| Recenzia knihy
VYMĚTAL, Ján. Informační zdroje v odborné literatuře.
Praha : Wolters Kluwer ČR, 2010. 436 s. ISBN 978-80-7357-520-5
Publikácia Informační zdroje v odborné literatuře je
autorovým druhým pokusom o ucelený základný prehľad o súčasnom informačnom
prostredí a informačných službách (kniha nadväzuje na publikáciu Úvod do štúdia
odbornej literatúry). Monografia je vynikajúcim návodom na prácu s hlavnými
informačnými zdrojmi, pričom sa autor sústreďuje predovšetkým na vedecké,
vedecko-technické, technické, ekonomické a firemné informácie.
Hneď úvodom by som chcela poznamenať, že doc. Ing. Ján
Vymětal, CSc., je v uvedenej oblasti naslovovzatý odborník, ktorý sleduje trendy a
hneď v úvode knihy uvádza, v súčasnosti rozvoj informačnej spoločnosti a jej
prechod na spoločnosť znalostnú kladie na používateľov ďaleko vyššie nároky, na
aké boli zvyknutí. Metodický návod, ako zvládnuť a orientovať sa v dnešných
rôznorodých zdrojoch, ktoré narastajú s rozvojom informačných a komunikačných
technológií, predstavuje aj uvedená monografia, v ktorej používatelia nájdu
neoceniteľné množstvo informácií potrebné pri ich práci a štúdiu.
Kniha je členená do 12 kapitol, ktoré na seba logicky
nadväzujú. Autor začína s detailnou charakteristikou súčasného informačného
prostredia, pričom oprávnene zdôrazňuje, že základným faktorom ďalšieho rozvoja
spoločnosti sú informácie. Osobitnú pozornosť venuje charakteristike informačnej
spoločnosti, jej vývojovým fázam, ale aj rizikám. V kapitole nájdeme množstvo
relevantných tabuliek o poradí krajín podľa udelených Nobelových cien, ale aj o
patentovej aktivite, podiele HDP na celkových výdajoch na vedu a výskum a ďalšie
faktografické informácie podávajúce ucelený prehľad o súčasnom informačnom
prostredí. Autor charakterizuje informačnú vedu ako teoreticko-praktický
interdisciplinárny vedný odbor zameraný na výskum a zabezpečenie informačných a
komunikačných procesov v spoločnosti. Cenným je aj ucelený prehľad noriem z oblasti
informačnej vedy.
K základným pojmovým kategóriám informačnej vedy patrí
informačný proces, kde autor správne rozlišuje medzi dátami, informáciami a
znalosťami. Ich podrobná charakteristika umožňuje pochopiť, že za základné fázy
klasického informačného procesu sa z hľadiska informačnej vedy považuje postupnosť
dáta – informácie – znalosti. Autor sa od riadenia informácií dostáva až k
riadeniu znalostí (knowledge management) a k princípom učiacej sa organizácie. Ide v
podstate o využitie znalostí a skúseností ako najväčšieho interného kapitálu
organizácie, respektíve preferencie aktívneho a priebežného učenia sa z
vlastnej činnosti, činnosti spolupracovníkov a konkurencie. Potom učiaca sa
organizácia sa stáva súčasťou učiacej sa spoločnosti.
Pre absolventov iných odborov je určite užitočná kapitola o
štruktúre informačných zdrojov a ich delenie podľa charakteru a účelu. Podrobne
opisuje a charakterizuje jednotlivé skupiny zdrojov a upozorňuje, že pri voľbe
informačného zdroja by mala byť jeho hodnota a spoľahlivosť. Určitým návodom na
hodnotenie jednotlivých skupín zdrojov je aj načrtnutý metodický návod.
Mimoriadne užitočné jadro publikácie predstavuje piata kapitola
venovaná primárnym informačným zdrojom. Autor venuje osobitnú pozornosť článkom a
časopisom, dokumentom ochrany duševného vlastníctva, normám, informáciám z
vedeckých a odborných stretnutí, vedeckokvalifikačným prácam, výskumným a
technickým správam, interným firemným informáciám, zákonom a legislatívnym
dokumentom a tajným informáciám.
Autori vedeckých a odborných publikácií ocenia šiestu kapitolu
venovanú zásadám prípravy niektorých informačných zdrojov. Ide predovšetkým o
odborné články, vrátane ich štruktúry, spôsobov citovania a grafickej úpravy, ale
aj prípravu prednášky, jej štruktúry, prípravu posteru, výskumné správy,
vedeckokvalifikačné práce, patentovej prihlášky a celého procesu riadenia. V
kapitole je celý rad užitočných a potrebných faktografických informácií
vychádzajúcich nepochybne aj z bohatej publikačnej činnosti autora.
Rozsiahla a informačne bohatá je aj siedma kapitola o
sekundárnych informačných zdrojoch. Autor podrobne charakterizuje kompendiá,
referátové časopisy, literatúru citácií, sivú literatúru, dokumenty ochrany
priemyselných práv a externú firemnú literatúru. Kapitola obsahuje množstvo
praktických ukážok a charakteristík jednotlivých typov dokumentov. Osobitne oceňujem
charakteristiku významných firemných databázových zdrojov vrátane niektorých URL
adries firemných informačných zdrojov.
Monografia by nebola úplná bez informácií o terciárnych
zdrojoch, ku ktorým autor zaraďuje náučné slovníky, encyklopédie, monografie,
učebnice, príručky, numerické a faktografické publikácie a účelové firemné
publikácie. Podľa autorovej definície cieľom terciárnych zdrojov je sprístupnenie
poznatkov obsiahnutých v primárnych a sekundárnych prameňoch na základe konkrétneho
účelu, zámeru a pod. Podobne ako v predchádzajúcich kapitolách tu nájdeme množstvo
praktických ukážok, ako aj charakteristiku jednotlivých prameňov vrátane ich
porovnania.
Autor sa v práci venuje aj informačným zdrojom v elektronickej
podobe. Ide o natoľko zložitú a obsiahlu problematiku, že by si zaslúžila
samostatnú monografiu. Autor uvádza ich charakteristiku a základné výhody a nevýhody
elektronických informačných zdrojov. Stručne charakterizuje najznámejšie
bibliografické, faktografické a plnotextové databázy, ich výhody a nevýhody a
zameranie najväčších databázových centier. Záujemcovia o problematiku ocenia aj
informácie o vydavateľstvách špecializujúcich sa na elektronické zdroje a
nadstavbové nástroje na ich využívanie.
Podľa môjho názoru je veľmi užitočné, že sa v publikácii
nachádzajú informácie o odborných knižniciach a informačných pracoviskách aj s
adresárom vybraných knižníc a vybraných poskytovateľov informačných služieb v
Českej republike vrátane URL adries. Záver publikácie je venovaný stratégii
vyhľadávania informácií a ich spracovaniu.
Ako som už v úvode uviedla, doc. Ing. Ján Vymětal, CSc., je
nielen teoretik, ale naslovovzatý odborník, ktorý čerpá svoje bohaté skúsenosti z
praxe. Publikácia je písaná jasným a zrozumiteľným spôsobom, jednotlivé
informačné pramene sú doplnené praktickými ukážkami. Veľmi si cením aj množstvo
faktografických informácií, no, bohužiaľ, z nich mnohé majú obmedzenú platnosť.
Oceňujem aj prehľadne spracovaný výkladový slovník v prílohe a abecedný register.
Záujemcovia o danú problematiku môžu čerpať z bohatého bilbliografického aparátu.
Publikácia je určená širokému spektru používateľov, študentom, autorom odborných
a vedeckých publikácií, ale aj odbornej verejnosti.
Predložená monografia Informační zdroje v odborné
literatuře predstavuje cenný materiál, ktorý by mal byť súčasťou fondu každej
knižnice.
|