Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Mentálna a sémantická interoperabilita v knihovníctve a knižnično-informačnom systéme

Autor: Dušan Katuščák 1
Číslo: 1/2007 - Interoperabilita
Rubrika: Zo Slovenska
Kľúčové slová:

Interoperabilita – stará téma

Termín interoperabilita je jedným z ďalších módnych slov, ktoré vyjadrujú učene to, čomu mnohí, odborne zdatnejší odborníci z knižničnej a informačnej vedy a praxe už desiatky rokov dobre rozumejú. V našom knihovníckom odbore ide, zjednodušene povedané, o možnosti spolupráce s inými kolegami pri riešení rôznych praktických problémov. Niekedy sa spolupráca darí, inokedy je takmer nemožná. Príčinou neúspechu pri spolupráci, teda kooperácii, je spravidla nízka miera interoperability alebo kompatibility systémov, metód, prístupov, formátov, formulárov, slovníkov, kódovníkov atď., teda príčinou ťažkostí pri spolupráci a výmene informácií môže byť nekompatibilita alebo nedostatočná schopnosť navzájom medzi sebou kooperovať či operovať. Slovo interoperabilita patrí do rodiny pojmov integrácia, kooperácia, interkonektivita, komunikácia, kompatibilita, konvertibilita.

Termín interoperabilita sa priamo v odbore knižničná a informačná veda objavil len nedávno. Predtým sme hovorili o kompatibilite, konvertibilite, o nástrojoch kompatibility informačných systémov a podobne. Väčšina dokumentov, ktoré sa nachádzajú v našich knižničných katalógoch, je venovaná interoperabilite v oblasti elektroniky, elektrotechniky, dopravy a armády. Stačí si urobiť zbežný informačný prieskum v našich katalógoch alebo si trochu “zagúglovať” na internete.

Téma interoperability je mimoriadne živá. Na Slovensku sa konzistentnejšie dotkol problémov interoperability v spojitosti s knižničnou a informačnou vedou J. Šušol v článku Otvorené archívy – model systémovej interoperability (ITlib č. 3/2002), pričom problematiku interoperability interpretuje najmä so zreteľom na digitálne knižnice.

Interoperabilita sa však už riešila v knihovníctve v jednej dôležitej parciálnej oblasti katalogizácie niekedy začiatkom 20. storočia. Vtedy sa ustálil štandardný formát katalogizačného lístka, no už v roku 1877 na prvej konferencii britskej knihovníckej asociácie zazneli hlasy, ktoré nastoľovali požiadavku tvorby národného, resp. medzinárodného katalógu. Prvý praktický krok však v roku 1901 ukutočnila Kongresová knižnica v USA, ktorá začala distribuovať abonentom katalogizačné lístky. V roku 1926 využívalo služby ústrednej katalogizácie asi 4 000 knižníc a úspory na katalogizácii predstavovali sumu asi 500 000 dolárov.

Mentálna interoperabilita

Zdá sa, že organizačná a odborná interoperabilita sa začala v knihovníctve riešením praktických problémov a bola motivovaná šetrením nákladov. Jej riešením sa mala docieliť racionalizácia výmeny informácií. Tieto úsilia majú svoje pokračovanie v budovaní obrovských bibliografických databáz a súborných katalógov. Bežným sa stala katalogizácia kopírovaním. V rozvinutých krajinách sa často vyše 90 % katalogizačných záznamov o dokumentoch preberá kopírovaním. Asi len 10 % tvorí originálna katalogizácia. Nikto to asi u nás nesleduje, ale dovolím si “optimisticky” odhadnúť, že na Slovensku je pomer originálnej katalogizácie a katalogizácie kopírovaním opačný. Ale prečo je to tak? Jednoducho preto, lebo niekde sa pracovná disciplína, úcta k vlastnej profesii, vysoký štandard odborných vedomostí a uvedomenie si užitočnosti rešpektovania štandardov už stali súčasťou profesionálnej výbavy a profesionálnej cti knihovníkov a zamestnancov informačných inštitúcií. U nás to tak, žiaľ, nie je.

Som presvedčený, že najjednoduchšie riešenie je často najefektívnejším riešením. Rovnako som presvedčený, že nemá zmysel chodiť okolo horúcej kaše a nahovárať si, že sme skvelí, keď všetci vieme, že to nie je pravda. Možno sa mýlim. Nebolo by to prvýkrát. Ale na svoj postoj mám dobré dôvody a kopu praktických príkladov, o ktorých sa zmienim neskôr.

Skúsme si však aspoň v duchu poctivo odpovedať na pár otázok, ktoré by mohli byť akýmsi kľúčom a testom nášho prístupu k interoperabilite z iného ako technologického hľadiska. Pozrime sa na interoperabilitu z hľadiska knihovníckej mentality, z hľadiska knihovníckej nátury. Hovorme o mentálnej interoperabilite.

Nazdávam sa, že nízka úroveň interoperability nemá u nás technologickú podstatu. Jej príčinou je mentalita a naša nátura. Inými slovami fakt, že naše knihovnícke spoločenstvo predstavuje zatiaľ nedostatočne vyprofilovanú sociálnu a profesionálnu skupinu, v rámci ktorej sú slabé pocity spolupatričnosti, stavovskej hrdosti a špecifického profesionálneho profilu vzdelania. Samotní knihovníci o svojej profesii nezriedka pochybujú, hovoria o nej bez hrdosti, niekedy aj znevažujúco, a voči iným profesiám majú často neoprávnené komplexy. Ak k tomu pristúpia ešte známe atribúty slovenskej nátury, ako je závisť, malá úcta k poriadku a autoritám, často väčšie ambície ako schopnosti, vydávanie priemerných výsledkov za špičkové, falošná solidarita a skupinové záujmy, dostaneme komplexný obraz slovenského postmoderného knihovníctva, ktoré, bez toho, aby si to uvedomovalo, zákonite musí ignorovať spoluprácu a interoperabilitu. Lenže ide o postmodernu v deformovanej verzii.

Kým pre postmodernu všeobecne platí slogan “myslieť globálne, konať lokálne”, naša slovenská verzia tohto sloganu by znela “myslieť lokálne, konať lokálne”. Tento slogan často prekrývame plamennými výzvami ku kooperácii, podľa možnosti bez výstrahy a pred čo najväčším plénom, pričom vyzývateľom je jasné, že pre skutočnú kooperáciu prakticky nemáme v úmysle nič urobiť. Nuž, čo už. Za potlesk to stojí... Takto nejako intuitívne vnímam problém interoperability. Vnímam ju ako otázku našej mentality alebo našej slovenskej nátury. Nemyslím to nijako pejoratívne a na účely explikácie, samozrejme, trochu aj preháňam.

Čo znamená byť knihovníkom?

Takže skúsme si teraz, každý pre seba, vo fiktívnom, kvalitatívnom rozhovore odpovedať na niekoľko otázok. Čím je jedinečný a homogénny slovenský charakter našej knihovníckej profesie a našej knihovníckej kultúry? Je náš knižničný systém len administratívny blud alebo skutočná “jednota v rôznorodosti”?

Aká je spolupatričnosť knižníc a knihovníkov z rôznych druhov a typov knižníc? Je na našom knižničnom systéme viac dôležitá rôznorodosť ako systémová jednota? Aké sú naše spoločné hodnoty? Aká spoločná mentalita nás spája ako sociálnu a profesionálnu komunitu? Na čo môžeme byť právom hrdí a čo v očiach spoločnosti znižuje našu hodnotu? Nazdávam sa, že len ťažko dokážeme vyšpecifikovať presný charakter spoločných “hodnôt” alebo spoločnej “mentality”.

Nemyslím si, že by bol nejaký problém v tom, že nevieme uspokojivo odpovedať na tieto otázky. Usudzuje sa, že sociálne identity často nie sú definované na základe esencialistických definujúcich čŕt, ale na základe odlišnosti od relevantných vonkajších skupín, od relevantných “iných”. Môžeme sa “vymedziť” vzhľadom na okolie. Ak by sme túto myšlienku chceli aplikovať na problém interoperability, skúsme sa pozrieť na knihovnícku komunitu a porovnať ju s napríklad komunitou elektrotechnikov, spojárov, lekárov alebo právnikov. Ako sa v týchto profesiách pozerajú napríklad na význam a autoritu štandardov, pravidiel a predpisov?

V súčasnosti sa knihovnícka profesia podstatne mení. Knihovníctvo patrí medzi oblasti, ktoré sú omnoho viac ako iné odbory a oblasti spojené s informačnými a komunikačnými technológiami. Je priam neuveriteľné, ako rýchlo sa rozvíjajú a zdokonaľujú metódy a formy knihovníckej práce práve vo väzbe na informačné a komunikačné technológie. Knižnice plnia kultúrne, informačné a vzdelávacie úlohy. Práve väzby knihovníctva na technológie spôsobujú, že knihovníctvo je vo svojej odbornej podstate omnoho náročnejšie na poznanie a na využívanie poznatkov ako iné oblasti kultúry a odbory poznania.

Interoperabilita ako metateória

Metateória je, inými slovami, teória o teórii. Alebo niečo ako odvodená, druhotná teória. V lepšom prípade slúži metateória na to, aby sa zjednodušene vysvetlil nejaký problém. V horšom prípade ide o kompilát, ktorý má ukázať odbornú zdatnosť autora, ale v takých prípadoch ide v podstate často väčšmi o prezentáciu autora ako o riešenie problému a o mlátenie prázdnej slamy. V danom prípade je týmto problémom interoperabilita.

Na metateoretickej úrovni sa problém môže vysvetliť, ale nie vyriešiť. Naše knihovníctvo nie je v tejto oblasti celkom na začiatku. Odborníci zhruba tušia, čo je to interoperabilita, že by to bolo dobré, keby to bolo. Metateória je potrebná, pretože veci zjednodušuje. Cez metateóriu sa poznatky stávajú zrozumiteľnejšími a širšie uplatniteľnými. Nedá sa povedať, že by sme mali nedostatok metateórie, teda článkov a prezentácií na tému interoperability. Máme však nedostatok toho, čo sme nazvali mentálnou interoperabilitou. Ak by totiž existovala skutočná vôľa po spolupráci, ak by úsilie o spoluprácu bolo vrodenou alebo osvojenou základnou črtou našej knihovníckej nátury, problémy interoperability by sme zvládli bez väčších ťažkostí. Nechýbajú nám dobré teórie. Tie sa dajú naučiť. Chýba nám spoločná vôľa a spoločný pocit, že interoperabilita je problém, ktorý treba spoločne vyriešiť vo všetkých jeho rovinách. To bude vtedy, keď dozrieme.

Aby sme v hanbe nezostali

Aby som nezaostal za kolegami metateoretikmi, pokúsim sa prispieť do metateoretického batôžka upozornením na niekoľko aktuálnych poznatkov a prístupov k interoperabilite.

Ján Hochman, odborník na informačnú bezpečnosť a štandardy, sa pokúsil o celkový prístup k interoperabilite na Slovensku v oblasti informatizácie spoločnosti, teda aj v našej oblasti.1 Za rámec interoperability považuje “množinu štandardov a usmernení, ktorá opisuje spôsob vzájomnej spolupráce medzi inštitúciami”. Interoperabilitu klasicky člení podľa vrstiev na technickú (základnú), sémantickú (strednú) a organizačnú (najvyššiu).

Organizačnú interoperabilitu vidí vo fungovaní riadiaceho orgánu na štátnej úrovni, na úrovni orgánov štátnej správy, komisie pre štandardizáciu, rôzne pracovné skupiny a legislatívne podmienky.

Sémantická interoperabilita je postavená na dodržiavaní štandardov, na harmonizácii dátových štruktúr a pojmov, na štandardoch pre metadáta, na stanovení popisu dokumentov, na zjednotení sémantiky elementov a na vytváraní a používaní riadených slovníkov, tezaurov, klasifikácií a pod.

Technická kompatibilita spočíva v jednotnom riešení rozhrania, v prehľadnej a akceptovanej architektúre a pravidlách bezpečnosti systému (autentifikácia, identifikácia, elektronický podpis, šifrovanie, monitoring, zálohovanie, archivácia).

Takže obraz interoperability na Slovensku v oblasti verejných informačných systémov už poznáme.

Hochman konštatuje, že problémy, ktorým sa venuje najmenej pozornosti, súvisia najmä so sémantickou interoperabilitou, a poukazuje na fakt, že orgány štátnej správy a organizácie nemajú na túto oblasť odborníkov.

Ak by sme chceli upriamiť pozornosť na oblasť knižničného systému, našli by sme dobré príklady riešenia interoperability na úrovni technickej, organizačnej i sémantickej. Ale so situáciou rozhodne nemôžeme byť spokojní ani na jednej rovine.

Ale vráťme sa ešte k metateóriám.

Európsky prístup k interoperabilite

kat1.jpg (2815 bytes) V Európskej únii existuje inštitucionalizovaný prístup k riešeniu problémov interoperability. Ide najmä o program IDABC (Interoperable Delivery of European eGovernment Services to public Administrations, Business and Citizens)2.V rámci programu IDABC sa definuje interoperabilita ako schopnosť systémov informačných a komunikačných technológií (IKT) a ich podpora obchodných procesov a transakcií tak, aby bola možná výmena údajov, ako aj spoločná tvorba a využívanie informácií.

Interoperabilita je kľúčovým faktorom takzvaných horizontálnych opatrení IDABC. Implementácia tzv. paneurópskeho e-governmentu si vyžaduje spoluprácu všetkých členských štátov a inštitúcií Európskej únie. Podstatou práce je vytváranie a implementácia spoločných princípov a pravidiel, prijatie dohodnutých otvorených štandardov a interfejsov pre interoperabilitu medzi systémami, aplikáciami, obchodnými transaciami a účastníkmi, ktorí produkujú a využívajú služby e-governmentu.

Toto úsilie je založené na sieťovom prístupe a vyžaduje si mimoriadne úsilie pri definovaní pravidiel spolupráce, koordináciu procesov, formátov a špecifikácií.

Príkladom úspešného projektu, v rámci ktorého sa vyriešili otázky sémantickej a organizačnej interoperability, môže byť Európska knižnica3 (TEL), k zrodu ktorej viedlo veľké nasadenie manažmentu TEL a všetkých partnerských národných knižníc TEL. Tento projekt umožňuje pokračovať v európskej knihovníckej integrácii a umožňuje začať budovať Európsku digitálnu knižnicu. Dobrých a úspešných príkladov by sa dozaista našlo aj viac.

Tretia užitočná metateória

Týka sa konceptuálnej interoperability a spadá do oblasti simulačných teórií.4 Ako väčšina článkov z tejto oblasti je teória konceptuálnej interoperability a “usability” orientovaná na potreby armády. Čo je však zaujímavé a poučné – je to prehĺbenie poznatkov o interoperabilite samotnej. Osobitne interpretácia úrovní interoperability.

kat2.jpg (29148 bytes)

Úroveň 0: Samostatný izolovaný systém – žiadna interoperabilita.

Úroveň 1: Na úrovni technickej interoperability existujú komunikačné protokoly na výmenu údajov medzi účastníckymi systémami. Komunikačná infraštruktúra umožňuje výmenu bitov a bytov a je založená na jednoznačnej definícii sietí a protokolov.

Úroveň 2: Syntaktická interoperabilita zahŕňa spoločnú štruktúru na výmenu informácií. Používa sa spoločný formát dát. Používa sa spoločný protokol štruktúry údajov a jednoznačne definovaný výmenný formát.

Úroveň 3: Ak sa použije spoločný referenčný model výmeny, dosiahne sa sémantická interoperabilita. Na tejto úrovni sa dosahuje sémantická interoperabilita na základe využívania rovnakej špecifikácie údajov. Obsah vymieňaných údajov je definovaný jednoznačne.

Úroveň 4: Pragmatická interoperabilita znamená, že použitie údajov alebo kontext ich aplikácie je zrozumiteľný pre participujúce systémy. Pritom je kontext, v ktorom výmena informácií prebieha, jednoznačne definovaný.

Úroveň 5 a 6, teda dynamická a konceptuálna interoperabilita, nám je natoľko vzdialená, že nie je účelné sa jej na tomto mieste venovať, aby som text teoreticky nepreťažil, najmä keď veci tiež neveľmi rozumiem.

Ako je to v slovenskom knihovníctve

Na Slovensku je to tak, že ak niekto poukáže na to, že niekto niečo nerobí správne, nerieši sa samotný problém, ale skúma sa, ako “umravniť” toho, kto kritizuje.

Takže – máme už interoperabilitu organizačnú, technickú, syntaktickú, sémantickú, pragmatickú, dynamicku a konceptuálnu. Ak by som použil škálu interoperability uvedenú na obrázku od prvej po šiestu úroveň, mohol by som sa pokúsiť o charakteristiku úrovne interoperability v knihovníctve na Slovensku.

Nulová úroveň interoperability v našom knihovníctve vo všeobecnosti už neexistuje, hoci sú ešte systémy, riešenia a prístupy, ktoré sú celkom izolované. Ak niekto spracúva bibliografické údaje pre bibliografickú evidenciu publikačnej činnosti vo Worde, dá sa smelo hovoriť o nulovej interoperabilite. Ak knižničné procesy fungujú len v analógovej forme, dá sa predpokladať, že ide o nulovú interoperabilitu, pretože organizácia je izolovaná a nie je nútená komunikovať s nijakým vonkajším systémom.

Na technickú interoperabilitu nemajú knihovníci, našťastie, nijaký vplyv, takže na tejto úrovni fakticky nie je čo riešiť. Pre technickú kompatibilitu platia technické komunikačné protokoly; veci sú jednoznačne definované a s bitmi a bytami šibujeme v lokálnych i globálnych sieťach bez väčších problémov.

Syntaktická interoperabilita je knihovníkom blízka. Máme k dispozícii spoločné štruktúry údajov na výmenu bibliografických, autoritatívnych a holdingových informácií v norme ISO 2709 a jednoznačne definovaný výmenný formát MARC 21. Normy nám určujú, odkiaľ máme preberať bibliografické údaje z dokumentu, ako majú za sebou nasledovať atď. Túto možnosť máme, ale ju nevyužívame. To znamená, že problém syntaktickej interoperability sme ešte zďaleka nezvládli. Na národnej úrovni sme sa dohodli na formáte MARC 21, ale knižnice sa nijako neponáhľajú prejsť z rôznych iných formátov na formát MARC 21. Máme teda štandard, ktorý nepoužívame na národnej úrovni. V dôsledku toho nie je možná výmena informácií, spoločne tvorená a využívaná katalogizácia a pod. De facto normy určujú rozsah a obsah záznamov, ale knižnice ich v masovom meradle nerešpektujú. Bez problémov nájdeme v mnohých systémoch záznamy určené na konverziu bez autorov, dokonca bez názvov, vydavateľov, štandardných čísel a pod. Nezvládnutie syntaktickej interoperability vedie v knižničnom systéme SR k mrhaniu silami a verejnými prostriedkami.

Sémantická interoperabilita nám je rovnako známa. Prakticky to znamená, že napríklad bibliografické údaje sú jasne a jednoznačne špecifikované a mali by byť všeobecne používané a rešpektované. Konkrétne sú konkretizované, interpretované v pravidlách AACR2 alebo ISBD a vo formátoch MARC 21. Moje praktické skúsenosti s konverziami, ktorým som za desať rokov venoval tisíce hodín, ma oprávňujú konštatovať, že naši knihovníci celkom nedostatočne ovládajú pravidlá a štandardy, ktoré sú špecifickým základom ich vlastnej profesie. Mnohí vôbec netušia, aký je vzťah pravidiel AACR2 a formátov MARC 21. Za desiatky rokov na Slovensku nevznikol ani jeden všeobecne použiteľný univerzálny tezaurus alebo riadený slovník!

Zo sémantického hľadiska existuje celý rad nejednoznačných lokálnych kódovníkov, slovníkov, zoznamov lokácií, siglovníkov a kadejakých lokálnych pomôcok, ktoré navzájom medzi inštitúciami a dokonca ani medzi pracoviskami jednej inštitúcie nie sú kompatibilné a vylučujú možnosť výmeny informácií bez nákladných konverzií. Nie je nijaká vzácnosť, že správcovia alebo garanti systémov na inštitucionálnej alebo národnej úrovni zámerne ignorujú a obchádzajú medzinárodné a národné štandardy a pravidlá. Nejde pritom len o MARC 21, polia kódovaných informácií, ale aj o štandardy kódovania, kódy jazykov, krajín, štandardy pre dátumy, čas a pod.

Na Slovensku sú prakticky neznáme štandardy, ktoré by umožnili spoluprácu knižníc s vydavateľským, kníhkupeckým alebo bankovým sektorom.

Nad všetkými interoperabilitami stojí mentálna interoperabilita. Inými slovami, parafrázujúc názov knihy jedného slovenského politika, “kde je vôľa, tam je cesta”. Ale v prípade mentálnej interoperability by som tento výrok pre oblasť knihovníctva mierne upravil: “Kde je vôľa a kde sú poznatky, tam je cesta.” Pôjdeme po nej?

 


Poznámky:

1 HOCHMAN, Ján. 2006. Interoperabilita na Slovensku. Itapa 2006. Prezentácia. Dostupné na adrese: http://www.itapa.sk/index.php?ID=2251  

2 IDABC Programm. Dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/idabc/en/chapter/5883  

3 TEL : The European Library. Dostupné na adrese: http://www.theeuropeanlibrary.org/portal/index.html  

4 TOLK, A. 2006. What Comes After the Semantic Web - PADS Implications for the Dynamic We. PADS, pp. 55-62, 20th Workshop on Principles of Advanced and Distributed Simulation (PADS'06), http://doi.ieeecomputersociety.org/10.1109/PADS.2006.39; TOLK A, DIALLO SY, TURNITSA CD, WINTERS LS (2006) "Composable M&S Web Services for Netcentric Applications," Journal for Defense Modeling & Simulation (JDMS), Volume 3 Number 1, pp. 27-44, January 2006. Dostupné na adrese: http://en.wikipedia.org/wiki/Conceptual_interoperability  

 

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 49

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR