Open source redakčné systémy

Približne pred dvoma rokmi na stránkach časopisu ITlib. Informačné
technológie a knižnice (č. 2/2006) [1] vyšiel článok o redakčných systémoch
(ďalej RS), o možnostiach ich využitia, o kritériách, aké by mal RS spĺňať, ako
aj niekoľko rád, podľa ktorých je možné postupovať pri jeho výbere. Súčasťou
článku bola aj tabuľka obsahujúca RS komerčného charakteru, ktoré boli vtedy
dostupné na slovenskom trhu. Situácia sa, samozrejme, vyvíja a dnes už to môže byť
úplne inak. Nazdávame sa však, že na uvedenie do problematiky to boli užitočné
informácie. V dnešnom článku by sme sa sústredili na fenomén open source a jeho
pomoc v oblasti redakčných systémov a tvorbe webového sídla knižnice, keďže RS je
zároveň tiež informačným systémom knižnice.

Čo je to open source

Termínom open source by sme mohli definovať softvér, ktorý sa šíri spolu so
svojím zdrojovým kódom a podlieha licenciám (napr. GPL – General Public Licence) a
garantuje komukoľvek slobodné nakladanie s právami na voľné použitie tohto
softvéru, jeho modifikáciu a redistribúciu kódu. Termín open source sa tiež
používa vo význame slobodný softvér. Musí však napr. spĺňať aj integritu
autorovho kódu a musí byť technologicky neutrálna. Viac sa možno dočítať na
oficiálnych stránkach Open Source Initiative (OSI) [2]. Open source licencií, pod
ktorými sa všeobecne šíri softvér, je veľké množstvo. Ich kompletný zoznam
nájdeme opäť na stránke OSI. Z niektorých najznámejších by sme mohli menovať
napr. tieto: GNU General Public License (GPL), GNU Library Public License (LGPL), BSD
license, MIT license, Artistic license, Qt Public License (QPL), ako aj Mozilla Public
License (MPL). Viac informácií k jednotlivým typom licencií aj ich vysvetlenie
nájdete na spomínaných stránkach OSI [3]. Najznámejšia a zrejme aj
najpoužívanejšia je licencia GPL. To platí aj o licenčnej distribúcii jednotlivých
open source redakčných systémov (OS RS).

Čo je veľmi zaujímavé, open source projekty do určitej miery vytláčajú
komerčné produkty, a to hlavne z dôvodov malých vstupných nákladov a technologickej
vyspelosti. Open source projekty často dokážu držať tempo s komerčnými a mnohokrát
sú úspešnejšie a obľúbenejšie. Uveďme jeden príklad za všetky: medzi webovými
servermi na svete na najrôznejších platformách jednoznačne dominuje softvérový
webový server Apache. [4]. Samozrejme, toto všetko si vyžaduje aj manažment okolo
údržby celého systému, čo tiež nie je zanedbateľná položka. A keď to personál
knižnice zvládne samostatne, knižnica má vyhraté.

K open source projektom zaraďujeme rôzny softvér na najrozličnejšie účely. V
oblasti operačných systémov sú to napr. GNU/Linux, *BSD systémy, FreeDOS,
OpenSolaris, pri databázových systémoch sú to najmä MySQL a PostgreSQL, pri webových
serveroch je to už spomínaný Apache, v oblasti kancelárskych balíkov sa používa
veľmi úspešný OpenOffice, pri internetových prehliadačoch je to napr. Mozilla
Firefox, ako textový editor môže byť vhodný napr. Vim, pri úpravách bitmapovej
grafiky (obrázkov) môžeme zase použiť GIMP a ako 3D grafický editor to môže byť
napr. program Blender. To sme ešte stále nespomenuli množstvo ďalších OR RS (CMS –
Content Management System), ktoré sú k dispozícii a o ktorých sa ešte zmienime.

Aké je potrebné personálne zabezpečenie pre OS RS?

V prvom rade treba určite zabezpečiť ľudí ochotných učiť sa novým veciam. Je
to jednoznačne najzákladnejší predpoklad, na ktorom sa potom dá stavať. (Nemusia to
však byť nutne programátori, ako je to nevyhnutné pri komerčných riešeniach.) Tu
však ide aj o to, že aj keď sa situácia s inštaláciou, konfiguráciou,
administráciou, ale aj so samotnou prácou s RS oproti predchádzajúcim rokom podstatne
zlepšila, predsa si to vyžaduje pravidelne a do habky sledovať problematiku,
naštudovať si dokumentáciu, pochopiť súvislosti, riešiť krízové situácie pri
prípadných vzniknutých problémoch (napr. zásahom do tabuliek databázy alebo do
samotného kódu redakčného systému), hľadanie informácií na fórach, v komunite
vývojárov a používateľov konkrétneho RS a pod. Samozrejme, nie je zlé, ak personál
určený na inštaláciu, konfiguráciu a správu RS v knižnici má aj všeobecné
znalosti skriptovacích technológií, v ktorých sú zväčša RS vytvorené: najviac je
to PHP, prípadne JAVA, Python, Perl alebo ASP, a tiež databáz, najmä MySQL alebo
PostgreSQL. A na zahodenie nie je ani prehľad jazykov HTML, XHTML, prípadne
kaskádových štýlov CSS.

Ako vidíme, nie je to na prvý pohľad jednoduchá cesta, stojí však za pokus a ak
sa to podarí, výsledkom je kvalitne spracované webové sídlo a v neposlednej miere aj
ušetrené náklady, čo pre knižnicu ako inštitúciu nie je vôbec nepodstatné.

Ak knižnica nemá možnosť zabezpečiť potrebný personál, je tu ešte možnosť
externej spolupráce, resp. možnosť outsourcingu. V takomto prípade treba starostlivo
zvážiť jednotlivé kroky, aby sa takýto projekt prípadne zbytočne nepredražil a aby
sa ušetrené prostriedky za samotný RS neinvestovali zbytočne len do externých
služieb.

Ako na výber OS RS pre našu knižnicu?

Základné kritériá pre výber boli už spomenuté v odkazovanom článku a
nazdávame sa, že platia doposiaľ, samozrejme, s výnimkou ceny a pod.

Vo svete existuje množstvo rôznych OS RS a postupne pribúdajú ďalšie. Veľmi
dobrý prehľad tých známejších poskytuje (taktiež) open source projekt Wikipedia
[5]. Je tam zároveň prehľad niektorých proprietárnych RS (inými slovami vlastnených
a spoplatnených), tie ale nie sú dnešnou oblasťou nášho záujmu. Prehľad RS je v
angličtine. Je spracovaný veľmi prehľadne v piatich stapcoch. V prvom stapci je názov
RS, v ďalšom potom platforma, na ktorej tento RS beží, resp. pod ktorou ho je možné
nainštalovať. V treťom stapci je uvedené, ktoré databázy RS podporuje, pre ktoré je
pripravený. Vo štvrtom stapci je uvedené číslo poslednej stabilnej verzie RS vo
vývoji a v poslednom piatom stapci je uvedené, pod akou licenciou je RS šírený.
Tabuľka sa priebežne aktualizuje. Možno z pohľadu našej lokality by boli zaujímavé
aj informácie o dostupnosti slovenskej, prípadne českej lokalizácie k produktu. To je
potom možné zistiť projektovej stránky konkrétneho RS.

Treba však povedať, že aj lokalizovaných RS do slovenského alebo českého jazyka
je niekoľko a majú okolo seba aj aktívnu vývojársku a používateľskú základňu.
Do tejto skupiny patria napr. tieto RS: Drupal, Joomla, phpRS, PHP-Nuke, United-Nuke,
XOOPS, Mambo, Plone, WordPress a iné.

Pokiaľ je čas a sú možnosti, odporúčame skúsiť viacero takýchto RS "na
nečisto". A podľa efektívnosti v administrovaní a vytváraní obsahu, celkovej
práci so systémom, riešením vzniknutých chýb, možnostiam prispôsobenia vzhľadu v
(napr. šablóny), ale aj subjektívnych skúseností, je potom možné rozhodnúť sa pre
konkrétny RS. Je dobré, keď komunita okolo RS je živá, keď sa RS vyvíja a
vzniknuté problémy sa riešia a vylepšuje sa celková funkčnosť, možnosti a
používateľská prívetivosť.

Skúsenosti s RS Drupal

Možností na skúšanie a rozhodovanie je naozaj dosť. My sme si vybrali jeden z
najrozšírenejších a najznámejších RS v našich končinách (myslíme tým Slovensko
a Českú republiku), aby sme ho overili v praxi pri inštalácii, konfigurácii a
administrácii. Volá sa Drupal [6] a komunita okolo tohto RS sídli pod českou doménou
[7]. Aktuálne číslo verzie je 6.2.

Veľkou výhodou tohto RS je jeho modularita. Znamená to, že okrem základnej
inštalácie jadra je možné rozšíriť jeho funkcionalitu o rôzne moduly, na ktorých
je možné stavať. Tieto moduly tvorí komunita nadšencov okolo tohto RS, ale nič
nebráni tomu, aby si používateľ vytvoril vlastný rozširujúci modul. Stačí poznať
skriptovací jazyk PHP a konvencie, aké tento RS systém používa. Samozrejme, toto nie
je najjednoduchšie, ale treba na druhej strane povedať, že funkčných rozširujúcich
modulov je veľké množstvo, takže nie je nutné vytvárať ďalšie. Z veľkého
množstva modulov, ktoré tento RS ponúka [8], vyberme aspoň niektoré: komfortný
textový editor, práca s obrázkami (napr. jednoduchý upload na stránku a práca s
odkazmi), vyhľadávanie v rámci webového sídla, mapa stránok, komentáre, fórum,
RSS, hlasovanie v anketách atď.

Čo potrebujeme na vyskúšanie tohto RS ? Je to buď vlastný webserver v inštitúcii
alebo funkčný vzdialený webhosting s podporou skriptovacieho jazyka PHP a databázy
MySQL (prípadne PostgreSQL; pripravuje sa spolupráca s databázami MS SQL a Oracle),
prípadne podobné prostredie na vašom PC. Detaily systémových požiadaviek je možné
pozrieť napr. na českom portáli o Drupale [9].

Samotná inštalácia je jednoduchá. Zabezpečuje ju automatický skript, ktorý
vytvorí administračné rozhranie, a pokiaľ inštalácia prebehne v poriadku, je možné
hneď začať pracovať v systéme. Treba povedať, že tento systém je plne
lokalizovaný do slovenského jazyka, čo je tiež veľká výhoda. Samotný systém je
veľmi prehľadný. Je tam niekoľko administračných subsystémov, ako napr. Správa
obsahu, Správa používateľov (v tomto prípade jednotlivých redaktorov v systéme),
Logy, Prvky webu a Nastavenia webu. Samotná plocha v rámci stránky sa delí do blokov,
ktoré je možné definovať, pridávať, odoberať, umiestňovať do rôznych častí
stránky, čo plochu činí veľmi flexibilnou. Časti menu je možné definovať,
prispôsobovať navigáciu v nich a tiež kompletne ich riadiť. O celkovú plochu a
dizajn sa starajú jednotlivé témy [10]. Tieto témy je podobne ako pri moduloch možné
vytvárať alebo si vybrať z množstva už vytvorených, prípadne si niektorú z už
vytvorených len upraviť na mieru. Pri vytváraní používateľov je možné definovať
aj bezpečnostnú politiku pri vytváraní obsahu na webe. Veľmi dobre je prepracovaná
aj práca so samotným obsahom na webe – jeho vytváranie, úprava, doplňovanie,
mazanie… Všetko je veľmi komfortné a používateľsky prívetivé. Aj práca so
samotnými modulmi je veľmi jednoduchá – inštalácia, pridávanie, odoberanie.

Takže všetko ide len bez problémov? Aj to sa môže stať, ale ako pri každom
informačnom systéme, problémy nastať môžu a pravdepodobne aj nastanú.
Používateľská prívetivosť sa síce stále zvyšuje a zlepšuje, ale ruka v ruke s
tým ide aj postupné narastanie zložitosti celého systému. Komplikácie teda môžu
nastať, ale dôležité je v tomto prípade spôsob, ako sa vyriešia, resp. či je snaha
a možnosť ich riešiť, prípadne za akých okolností. Riešiť sa to dá samotnou
znalosťou a štúdiom materiálov z internetu, treba však mať komplexný prehľad zo
spomínanej problematiky. Čo je ešte ďalšou výhodou – je možné mať celé webové
sídlo kompletne pod kontrolou – vrátane zdrojového kódu.

Aby sme však boli objektívni, aj Drupal má svoje "muchy". Ide napr. o
pamäť (RAM) vyhradenú pre PHP pri inštalácii jednotlivých modulov a ich
používaní. Nároky na ňu pri ich rozširovaní dosť vzrastajú a je možné, že
poskytovateľ webhostingu nebude súhlasiť s jej navýšením. Ideálne je mať
vyhradenú pamäť pre PHP aplikácie od 64 Mb vyššie. Na druhej strane mnohí
poskytovatelia webhostingu poskytujú aj vyššiu pamäť, a to automaticky. Ak máte
vlastný server, tieto pravidlá si určujete samozrejme sami. ďalšou chybou krásy
môže byť paradoxne práve otvorenosť kódu. Z času na čas sa môže stať, že na
internete sa objaví diera v systéme (Drupal), ktorá sa môže šíriť a môže
postihnúť aj vaše webové sídlo. Je preto dobré sledovať zmeny v bezpečnostnej
problematike a snažiť sa eliminovať všetky prípadné bezpečnostné diery.

Záverom by bolo dobré poskytnúť ukážky stránok, ktoré bežia na RS Drupal, aby
sme neostali len v teoretickej rovine. Sú to napr. tieto stránky: Info Blog Univerzitnej
knižnice v Bratislave [11], Centrálna knižnica Univerzitnej knižnice Katolíckej
univerzity v Ružomberku [12] alebo napr. stránka pre Interoperabilitu informačných
systémov eCulture [13]. Z neknihovníckych stránok za zmienku jednoznačne stojí
stránka britskej verzie hudobného kanálu MTV [14]. Áno, aj takto môže vyzerať
stránka v Drupale, ak je profesionálne spracovaná. Redakčný systém je stále ten
istý. A že je to Drupal, to sme naozaj overili vo vstupnom zdrojom kóde stránky.

Záver – vybrať si ten svoj RS

Problematika redakčných systémov všeobecne v našich podmienkach knižne nebola
doteraz spracovaná. Ale sme radi, že situácia sa postupne mení a vylepšuje, pretože
začiatkom tohto roka vyšla v českom vydavateľstve Computer Press kniha o redakčnom
systéme Drupal [15]. A veríme, že to nebol posledný počin a že niečo podobné bude
vydané aj k iným RS, o ktorých sme sa tu nezmienili, ako je napr. u nás veľmi
obľúbená Joomla.

A ako sa nakoniec rozhodnúť? Použiť redakčný systém ako open source, alebo
komerčné riešenie? O tom by sa dalo viesť množstvo plamenných diskusií. Manažment
knižnice by mal rozhodnúť, aké riešenie by malo byť tým najvhodnejším a
najprijateľnejším. V každom prípade open source môže byť minimálne zaujímavou
alternatívou, a to nielen pri výbere redakčných systémov pre správu webového sídla
v našich knižniciach.

Zoznam bibliografických odkazov: