autor zaraďuje náučné slovníky, encyklopédie, monografie, 
    učebnice, príručky, numerické a faktografické publikácie a účelové firemné 
    publikácie. Podľa autorovej definície cieľom terciárnych zdrojov je sprístupnenie 
    poznatkov obsiahnutých v primárnych a sekundárnych prameňoch na základe konkrétneho 
    účelu, zámeru a pod. Podobne ako v predchádzajúcich kapitolách tu nájdeme množstvo 
    praktických ukážok, ako aj charakteristiku jednotlivých prameňov vrátane ich 
    porovnania. 
Autor sa v práci venuje aj informačným zdrojom v elektronickej 
    podobe. Ide o natoľko zložitú a obsiahlu problematiku, že by si zaslúžila 
    samostatnú monografiu. Autor uvádza ich charakteristiku a základné výhody a nevýhody 
    elektronických informačných zdrojov. Stručne charakterizuje  najznámejšie 
    bibliografické, faktografické a plnotextové databázy, ich výhody a nevýhody a 
    zameranie najväčších databázových centier. Záujemcovia o problematiku ocenia aj 
    informácie o vydavateľstvách špecializujúcich sa na elektronické zdroje a 
    nadstavbové nástroje na ich využívanie.  
Podľa môjho názoru je veľmi užitočné, že sa v publikácii 
    nachádzajú informácie o odborných knižniciach a informačných pracoviskách aj s 
    adresárom vybraných knižníc a vybraných poskytovateľov informačných služieb v 
    Českej republike vrátane URL adries. Záver publikácie je venovaný stratégii 
    vyhľadávania informácií a ich spracovaniu.  
Ako som už v úvode uviedla, doc. Ing. Ján Vymětal, CSc., je 
    nielen teoretik, ale naslovovzatý odborník, ktorý čerpá svoje bohaté skúsenosti z 
    praxe. Publikácia je písaná jasným a zrozumiteľným spôsobom, jednotlivé 
    informačné pramene sú doplnené praktickými ukážkami. Veľmi si cením aj množstvo 
    faktografických informácií, no, bohužiaľ, z nich mnohé majú obmedzenú platnosť. 
    Oceňujem aj prehľadne spracovaný výkladový slovník v prílohe a abecedný register. 
    Záujemcovia o danú problematiku môžu čerpať z bohatého bilbliografického aparátu. 
    Publikácia je určená širokému spektru používateľov, študentom, autorom odborných 
    a vedeckých publikácií, ale aj odbornej verejnosti. 
Predložená monografia Informační zdroje v odborné 
    literatuře predstavuje cenný materiál, ktorý by mal byť súčasťou fondu každej 
    knižnice. 
 |