Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Informačná ekológia - využívanie informácií srdcom

Autor: Jela Steinerová
Číslo: 2/2009 -
Rubrika: Hlavné články/ Main Articles
Kľúčové slová:

Úvod

Informačnú ekológiu možno definovať ako vzťahy človeka a informačného prostredia. Obsahuje tvorbu, komunikovanie, rozširovanie a využívanie informácií s cieľom regulovať informačné procesy a vzájomné prispôsobovanie človeka a informačného prostredia. Pojem ekológie ako vedy o vzťahoch organizmov a prostredia a ich vzťahov navzájom sa preniesol do informačného prostredia organizácií. Vzťahy človeka a informačného prostredia môžu ovplyvňovať aktivity človeka, hodnoty, komunita a nástroje komunikovania a organizovania odborných informácií.

Informačná ekológia inšpiruje informačnú vedu na celistvejší pohľad na informačné procesy. Informačné správanie človeka v elektronickom prostredí vedie k novým  ekologickým aspektom využívania informácií. K cieľom informačnej ekológie informačných systémov a služieb patrí „čistota“ informačného prostredia ako zmysluplné regulovanie procesov využívania informácií. Informačné prostredie je často „znečistené“ rozmanitosťou zdrojov a ich neorganizovanosťou. Informačná ekológia preto môže pomôcť minimalizovať informačné preťaženie človeka a riziká využívania informácií v elektronickom prostredí.

V tomto príspevku podrobnejšie vysvetľujeme koncepcie informačnej ekológie z hľadiska informačného manažmentu a informačného správania. Z vlastných výskumov informačného správania vysvetlíme dva informačné štýly a relevanciu v elektronickom prostredí. Analyzujeme emocionálne aspekty využívania informácií ako súčasť výskumov informačnej ekológie. Z pohľadu informačnej ekológie interpretujeme funkcie a zložky digitálnych knižníc s príkladmi nových služieb a digitálnej vedy. Predstavíme vlastný model na výskum informačnej ekológie akademického informačného prostredia. V závere sumarizujeme význam informačnej ekológie pre rozvoj knižničnej a informačnej vedy a praxe.

Koncepcie informačnej ekológie

Informačná veda vo svojej histórii modelovala informačné procesy prostriedkami výpočtovej techniky a skúmala informačné správanie rôznych špeciálnych skupín používateľov. Z výskumov informačného správania a informačného manažmentu sa vynára koncepcia informačnej ekológie. Za základné atribúty informačnej ekológie považujeme tri procesy, ktoré spôsobujú „revolúciu“ v informačnej vede: interakciu, kogníciu a relevanciu. Tieto procesy sa týkajú najmä vzťahov človeka a technológií pri využívaní informácií, ale aj vzťahov v komunitách a organizáciách. Informačná ekológia je jedna z koncepcií, ktorá umožňuje vysvetliť celistvosť informačných procesov vrátane emócií a sociálnych vzťahov.  Využívanie informácií „srdcom“ dokazujú selektívne a riadiace funkcie emócií, nálad, motivácie. Tieto funkcie podporujú myšlienkové procesy aj sociálne procesy zapojené do spracovania a využívania informácií.

Hľadisko informačného manažmentu

Jednou z prvých koncepcií informačnej ekológie bol prístup informačného manažmentu autorov Davenporta a Prusaka (1997). Zdôrazňujú efektívnosť informačných procesov skrytú v človeku a nie v technológiách. Koncepciu postavili na troch kľúčových informačných procesoch: delenie sa o informácie, dvojznačnosť významov a informačné preťaženie. Informačnú ekológiu považujú za metaforu umožňujúcu pochopiť a riadiť informačné prostredie, najmä z hľadiska informačného správania, informačných stratégií a informačnej kultúry.

Osobitne významnou je koncepcia tzv. informačných ekológií (Nardi, O´Day 1999). V kritickom prístupe k entuziastickému diskurzu o technológiách sa autorky snažia klásť provokatívne otázky o vzťahu človeka a technológií. Zaujíma ich, ako sa informačné technológie podieľajú na vytváraní zmyslu a premene informácií na poznanie. Informačné ekológie sú podľa nich postupy, ciele, hodnoty určitých komunít podporených technológiami. Základom sú aktivity človeka, ktorým informačné technológie slúžia. Ekologická metafora zdôrazňuje lokálne rozdiely medzi komunitami. Informačná ekológia rovnako ako biologická ekológia obsahuje rozmanitosť informácií, kľúčové druhy, evolúciu, špeciálnu lokalitu. Príkladom informačnej ekológie je aj tradičná knižnica, nemocnica alebo škola. Sú to miesta, kde ľudia používajú nástroje a v sociálnych vzťahoch si navzájom pomáhajú pri informačných aktivitách.

Hľadisko informačného správania a ekologický konštruktivizmus

Užšie prepojenie informačného správania v organizáciách rozpracoval v informačnej vede Choo (2006). Modeluje tri rozmery organizácií z hľadiska kognitívnych, afektívnych a situačných aspektov využívania informácií.   V jeho modeli je implicitne obsiahnutá informačná ekológia ako dôraz na pochopenie zmyslu, tvorbu poznatkov a rozhodovanie.

Sociálna informatika (Lamb, Kling 2003) sa približuje informačnej ekológii vymedzením informačného prostredia v organizáciách z hľadiska väzieb medzi sociálnymi aktérmi navzájom a informačnými technológiami. Informačné prostredie tu predstavuje regulované informačné procesy v činnosti organizácie.
V informačných systémoch dominujú sociálne vzťahy a sociálne konštruované funkcie a transakcie.

Ekologické koncepcie informácií sa opierajú o psychologické teórie ekologického konštruktivizmu a informačného správania. Na úrovni jednotlivcov ekologický konštruktivizmus korešponduje s používateľsky orientovanou paradigmou informačnej vedy (Talja, Hartel 2007). V nej sa pôvodne skúmalo informačné správanie ako racionálne využívanie systémov a zdrojov. Neskôr  prišla zameranosť na kontext, celistvého používateľa. V súčasnosti je zaujímavá aj „pravá strana mozgu“. Autori priznávajú ústrednú úlohu afektu v informačnom správaní. Pri skúmaní integrácie senzorických podnetov do informačného prostredia sa využíva aj environmentálna psychológia.

Ekologický konštruktivistický model predstavila D. Nahlová (2007). Na jednej strane určuje informačné správanie používateľa v afektívnej, kognitívnej a senzomotorickej rovine, na druhej strane naznačuje dva ekologické informačné procesy podporené technológiami v informačnom prostredí: saturáciu a optimalizáciu. Saturácia znamená moment ukončenia hľadania informácií a optimalizácia rôzne aktivity spracovania informácií. Tieto ekologické informačné procesy sa už aplikujú pri návrhoch rozhraní a funkcií pokročilých informačných systémov. Súčasné výskumy informačnej vedy (Nahl, Bilal 2007) definujú práve úlohu emócií pri využívaní informácií a technológií. Afektívne informačné správanie má veľkú úlohu pri integrácii informácií a riadení interakcie s informačným prostredím. Významnou súčasťou informačného správania v informačnej ekológii je adaptácia na informačné prostredie. Potvrdzuje to aj ekologický model vyhľadávania a využívania informácií (Williamson 2005) (obr. 1).

steiner1.jpg (79481 bytes)

Obr. 1  Ekologický model vyhľadávania a využívania informácií (Williamson 2005)

Model znázorňuje vzájomne prepojené vrstvy informačných potrieb, zdrojov informácií, sociálnych sietí a inštitúcií v špecifických kontextoch ako osobnosť, fyzické prostredie, pracovné situácie, sociálne hodnoty a životný štýl. Autorka ho vytvorila na základe výskumu informačného správania seniorov v každodenných situáciách. Je však aktuálny aj pre iné informačné prostredia, pretože dokazuje úlohu monitorovania a náhodného získavania informácií. Model je súčasťou ekologickej teórie informačného správania človeka, ktorá zdôrazňuje prirodzenú existenciu človeka v rôznych sociálnych kontextoch a obmedzeniach.

Tieto aj ďalšie ekologické koncepcie informačného správania spoločne naznačujú význam zmysluplného informačného správania človeka v informačnom prostredí. Problémom je objavovanie poznatkov v neorganizovanom informačnom prostredí. Množstvo zdrojov bez flexibilného opisu spôsobuje „znečistenie“ informačného prostredia. Silou ekologického prístupu  je flexibilné zohľadnenie vplyvov prostredia na informačné správanie. Ekologické nástroje potom reprezentuje na jednej strane informačná gramotnosť a posudzovanie relevancie, na druhej strane lepšie organizovanie informácií v inštitucionálnych repozitároch.

V našej koncepcii informačná ekológia vychádza z výskumov informačného správania človeka v informačnom prostredí. Cieľom je zvýšiť kvalitu využívania informácií efektívnymi nástrojmi organizácie poznania v elektronickom prostredí.

 

Informačné štýly a relevancia – zložky informačnej ekológie

Pragmatický a analytický štýl

Od roku 2002 sme skúmali informačné správanie a identifikovali informačné štýly ako zmes kognitívnych štýlov, štýlov učenia a riešenia informačných problémov. Informačný štýl je zovšeobecnením typického spôsobu prístupu a preferencií pri spracovaní informácií. V tab. 1 sumarizujeme rozdiely medzi pragmatickým a analytickým štýlom. Tieto štýly sme identifikovali v projekte Interakcia človeka s informačným prostredím (Steinerová a kol. 2004, Steinerová 2005). Interakcie sme rozdelili na orientáciu človeka v množstve informačných zdrojov a na intelektuálne spracovanie informácií zahŕňajúce analýzy, syntézy, hodnotenie relevancie a produkciu informácií.

 

steiner2.jpg (52117 bytes)

Tab. 1  Rozdiely medzi pragmatickým a analytickým informačným štýlom

Pragmatický štýl preferuje jednoduchý prístup k informáciám, prehľadnú organizáciu poznatkov, nízku cenu a rýchlu dostupnosť elektronických zdrojov. Dominuje kvantita a čas (rýchlosť). Analytický štýl sa vyznačuje hlbším intelektuálnym spracovaním informácií. Kladie dôraz na spoľahlivosť a overiteľnosť informácií a proces recenzovania. Dominuje kvalita a relevancia. V prieskumoch používateľov knižníc sme zistili prevahu pragmatického (strategického) štýlu spracovania informácií. Na prieskumy sme vyvinuli originálnu metodológiu integrujúcu poznatky zo sociálnych a kognitívnych vied do oblasti informačného správania. Informačné štýly považujeme za významnú súčasť informačnej ekológie, v rámci ktorej sa prejavuje zásadná zmena informačného správania mladých ľudí v elektronickom prostredí.

Pragmatický štýl je typický pre tzv. „Google generáciu“. Mnohé štúdie potvrdzujú spoločné vzorce informačného správania tzv. „sieťovej generácie“ (Silipigni Connaway 2008, Prabha 2007, Information Behaviour 2008, Sharing 2007 a i.). Ide o uprednostňovanie okamžitých riešení, selektívnosť a spoluprácu s kolegami. V elektronickom prostredí sa používatelia stávajú „konzumentmi“, rýchlo preskakujú medzi zdrojmi, ale chýba im postupné budovanie poznatkov a vytváranie zmyslu z ich štúdia. Často sa zamieňa dostupnosť a vlastníctvo informácií za cieľ – ich premenu na poznatky. Preto je potrebné hlbšie skúmať vzťahy človeka a informačného prostredia prostredníctvom koncepcie informačnej ekológie.

Ukazuje sa, že „digitálni domorodci“ majú problémy so sústredenou reflexiou a kritickým myslením. Možno vzniká „digitálna DNA“ mladých ľudí, ktorá sa vyznačuje paralelným spracovaním informácií, náhodným prístupom k zdrojom a obrazným myslením. Sledovanie týchto zvláštností a rozdielov medzi informačnými štýlmi môže pomôcť nielen pri navrhovaní nových funkcií systémov a digitálnych knižníc, ale aj pri koncepciách vzdelávania.

Relevancia ako zložka informačnej ekológie

Za ďalšiu kľúčovú zložku informačnej ekológie považujeme koncept relevancie. V projekte Využívanie informácií pri informačnom správaní sme skúmali posudzovanie relevancie informácií pri spracovaní informácií. Rozhovory s doktorandmi boli základom na vypracovanie nového modelu relevancie 2.0 (Steinerová, Grešková, Šušol 2007). Využili sme pritom kvalitatívnu metodológiu fenomenografických analýz. Model relevancie reprezentujú a vizualizujú pojmové mapy, ktoré obsahujú kategórie a vzťahy medzi nimi (Steinerová 2008).

Výsledky potvrdili, že dominantnými vlastnosťami relevantných informácií je hodnota, užitočnosť a dôležitosť. V elektronickom prostredí je hodnotenie relevancie podporené interakciou, prepojeniami, vizualizáciou pojmov a vzťahov a spoluprácou v komunite. Posudzovanie relevancie sa opiera o viacnásobné kritériá hodnotenia a konštruovania zmyslu v kontextoch. Integrujú ho pozitívne aj negatívne emócie. V ďalších modeloch relevancie sme znázornili prepájanie individuálneho a kolektívneho, subjektívneho a objektívneho.

Pojmové modely relevancie možno využiť v novej organizácii informácií, digitálnych knižniciach a pri podpore informačnej gramotnosti. Nové koncepcie relevancie modelujú kontext – kto, kde, kedy a načo potrebuje informácie. Oproti orientačnému typu relevancie pri vyhľadávaní v tradičných nástrojoch prieskumu (napr. Google) sa môžu vytvárať a rozvíjať nové sofistikované algoritmy relevancie, napríklad rangovanie, kontextového prepájanie a pod. Najmä v procese hodnotenia a posudzovania relevancie je kľúčom emocionálne riadenie. V tab. 2 znázorňujeme rozdiely medzi chápaním relevancie v tradičnom a elektronickom prostredí.

steiner3.jpg (69723 bytes)

Tab. 2  Rozdiely pri posudzovaní relevancie medzi knižničným a elektronickým prostredím

Hlbšie poznatky o informačnom správaní, informačných štýloch a relevancie vyúsťujú do koncepcie informačnej ekológie. Celistvosť informačnej ekológie dotvárajú emócie ako súčasť afektívneho informačného správania.

Ekologické aspekty afektívneho informačného správania

Emócie ako zložka informačného správania

Emócie sú komplexné psychické javy so špecifickými funkciami hodnotenia, regulácie, adaptácie a organizácie v informačnom správaní. Emócie sa kombinujú do nálad, rozpoloženia, afektov. V informačnom správaní dominuje model ACS – postupnosť afektívneho, kognitívneho a senzomotorického (Steinerová 2005). Emócie sa členia na jednoduchšie, biologicky podmienené (hnev, radosť, strach, smútok) a vyššie, sociálne podmienené (intelektuálne, etické, estetické city). Dôležitú úlohu emócií v informačnej vede skúmali v rámci svojich výskumov N. Belkin, B. Dervinová, P. Ingwersen, T. Wilson. Ako jedna z prvých priniesla opis emócií vo svojom modeli procesu vyhľadávania informácií C. Kuhltauová (1993). Dokázala postupné odstraňovanie neistoty v priebehu vyhľadávania a využívania informácií.

V súčasnosti sumarizujú afektívnu paradigmu v informačnom správaní D. Nahlová a D. Bilalová (2007).
V štúdiách sa informačné prostredie určuje ako interakcia skupiny ľudí so sociálnym prežívaním emócií a zámerov človeka. Recepcia a využitie informácií sú podmienené emocionálnou hodnotou informácií v komunite. Afektívne informačné správanie je súčasťou sociokultúrnej sféry informačnej ekológie. Emócie ovplyvňujú to, či sa informácia prijme alebo odmietne a čo človek bude s informáciami robiť, či ich odovzdá ďalej, alebo ich inak využije na dosiahnutie cieľa. Autori skúmajú tzv. afektívnu realitu, ktorá súvisí s reakciou na technológie.

Diane Nahlová rozpracovala model informačného správania obsahujúci afektívnu, kognitívnu a senzomotorickú zložku (Steinerová 2005). V afektívnej zložke navrhuje metódy na prekonávanie odporu k vyhľadávaniu informácií, posilňovanie informačnej motivácie a vytváranie celoživotných návykov informačne gramotného človeka. Z hľadiska emócií je pri využívaní informácií najdôležitejšia motivácia, pocit „chcenia“ robiť niečo s informáciami. Emócie sú pri spracovaní informácií rôznorodé, dynamické, situačné, závislé od kontextu.

Fungujú ako virtuálne brány, ktoré umožňujú všimnúť si informácie, ignorovať alebo akceptovať ich, protirečiť alebo vykonať aktivity. Rôzne skupiny používateľov sa vo vzťahu k informáciám a technológiám líšia práve emóciami. Často sa skúmajú deti, študenti, ale aj špeciálne skupiny, napríklad zrakovo postihnutí.

Emocionálne rozdiely v spracovaní informácií sú viditeľné pri rodovom rozdelení. Naše výskumy potvrdili, že pri vyhľadávaní informácií sú ženy opatrnejšie, úzkostlivejšie, muži asertívnejší a netrpezlivejší (Steinerová, Šušol 2007). Afektívne  informačné správanie sa skúma aj pri čítaní, emocionálnej pamäti, informačnej gramotnosti a riadení efektívnosti vlastnej informačnej činnosti.

Zložitosť emócií ako korelácií medzi črtami osobnosti a informačným správaním skúmala aj B. Dervinová (Dervin, Reinhard 2007). Výskum dokazuje, že socioemocionálne črty osobnosti sú variabilné v rôznych informačných prostrediach. Dôvera, kooperácia, kontrola, vyrovnanosť podporujú spracovanie informácií. Na druhej strane využívanie informácií a technológií môže často sprevádzať frustrácia spôsobená časovým tlakom, neistotou a pochybnosťami.

Ekológia afektívneho informačného správania

Dôkladne rozpracovanú teóriu afektívneho informačného správania pri využívaní technológií prináša D. Nahlová (Nahl 2007a). Vysvetľuje históriu afektívnej revolúcie v informačnej vede. Podľa teórie afektívnej kontroly funguje pri vyhľadávaní a hodnotení informácií „afektívny filter“. Afektívna neuroveda, afektívna informatika a afektívna interakcia človeka a systému sa zaoberajú možnosťami systémov pri riešení afektov ich používateľov. Napríklad aj smerom k afektívnej reciprocite medzi človekom a počítačom. Nahlová rozlišuje dva typy funkcií: 1. afektívnu recepciu informácií, t. j. hodnotenie a konzumácia informácií a 2. afektívne využitie informácií, t. j. konatívne a motivačné procesy.

Dynamický tok recepcie a využívania informácií delí na mikroúroveň a makroúroveň afektívneho. Na mikroúrovni sú to napríklad pohyby očí pri prezeraní webovej stránky, pričom emócie určia, ktoré detaily bude človek hodnotiť ako dôležité alebo nezaujímavé, príjemné či nepríjemné a pod. Na makroúrovni je hodnotenie súčasťou skupinových hodnôt alebo kultúry. Skupinové normy určia, čo si zaslúži našu náklonnosť (dôležitosť, akceptovanie) alebo čo sa preferuje v danom čase (priority, preferencie). Predstavuje aj možnosti merania afektívnej záťaže pri vyhľadávaní informácií. Napríklad „vzorec“ afektívnej záťaže obsahuje neistotu znásobenú časovým tlakom (Nahl 2007a).

Z hľadiska informačnej ekológie spracovala dôležitú štúdiu L. Givenová (Given 2007). Zamerala sa na emocionálne „zápletky“ v informačnom správaní univerzitných študentov. Zdôrazňuje holistický kontext informácií a ústrednú úlohu emócií. Využila kvalitatívne metódy hĺbkových rozhovorov so študentmi na dvoch veľkých kanadských univerzitách a vytvorila model ekológie afektívneho informačného správania. V modeli identifikuje makroemocionálnu a mikroemocionálnu sféru informačného správania. Rôznorodé emócie študentov sú rozdelené do šiestich kategórií: láska (pocity prepojenia), radosť (spokojnosť, úľava, nádej), prekvapenie (úžas, šok), hnev (frustrácia, závisť), smútok (vina, rozčarovanie, odcudzenie, strach, úzkosť, zastrašovanie).

Na makroúrovni zohrávajú dôležitú úlohu externé vplyvy (financovanie, politika univerzity, spoločenské očakávania). Napríklad zo zlého vybavenia knižníc, laboratórií alebo počítačových univerzít môžu vznikať frustrácie. Na mikroúrovni ide o domácu a pracovnú situáciu študentov, vzťahy v rodine, so spolužiakmi a profesormi, prípadne o náročnosť požiadaviek v jednotlivých predmetoch. Učiteľ môže vyvolať negatívne pocity rôznymi prístupmi, spolužiaci môžu pozitívne pocitovo podporiť študenta vlastnou skúsenosťou či požičaním študijných materiálov.

Autorka ďalej rozpracúva príjemné afektívne reakcie na akademický kontext, ako je láska, radosť, prekvapenie, a problematické afektívne reakcie na akademický kontext, ako je strach, smútok, hnev. Navrhuje otvorenú diskusiu o emocionálnych aspektoch informačného správania a prehlbovanie kvalitatívnych výskumov. V praktickej rovine upozorňuje, že manažéri, knihovníci aj projektanti systémov by mali venovať pozornosť aj emocionálnym rozmerom navrhovaných služieb a produktov.

Emócie pri informačných štýloch a posudzovaní relevancie

Vo výskumoch informačného správania používateľov akademických knižníc sme identifikovali aj najčastejšie emócie sprevádzajúce využívanie informácií (Steinerová 2005). Potvrdilo sa, že v priebehu vyhľadávania sa začiatočná neistota mení na pocity spokojnosti. Po ukončení riešenia informačného problému používatelia pociťujú najčastejšie spokojnosť, úľavu a zvedavosť.

Pragmatický štýl sa vyznačuje skôr externou motiváciou. Často sa tu objavuje stres z vyhľadávania informácií, strach z neúspechu a neistota. To používateľom spôsobuje  ťažkosti pri riešení nepredvídateľných situácií využívania informácií. Pragmatický štýl vykazoval tendencie optimistického postoja k využívaniu informácií, dominovala uvoľnenosť, dôvera a optimizmus. Potvrdila sa vyššia miera dôvery vo funkcie systémov a služieb, na druhej strane aj vyššia miera sklamania. Analytický štýl sa vyznačuje skôr stabilitou a istotou osobnosti. Motivácia je tu vnútorná, konštruktívny postoj   k informáciám je založený na prirodzenej zvedavosti a otvorenosti novým poznatkom. Analytický štýl  sa spája s úzkostlivejším prístupom k vyhľadávaniu s vyššou mierou pochybností. Hlbší záujem o informácie podnecuje aj analytický a kritický prístup k informáciám (Steinerová, Šušol 2005).

Aj vo výskume relevancie sme sa venovali emóciám ako dôležitej súčasti procesov hodnotenia a triedenia informácií (Steinerová, Grešková, Šusol 2007). Emócie sa tu prejavujú v rôznej miere intenzity. Základné pozitívne pocity príjemného predstavujú najmä radosť, nadšenie a objavovanie. Základné negatívne pocity sprevádzajúce posudzovanie relevancie informácií sú hnev, strach, nervozita a únava. Funkciami pozitívnych pocitov pri posudzovaní relevancie je najmä aktivácia, vitalita, sebadôvera. Na základe hodnotového systému sa získava želaná informácia ako výnimočná hodnota. Objavuje sa niečo skryté a nové a postupuje sa smerom k vedeckej pravde. Funkciami negatívnych pocitov pri posudzovaní relevancie sú reakcie na prekážky a obmedzenia. Často vyplývajú z nedostatku alebo prebytku informácií. Problémom býva najmä kontrola situácie podmienená novosťou, nezvyčajnosťou a momentom prekvapenia pri interakcii s informáciami. Nerovnováha medzi očakávaniami a výsledkami a nedostatok času sú tiež príčinami negatívnych pocitov.

Analýzy potvrdzujú, že emócie integrujú procesy hodnotenia, objavovania vzťahov a riešenia problémov pri posudzovaní relevancie. Od nepríjemných pocitov neistoty a napätia sa postupne prechádza k pocitom uvoľnenia. Tento postup však nie je priamočiary. Keďže je vysoko individuálny a premenlivý, ťažko sa zovšeobecňuje. Na základe analýz vyjadrení respondentov v našom výskume relevancie sme kategorizovali emócie pri posudzovaní relevancie v tejto schéme (obr. 2).

steiner4.jpg (33145 bytes)

Obr. 2  Schéma kategorizácie emócií vo výskume relevancie

Podrobné skúmanie emócií ako súčasti interakcie človeka s inteligentným agentom spracovala u nás M. Grešková (2008). Vo svojom modeli identifikuje afektívne prejavy pri jednotlivých činnostiach, ako je vyhľadávanie, filtrovanie, organizácia výsledkov, anotácie a monitorovanie. Využíva netradičnú metódu hlasného myslenia na systematizáciu afektívneho informačného správania. V afektívnom informačnom správaní identifikovala najmä neistotu, ale aj rozdiely medzi správaním pokročilých používateľov a nováčikov. Z ďalších emócií zaznamenala najmä spokojnosť, nespokojnosť, záujem, zmätenosť, zvedavosť. To sa odzrkadlilo aj v odporúčaniach na zlepšenie interakcie človeka s rozhraním agenta a znižovanie kognitívnej záťaže. Výsledky môžu využiť projektanti informačných služieb a systémov, ako aj knihovníci v službách používateľom.

Prijatie služby a produktu vo veľkej miere závisí od afektívnej zložky informačného správania. Aj informačný produkt pôsobí v kontexte zmesi emócií, posudzuje sa kombinácia úžitku a kvality. Vyjadrenie metaforou pôsobí na emócie a stelesňuje sa vo vizuálnych formách informácií. Obrazy, grafy a viacrozmerné vizualizácie zvyšujú schopnosť človeka vnímať a spracovať informácie, rozpoznávať štruktúry a vytvárať nové poznatky. Možnosti vizualizácie v digitálnych knižniciach doteraz nie sú naplno využité v službách a informačných štruktúrach. Najmä funkcie prezerania a vyhľadávania by mali byť obohatené pridanou hodnotou vizuálnej reprezentácie s cieľom navigovať, analyzovať, hodnotiť a tvoriť nové informačné produkty.

Informačná ekológia digitálnych knižníc

Digitálne knižnice v informačnom prostredí človeka

Pojem digitálna knižnica v súčasnosti definujeme v širšom zmysle ako digitálne prostredie vhodné na sprístupňovanie digitálneho obsahu a vytváranie služieb a produktov s pridanou hodnotou. Mnohí autori (E. Fox, Ch. Borgmanová, N. Belkin, D. Soergel, M. Lesk, G. Marchionini, D. Bawden, I. Rowlands, M. Goncalves a i.) sa zhodujú v tom, že digitálna knižnica predstavuje nielen priestor na ukladanie informačných objektov, ale aj priestor na komunikovanie. Digitálna knižnica sa v tomto aspekte stáva interaktívnym, flexibilným systémom spojeným s potrebami a komunikáciou komunity. Pridanou hodnotou digitálnych knižníc je aj špeciálna organizácia poznatkov a konsolidované služby a produkty. Napríklad v koncepcii G. Marchioniniho (1999) sú digitálne knižnice „sharium“ – interaktívne digitálne prostredia navrhnuté na podporu spolupráce medzi používateľmi aj knihovníkmi.

Spoločný priestor na komunikovanie poznatkov môže uľahčiť komunikáciu a spoluprácu medzi vedcami, študentmi a inými komunitami. V spoločnom priestore existujú „informačné objekty“ (digitálny obsah), ktoré sa rôzne prepájajú, rozkladajú a znovu integrujú podľa konkrétnych situácií a potrieb. Sociálni aktéri, napríklad učitelia, výskumníci, študenti a ľudia z praxe, tu využívajú technológie na efektívny prístup k zdrojom a kolegom, expertom, službám, nástrojom, publikáciám, empirickým údajom a prekračujú geografické, časové a inštitucionálne bariéry.

Ekologické aspekty digitálnych knižníc vyplývajú z ich priameho včlenenia do prirodzenej informačnej činnosti človeka. Prioritou digitálnych knižníc nie je len dostupnosť, uchovávanie a prezentácia informácií, ale práve podpora komunikácie, interakcie a kolaborácie. V ekologickom aspekte je digitálna knižnica priestorom, ktorý sa vyvíja. Informačnými objektmi sú nielen texty a multimediálne formy informácií, ale aj senzorické údaje, mobilná komunikácia a samotní sociálni aktéri. Dôležitá je najmä vizuálna reprezentácia a spoločné delenie sa o informácie medzi členmi komunity, teda možno povedať, že digitálna knižnica je „obývaný informačný priestor“ na tvorbu a výmenu informácií v komunite.

Funkčné a obsahové parametre digitálnej knižnice (formát, dotazovací jazyk, používateľský profil, model relevancie) sú dynamické a možno ich prispôsobovať konkrétnej situácii a potrebe. Podrobná štrukturácia informácií sa uplatňuje v nových nástrojoch organizácie poznania v elektronickom prostredí, ako sú ontológie, taxonómie, pojmové a tematické mapy. Na to nadväzuje kontextové vyhľadávanie, adaptívne fazetové prezeranie a asociatívne algoritmy hodnotenia relevancie. Reprezentácie objektov sa približujú mentálnym reprezentáciám v ľudskej pamäti.

Digitálne knižnice sú preto typickým produktom vznikajúcej „vedy 2.0“, ktorá integruje technologické inovácie so sociálnymi systémami (Schneiderman 2009). Veda 2.0 bude skúmať najmä vzťahy ľudí v sociálnych sieťach v informačných priestoroch. Za ekologické aspekty tu možno považovať skúmanie otázok dôvery k zdrojom a aktérom, empatie, zodpovednosti a súkromia. Ak sú interakcie zmysluplné, zodpovedné, podložené poznatkami a skúsenosťou, potom z nich vznikajú ekologické funkcie digitálnych knižníc podporujúce prirodzené ľudské informačné aktivity.

Informačná ekológia umožňuje vysvetliť fungovanie digitálnej knižnice metaforami nástroja, textu (obsahu komunikácie) a systému. Digitálne knižnice sú pre sociálneho aktéra nástrojom na spracovanie a využívanie informácií. Ako obsah komunikácie umožňujú konštrukciu významu v rôznych situáciách sprostredkovaných interakciami. Informačnou aktivitou je pritom ako formálna, tak aj neformálna komunikácia v komunite. Digitálne knižnice sú sociálno-technickým systémom, v ktorom sa ľudia a technológie navzájom prispôsobujú.  Ak sa doteraz vo väčšej miere ľudia prispôsobovali technológiám, v ekologickom prístupe by sa mali technológie viac prispôsobiť potrebám a správaniu človeka.

Digitálne knižnice vo vedeckej komunikácii a víziách webu

Základné funkcie vedeckej komunikácie sa transformujú aj do prostredia digitálnych knižníc (Van de Sompel et al. 2004). Ide o registráciu výsledkov (zabezpečenie možnosti nadväznosti vedeckej práce), certifikáciu (priznanie platnosti a spoľahlivosti výsledkov), zabezpečovanie aktuálnosti poznania (informovanie o nových aktuálnych výsledkoch), archiváciu (uchovávanie poznatkov v čase), ocenenie (uznanie výsledkov a poznatkov aktérov vedeckej komunikácie). Tieto funkcie sa v digitálnom prostredí modelujú v repozitároch a digitálnych knižniciach.

Komplexný prístup k repozitárom pre výskum predstavuje európska koncepcia DRIVER (2009). Napríklad arXiv.org fungujúci od roku 1991 je reprezentantom vedeckej ekológie, v ktorej sa modelovo riešia toky informačných objektov od ich vzniku cez sprístupňovanie a publikovanie až po archivovanie. V novších modeloch sa dezintegruje obsah na vstupe do digitálnej knižnice a následne integruje v rôznych službách a funkciách, ako napr. vzdelávanie, publikovanie, učenie alebo výskum (napr. projekt ORE – Object Reuse and Exchange, http://www.openarchives.org/ore).

Príkladom novšej koncepcie digitálnych knižníc je aj rámec INVENT (Interactive Visual Environments) (Fast, Sedig 2005). Obsahuje šesť zložiek: digitálne objekty, reprezentácie, aktivity, interakcie, aktéri a ekológie. Ekológie tu znamenajú vyvíjajúce sa, kooperatívne a vzájomne prepojené vzťahy medzi aktérmi a informačným prostredím.

Informačná ekológia digitálnych knižníc môže podporiť premenu vedeckej komunikácie a kolaborácie. V ekologických digitálnych knižniciach dominuje pojmová infraštruktúra, napríklad pojmové mapy alebo ontológie a ich vizualizácia, ktoré umožňujú nielen efektívne vyhľadávanie, ale aj analyzovanie údajov a textov a ich premenu na poznatky.

Digitálne knižnice sa stávajú súčasťou informačnej infraštruktúry a koncepcie „e-Science“ či „digitálnej vedy“ (Borgman 2007). Humanitní vedci tu môžu analyzovať využitie jazyka a originálne myšlienky. Historici vytvárajú viacdimenzionálne modely pamiatok, objektov, udalostí a súvislostí. Prírodní vedci integrujú údaje o molekulách, spektrách, chemických štruktúrach a vytvárajú modely. Hudobníci analyzujú témy, notové štruktúry a melódie. Sociálne vedy sa môžu orientovať na vyvodzovanie trendov v čase. Nové pojmové štruktúry možno vytvárať automaticky a porovnávať slovníky medzi rôznymi disciplínami. 

Informačnú ekológiu digitálnych knižníc vidíme aj vo svetle trendov vytvárania nových verzií webu (web 2.0, web  3.0). Tento trend možno vysvetliť ako prechod od budovania zdrojov (stránok) k ich prepájaniu v sieťach a spolupráci (web 2.0). Web 3.0 súvisí so sémantickým webom orientovaným na pojmové štruktúry a ich siete. Obsahuje aj nové nástroje organizovania, hodnotenia, filtrovania, personalizácie až po vyvodzovanie nových poznatkov zo štruktúr pojmov a tém (web 4.0). Vizionári predvídajú spoločné reprezentácie, ktoré by mali umožňovať kolektívnu skúsenosť a inteligentné využívanie informácií. Príkladom môže byť portál Twine ako online sociálna webová služba, ktorá integruje uchovávanie, tvorbu a objavovanie informácií (obr. 3). Kombinuje funkcie digitálnych knižníc s funkciami wiki, fór, online databáz a aplikuje inteligentné programy na automatizované analýzy a dolovanie informácií a poznatkov.

steiner5.jpg (87882 bytes)

Obr. 3  Portál Twine, integrovaná sociálna webová služba

 

Zložky informačnej ekológie digitálnych knižníc

Pri plánovaní výskumu informačnej ekológie vychádzame z novšej koncepcie digitálnych knižníc. Na základe modelu informačného produktu (Steinerová 1998) identifikujeme v digitálnych knižniciach zložky ich informačnej ekológie: poznatkovú, komunikatívnu, hodnotovú, významovú (reprezentačnú) a technologickú zložku.

Poznatkovú zložku predstavujú informačné (digitálne) objekty a vzťahy medzi nimi. Informačné objekty sú organizované na rôznych stupňoch detailnosti štruktúry a prejavujú sa v pojmových štruktúrach, napríklad mapa pojmov a ich vzťahov alebo mapa domén. Ekologické digitálne knižnice poskytujú komplexnejšiu podporu kognitívnych aktivít používateľa ako filtrovanie, analyzovanie, interpretovanie, organizovanie a i. Mali by rešpektovať aj emócie pri selekcii a filtrovaní informácií.

Komunikatívna zložka vyplýva z možností vykonávať komunikatívne aktivity v prostredí digitálnej knižnice. V oblasti vedy a vzdelávania sa prezentuje  a vytvára vedecký obsah. Komunikačné a informačné štýly študentov, učiteľov, vedcov a výskumníkov  sa premietajú v preferenciách výberu formy a obsahu. Súčasťou komunikatívnej zložky sú aj informačné stratégie vyhľadávania informácií, napríklad kontextové a fazetové vyhľadávanie a navigácia používateľa. Komunikatívna zložka umožňuje také sociálne komunikačné aktivity v elektronickom prostredí ako dialóg, diskusie, „zdieľanie“ zdrojov, komentovanie, recenzovanie. V tejto zložke funguje sociálny softvér, ktorý podporuje rôzne stupne participatívnych aktivít – od blogov ku kolaboratívnemu písaniu. Funkcie sa zameriavajú na oznamovanie, triedenie informácií, učenie a vzdelávanie aj zábavu.

Hodnotová zložka súvisí so systémom hodnôt pri spracovaní informácií. Hodnotový systém založený na afektívnom informačnom správaní možno považovať za najdôležitejší ekologický aspekt. Integruje postupy a vzťahy v lokálnom prostredí. Digitálna knižnica funguje aj ako nástroj na vytváranie pridanej hodnoty – od opisných metadát cez analyzované a syntetizované informácie až po poznatky. Pridanou hodnotou sú aj nové možnosti simulácie objektov, udalostí a analýz údajov. Vo vedeckej komunikácii v elektronickom prostredí sa nanovo modeluje „hodnotová reťaz“ pri hodnotení kvality, recenzovaní a distribúcii výsledkov.

Významovú zložku predstavujú najmä reprezentácie poznania, ktoré sú spojené s kontextom. Oddelenie reprezentácie objektu od jeho prezentácie umožňuje prispôsobiť konkrétny objekt konkrétnej situácii. Napríklad štúdium originálu maľby možno upraviť podľa situácie – buď z hľadiska vnímania štruktúry, alebo z hľadiska vnímania celku. Textové, číselné, auditívne, vizuálne a iné reprezentácie podporujú usudzovanie človeka, riešenie problémov, rozhodovanie.

Technologická zložka digitálnych knižníc v súčasnosti predstavuje „všadeprítomné“ elektronické prostredie. Vo fyzickej knižnici sa ľudia pohybujú v prostredí, triedia, selektujú, manipulujú s dokumentmi. Podobné interakcie sa odohrávajú aj v digitálnej knižnici a ekologicky sa prispôsobujú prostrediu. Technológie umožňujú objavovanie súvislostí a organizovanie vlastností digitálnych objektov. Oproti tradičnému informačnému prieskumu  technológie podporujú vzdelávanie a výskum tak, že umožňujú mapovať témy, objavovať nové, vytvárať experimentálne analýzy, zoskupovať a triediť informácie, manipulovať s pojmami a modelmi. Inteligentné prostredie naviguje a podporuje intelektuálne aktivity.

Model na výskum informačnej ekológie

Na základe ekologickej koncepcie digitálnej knižnice ako inovatívneho produktu predstavujeme model na výskum informačnej ekológie   akademického informačného prostredia (obr. 4).

steiner6.jpg (46836 bytes)
Obr. 4  Model na výskum informačnej ekológie akademického
informačného prostredia

V centre sú sociálni aktéri (učitelia, výskumníci, študenti, manažéri, knihovníci), ktorí vykonávajú informačné aktivity a využívajú nástroje na manipuláciu s digitálnymi objektmi. V pozadí je priestor digitálnej knižnice. Interakcie medzi týmito zložkami vytvárajú informačnú ekológiu. V modeli sú naznačené 1. aktivity sociálneho aktéra v komunite prostredníctvom nástrojov a hodnôt a 2. prostredie digitálnej knižnice (napríklad repozitár elektronických publikácií). Na ľavej strane sú procesy vedeckej komunikácie v elektronickom prostredí od tvorby po distribúciu poznatkov, na pravej strane sú zložky digitálnej knižnice.

V pôsobení aktivít a prostredia možno sledovať: 1. kontinuitu vedeckej komunikácie v digitálnom prostredí (formálna a neformálna komunikácia, súkromné a verejné, kontrola kvality, mnohotvárnosť foriem, štruktúra výstupov a proces výskumu) a 2. diskontinuitu vedeckej komunikácie (narušenie rovnováhy medzi autormi, vydavateľmi, vedcami, knihovníkmi, pohyblivé hranice medzi formálnou a neformálnou komunikáciou, nové typy zdrojov a spôsoby publikovania, napríklad blogy, kolaboráciu a konkurenciu, faktory citovania).

V elektronickom prostredí sa menia tradičné funkcie legitimizácie výskumu, rozširovania výsledkov a zabezpečovania prístupu k nim a dlhodobej archivácie výstupov. Napríklad nové formy manipulácie s dátami sa objavujú vo výskumoch ľudského genómu (Human Genome, http://www.ornl.gov/sci/techresources/Human_Genome/home.shtml) alebo v pozorovaniach digitálnej oblohy v astronómii (US National Virtual Observatory Project, http://www.us-vo.org/). Informácie a dáta sú vnorené vo vedeckých sociálnych procesoch, pričom medzi disciplínami môžu existovať významné rozdiely.

Otázky pre výskum informačnej ekológie na základe modelu súvisia najmä s procesom informačného správania vedcov v prostredí digitálnej knižnice – ako spolupracujú, ako využívajú nové možnosti spracovania informácií, akú majú motiváciu na využívanie zdrojov, nástrojov a služieb. Ekologické aspekty by mohli pomôcť pochopiť sociálne vlastnosti procesov vzniku a využívania informácií. Napríklad ako riešiť protirečenia medzi kolaboráciou a ochranou zdrojov a nápadov. Pohľad informačnej ekológie by mal umožniť odhaliť súvislosti pri konštruovaní poznatkov v kolaborácii a pri podpore dôveryhodnosti sprostredkovaného obsahu. Dôležité sú však investície do digitálneho obsahu a ľudí na úrovni univerzity aj knižnice.

Vo vede a kultúre sa objavujú aj novšie štandardy podporujúce ekológiu informácií. Ide napríklad o konceptuálny referenčný model CIDOC-CRM vyvinutý Medzinárodným výborom pre dokumentáciu (CIDOC) na výmenu informácií kultúrneho dedičstva (od roku 2006 norma ISO21127) alebo formát CERIF (Common European Research Information Format) na spracovanie informácií o vedeckom výskume v rámci budovania informačných systémov o výskume (CRIS). Hľadajú sa stále nové nástroje na vyhľadávanie a objavovanie informácií, analýzy a interpretácie. Videozáznamy, organizačné plánovanie a sociálne siete sú výhodami digitálnych knižníc. Ich informačnú ekológiu podporujú aj programy na integráciu senzorických údajov, správu a analýzu údajov, vizualizáciu analýz a pojmových štruktúr, simuláciu a modelovanie javov. Ako príklady možno spomenúť Britské národné centrum e-Science (http://www.nesc.ac.uk/), americké centrum údajov pre interakcie človeka s prostredím (CIESIN) (http://sedac.ciesin.columbia.edu/wdc/#), informačné infraštruktúry univerzít v Oxforde (http://www.oerc.ox.ac.uk/) alebo Indiane http://iuni.slis.indiana.edu/).

Okrem kvantitatívnych a kvalitatívnych metód náš výskum orientujeme aj na experimenty s elektronickými textami dizertácií v repozitári. Pilotné prieskumy a experimenty boli spracované v dizertačnej práci zameranej na inštitucionálne repozitáre a informačnú gramotnosť (Ondrišová 2007). V nadväzných etapách by mali pojmové mapy vizualizovať obsah informačných zdrojov na rôznych úrovniach využitia a pre rôznych aktérov akademického prostredia. Zaujímavé bude určiť prepojenie štruktúrovaných digitálnych objektov s informačnými štýlmi, relevanciou a emóciami v informačnom správaní. Tiež možno overovať inteligentné nástroje na podporu efektívneho informačného správania vo funkciách kognície, komunikácie, interakcie, adaptácie, saturácie a optimalizácie.

Na praktickej úrovni sú objektom záujmu činnosti sociálnych aktérov a experimentálne organizovanie elektronických dizertácií. Činnosti aktérov sa budú sledovať prieskumami informačného správania sociálnych aktérov v akademickej komunite. Ide najmä o pohyb vedcov, výskumníkov a študentov v elektronickom prostredí. Osobitnými aspektmi bude hodnotenie kvality informácií, organizácia informácií, publikačné správanie, spolupráca, informačné preťaženie. Ďalšie informácie plánujeme získať v prieskumoch od manažérov akademického informačného prostredia (napr. akademickí funkcionári, riaditelia akademických knižníc, manažéri informačných systémov). Analýzy informácií by mali smerovať k návrhu opatrení na podporu efektívneho informačného správania. Na experimentálne organizovanie informačných zdrojov
v univerzitnom repozitári
využijeme vybranú vzorku elektronických prác. Predpokladá sa overovanie open source nástrojov na organizáciu informácií (DSpace, Eprints, C-maps) a spracovanie pojmových máp s metodikou štruktúrovania informácií vo vybranej tematickej oblasti. Pojmové mapy by mohli podporiť premenu informácií na poznatky v rôznych funkciách akademickej komunikácie.

Záver

Informačná ekológia v tejto koncepcii vychádza z tradícií informačnej vedy založených na skúmaní informačného správania človeka a funkciách informačných systémov. Pohľad informačnej ekológie by mohol osvetliť problematické miesta efektívneho využívania informácií v akademickej komunite. Kontextom navrhnutého modelu sú zmeny informačných systémov a procesov vo vede, pričom treba overiť nástroje organizácie poznania na riadenie elektronického informačného prostredia.

Predložený model na výskum informačnej ekológie syntetizuje výsledky našich výskumov, ktoré porovnávajú informačné štýly a posudzovanie relevancie v tradičnom a elektronickom prostredí vo svetle zmien vedeckej komunikácie a kolaborácie. Inšpiráciou pre projektantov služieb a systémov by mali byť najmä rekonštruované cesty pohybu sociálnych aktérov  v digitálnom informačnom prostredí a v sociálnych sieťach komunity.

Metafora využívania informácií srdcom naznačuje celistvosť bytia človeka v informačnom prostredí. Nové služby webu a digitálnych knižníc majú pomáhať nielen hľadať a využívať informácie, ale aj podporovať poznávanie a sociálne vzťahy. Informačná ekológia poskytuje novší rámec na vysvetlenie informačného prostredie človeka. Technológie sa musia viac prispôsobovať potrebám človeka vrátane emócií, nálad či motivácie informačných aktivít.

V koncepte informačnej ekológie zdôrazňujeme „čistotu“ informačného prostredia sprostredkovanú inteligentnými nástrojmi kolektívnej pamäte a nástrojmi organizácie informácií.

Informačná veda musí sledovať trendy informačného správania v digitálnych knižniciach a ich ekologické premeny v sociálnych interakciách. V rozhraniach digitálnych knižníc sa budú ďalej odzrkadľovať trendy informačného správania v elektronickom prostredí ako okamžité použitie informácií, jednoduchosť, nelineárnosť a sociálnosť.

Úloha knižníc a informačných profesionálov v informačnej ekológii akademického informačného prostredia je spojená s uplatnením ich profesionálnych skúseností v novom chápaní vedeckej komunikácie v elektronickom prostredí. Knižnice aj informační profesionáli sa stávajú súčasťou informačných infraštruktúr univerzít. V spolupráci s informatikmi môžu pomôcť zlepšovať informačné prostredie a účinnejšie podporovať informačné správanie, informačnú gramotnosť alebo aj „liečiť“ informačné preťaženie.

 

Literatúra

BORGMAN, Christine. 2007. Scholarship in the Digital Age. Information, Infrastructure and the internet. London: MIT Press 2007. 336 s. ISBN 978-0-262-02619-2.

CHOO, Chun Wei. 2006. The Knowing Organization. How Organizations Use Information to Construct Meaning, Create Knowledge, and Make Decisions. Sec. ed. New York: Oxford University Press, 2006. 354 s. ISBN 0-19-517678-2.

DAVENPORT, Thomas H., Prusak, Laurence. 1997. Information Ecology : Mastering the Information and Knowledge Environment. New York : Oxford Univ. Press, 1997. 255 s. ISBN 0-19-511168-0.

DERVIN, B., REINHARD, C.D. 2007. How Emotional Dimensions of Situated Information Seeking Relate to User Evaluations of Help from Sources: An Exemplar Study Informed by sense-Making Metodology. In Information and Emotion: the Emergent Affective Paradigm in Information Behavior Research and Theory. Medford: Information Today 2007, s. 51-84.

DRIVER – Digital Repository Infrastructure Vision for European Research 2009. EUROPEAN Commission [online,cit. 2009-03-17]. Dostupné na: http://www.driver-repository.eu/.

FAST, Karl V., SEDIG, Kamran. 2005. The INVENT framework: Examining the role of information visualization in the reconceptualization of digital libraries. In Journal of Digital Information. 2005. Vol 6, Issue 3. Article No. 362 [online]. [cit. 2009-02-08]. Dostupné na: http://journals.tdl.org/jodi/article/view/66/69.

GIVEN, Lisa M. 2007. Emotional Entanglements on the University Campus: The Role of Affect in Undergraduates´ Information Behaviors. In In Information and Emotion: the Emergent Affective Paradigm in Information Behavior Research and Theory. Medford : Information Today 2007, s. 161-175.

GREŠKOVÁ, Mirka. 2008. Kognitívne základy informačnej vedy: interakcia človeka s agentom na vyhľadávanie informácií. [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra knižničnej a informačnej vedy. Bratislava : FiF UK, 2008. 139 s.

INFORMATION Behaviour of the Researcher of the Future. A CIBER briefing paper [online]. University College of London. Centre for Information Behaviour Research, January 2008. 35 p. [cit. 2009-03-17]. Dostupné na: http://www.ucl.ac.uk/infostudies/research/ciber/

KUHLTAU, C.C. 1993. Seeking Meaning: A Process Approach To Library And Information Services. Norwood, NJ : Ablex, 1993. 199 s.

LAMB, R., KLING, R. 2003. Reconceptualizing users as social actors in information system research. In MIS Quarterly. Special Issue. Vol. 27, No. 2, June 2003, s. 197-235.

LYNCH, Clifford. 2008. The Institutional Challenges of Cyberinfrastructure and e-Research [online]. In EDUCAUSE Review, vol. 43, No. 6 (Nov./Dec. 2009) [cit. 2009-03-16]. Dostupné na:

http://connect.educause.edu/Library/EDUCAUSE+Review/TheInstitutionalChallenge/47446-

NAHL, D. 2007. A discourse analysis technique for charting the flow of micro-information behaviour. In J.Doc. Vol. 63, 2007, č. 3, s. 323-339.

NAHL, Diane, BILAL, Dania. 2007. Eds. Information and Emotion: the emergent affective paradigm in information behavior research and theory.   Medford, NJ : Information Today 2007. 359 s. ISBN 978-1-57387-310-9.

NAHL, D. 2007a.  The Centrality of the Affective in Information Behavior. In Information and Emotion: the Emergent Affective Paradigm in Information Behavior Research and Theory. Medford : Information Today 2007, s. 3-37.

NARDI, B. A., O´DAY, V.L. 1999. Information Ecologies: Using Technology with Heart. Cambridge : MIT Press. 1999. 231 s. ISBN 0-262-14066-7.

NICHOLAS, David, HUNTINGTON, Paul, DOBROWOLSKI, Tom, WILLIAMS, Peter. 2002 Digital information consumers, players, and purchasers: data and thoughts on information users and use in the new digital interactive environment [online, cit. 2009-02-08]. Dostupné na: http://eDigitalResearch.com, http://www.soi.city.ac.uk/organisations/is/research/ciber.

OXFORD e-Research Centre (OeRC). 2008 [online, cit. 2009-03-17]. Oxford Internet

Institute.  Dostupné na: http://www.oerc.ox.ac.uk/ .

ONDRIŠOVÁ, Miriam. 2007. Informačná gramotnosť a inštitucionálne repozitáre ako súčasť informačnej stratégie univerzity. [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra knižničnej a informačnej vedy. Bratislava : FiF UK, 2007. 130 s.

PRABHA, Ch., SILIPIGNI Connaway, L. Olszewski, L., Jenkins, L.R. 2007. What is enough? Satisficing information needs [online, cit. 2009-02-08]. In Journal of Documentation, Vol.63, No.1, s. 74-89. Pre-print. Dostupné na : http://www.oclc.org/research/publications/archive/2007/prabha-satisficing.pdf.

RADFORD, Marie L., SILIPIGNI Connaway, Lynn. 2005. Seeking Synchronicity: Evaluating Virtual Reference Services from user, Non-user, and Librarians perspectives. A research project funded by the National Leadership Grants for Libraries program of the Institute of Museum and Library Services (IMLS) [online]. Rutgers, The State University of New Jersey and OCLC, Inc. [cit. 2009-02-08]. Dostupné na: http://www.oclc.org/research/projects/synchronicity.

SILIPIGNI Connaway, Lynn. 2008. Make Room for the Millenials. In: NextSpace. 2008. No.10, October 2008, s. 18-19. ISSN 1559-0011.

SCHMITZ, Dawn. 2008. The Seamless Cyberinfrastructure: The Challenges of Studying Users of Mass Digitization and Institutional Repositories [online, cit. 2008-03-28]. Council on Library and Information Resources 2008. Dostupné na: http://www.clir.org/.

SCHNEIDERMAN, Ben. 2008. Science 2.0 [online]. In Science, Vol. 319, March 2008, p. 1349-1350. Dostupné na: http://www.sciencemag.org [cit. 2009-02-08].

SMITH, A. 2003. New Model Scholarship: How Will it Survive? [online]. Washington, D.C.: Council on Library and Information Resources, 2003. [cit. 2007-05-15]. Dostupné na: http://www.clir.org.

SHARING, Privacy and Trust in Our Networked World. OCLC membership report. 2007 [online, cit. 2007-05-11]. Dostupné na: http://www.oclc.org/reports/privacyandtrust/.

STEINEROVÁ, Jela. 1998. Tvorba informačných produktov. Bratislava : CVTI 1998. 130 s. ISBN 90-85165-73-2.

STEINEROVÁ, Jela a kol. 2004. Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Autori: Jela Steinerová, Jaroslav Šušol, Soňa Makulová, Marta Matthaeidesová, Jana Verčeková, Pavol Rankov. Bratislava : Filozofická fakulta UK, KKIV, 2004. 113 s.

Steinerová, Jela. 2005. Informačné správanie: Pohľady informačnej vedy. Bratislava : CVTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2

STEINEROVÁ, Jela. 2007. Manifest o digitálnych knižniciach a využívanie informácií v informačnej společnosti. In ITLIB. Informačné technologie a knižnice. 2007, roč. 11, č. 2, s. 15-19. ISSN 1336-0779.

STEINEROVÁ, Jela. 2007. Relevance assessment for digital libraries. In Mousaion. 2007. Vol.25, No.2, p. 37-57.

STEINEROVÁ, J., Grešková, M., Šušol, J. 2007. Prieskum relevancie informácií : Výsledky rozhovorov s doktorandmi FiFUK. Bratislava: CVTI, 2007. 150s.

STEINEROVÁ, J., ŠUŠOL, J. 2007. Users´ information behaviour – a gender perspective. In Information Research. Vol. 11, No. 3, paper 251. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/11-3/paper251.html.

STEINEROVÁ, Jela. 2008. Seeking relevance in the academic information use. In: Information Research. Vol. 13, No. 4, 2008, paper 380. Dostupné na: http://informationr.net/ir/13-4/paper380. In: Information seeking in context. Proceedings. Vilnius : Vilnius university, 2008, s. 77-91.

TALJA, S., HARTEL, J. 2007. Revisiting the user-centered turn in information science research: an intellectual history perspective. In Information Research, vol. 12, No. 4, 2007, paper colis04. Dostupné na: http://InformationR.net/ir/12-4/colis/colis04.html].

VAN DE SOMPEL, H. PAYETTE, S., ERICKSON, J, LAGOZE, C. 2004. Rethinking Scholarly Communication. Building the System that Scholars Deserve. In D-Lib Magazine [online]. Vol. 10. No. 9. ISSN 1082-9873 [cit. 2009-02-08]. Dostupné na: http://www.dlib.com.

WILLIAMSON, K. 2005. Ecological Theory of Human Information Behavior. In Theories of Information Behavior. Medford : Information Today 2005, s. 128-132.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 31

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR