ONIX – spolupráca knižníc a vydavateľstiev

Krok za krokom

ONIX (Online Information eXchange) je štandardný formát požívaný vydavateľmi pri distribúcii elektronických informácií
o knihách. Systém bol vyvinutý najmä z toho dôvodu, že každý vydavateľ preferoval vlastný formát, takže spolupráca a výmena
týchto informácií bola prakticky nemožná.

V roku 2000 Americká asociácia vydavateľov v spolupráci s najväčšími vydavateľmi a distribútormi literatúry, s pomocou
skúseností americkej BISG (Book Industry Study Group) a britskej BIC (Book Industry Communication) vyvinula ONIX 1.0, ktorý
bol založený na už existujúcom formáte EPICS (EDItEUR Product Information Communication Standards), ktorého vznik podporili
aj ostatné profesijné asociácie (kníhkupcov a knižníc) a Britská knižnica.

Najnovšia verzia ONIXu sa distribuuje pod názvom ONIX International. ONIX definuje zoznam dátových polí o dokumente,
ako aj odosielanie týchto informácií vo forme správy v jazyku XML (eXtensible Markup Language), pričom špecifikuje vyše 200
dátových prvkov so štandardnou definíciou. Niektoré dátové prvky, ako napríklad ISBN, meno autora, titul, sú povinné,
niektoré, ako napríklad abstrakt alebo grafika obalu knihy, sú voliteľné. Mnohé dátové prvky sú textové, ale sú tu aj
multimediálne súbory, napríklad obrázky, audio či audiovizuálne súbory. Je to individuálne, závisí od jednotlivých
vydavateľov. ONIX používajú napr. tieto vydavateľstvá: Amazon, Baker and Taylor, Barnes and Noble, Bowker, Ingram,
MUZE…


Prechod z formátu ONIX do formátu MARC 21

Návrh prechodu z formátu ONIX do formátu MARC bol rozpracovaný Brianom Greenom zo spoločnosti Book Information
Communication a Stuartom Edem z Britskej knižnice. Dôvodom tohto prechodu je položiť základy na výmenu bibliografických
údajov medzi knižnicami a vydavateľským trhom, aj keď ciele každého z nich sú rozdielne. Aj knižnice aj vydavateľstvá
potrebujú presne popísať a lokalizovať dokumenty. Knižnica by mala z toho vyťažiť čo najhodnotnejšie informácie na
vyhľadávanie a akvizíciu a tým znížiť výdavky na katalogizáciu.

Záznamy by boli vytvárané vo vydavateľstvách a distribuované spolu s dokumentmi do knižníc, knižnice preberú tieto
záznamy do svojich systémov a môžu ich doplniť záhlavím, autoritami, predmetovými heslami, klasifikačnými číslami. Potom
tieto záznamy posunú späť k vydavateľom.

Metodológia prevodu záznamov je jednoduchá, dátový prvok v ONIXe je prevedený do MSExcel Worksheetu, z ktorého sú
prevedené do MARCu. Takisto sú prevádzané aj kódovníky.

Podrobnejšie sa o tejto problematike dozviete na:


http://www.bomo.sk/files/roc3/bba_kubisova_onix.html,

www.editeur.org/onix.html

Zdieľať: