Info mailom

Chcete pravidelne dostávať informácie o novinkách?

Fínsky gambit

Autor: Oleg Cvik
Číslo: 3/2002 - Spolupráca knižníc
Rubrika: Zo zahraničia
Kľúčové slová:


“Gambit – otvorenie, pri ktorom sa ponúkne materiálna obeť v záujme urýchleného vývinu figúr, prípadne obsadenia centra alebo zostrenia hry. Názov pochádza z talianskeho (dare il gambetto) – podložiť nohu” [1].

Je taká krajina na severe Európy, kde sú samé jazerá a lesy plné zveri a mestá plné Nokií, ale kde, z pohľadu knihovníckeho, žijú aj ľudia trošku zvláštneho razenia. Čím sú zvláštni títo Fíni? Okrem toho, že majú jazyk, ktorému nerozumie nik na svete (ak abstrahujeme od ich vzdialených súkmeňovcov, ktorých do karpatských lesov priviedol bájny vták Turul), sú to aj ľudia, ktorí nemilujú korupciu (podľa posledných oficiálnych zistení – Transparency International z augusta 2002 – je Fínsko krajinou s najnižším indexom vnímania korupcie na svete: index 9,75), no zato milujú knižnice.

Poznámka: Slovensko v tomto prieskume o vnímaní korupcie dosiahlo index 3,7.

Tieto dva atribúty – teda neláska ku korupcii a láska ku knižniciam – ich doviedli aj k nevídanému projektu nazvanému (pomerne sucho) LINNEA2.

       lampa.jpg (4733 bytes)

Táto LINNEA2 má pre knihovníkov, zvlášť z malých krajín, presne takú príťažlivosť ako pre chrústov a inú lietajúcu háveď nejaká veľká lampa žiariaca niekde v tme. Tomu sa nedá odolať, to jednoducho treba vidieť zblízka! Prirodzene, že i my Slováci (no aj bratia spoza Moravy [2]) sme vypustili k tej lampe pár virtuálnych kontrolných chrústov – zvedov, ktorí sa šťastne vrátili, a vinou láskavosti tohto periodika by radi informovali ostatný hmyz, čo a ako.

Možno to začalo už na Veľkej Morave...

Už v minulom storočí, presnejšie koncom 80. rokov, fínski knihovníci pochopili, že známy, už viac ako tisícstoročný Svätoplukov nápad s prútmi sa hodí aj pre fínske knihovníctvo. Nuž neváhali, spojili svoje sily a vytvorili funkčné konzorcium. V rámci tohto konzorcia, ktoré združovalo asi 20 inštitúcií (prevažne akademické knižnice vrátane národnej depozitnej a parlamentnej), sa za výdatnej pomoci fínskeho štátu a v úzkej kooperácii s ním podarilo vybudovať integrovanú národnú knižničnú sieť LINNEA, vybavenú rovnakým operačným systémom (VTLS pod UNIX) a aj rovnakými servermi (išlo o 17 kusov HP 3 000 serverov, na ktorých “bežalo” 25 databáz).

Poznámka: Čo presne znamená skratka LINNEA, som nedokázal zistiť. Mimochodom, je to aj ženské meno, takže buď ide o uctenie nejakej osoby, alebo že by šlo o nasledovnú konštrukciu: LIbrary INtegrated NEtwork for Academics?

S jedlom rastie chuť a neuplynulo ani 11 rokov a knihovníci v tejto čudesnej krajine dostali chuť si to zopakovať. Štát tentoraz z toho vynechali (?!) a stanovili si 5-ročný plán (bŕŕŕ... niečo nám to pripomína, však áno!), na konci ktorého mal byť spoločný knižničný systém novej generácie určený pre lokálne aj celoštátne (národné) bázy – katalógy. V priebehu výberu systému, ktorý je sám osebe bezpríkladným precedensom, Fíni dospeli k temer kacírskemu názoru, že najvýhodnejšie bude prevádzkovať tento softvér na jedinom serveri!

Pomôcka: Pre starších kolegov (pamätajúcich si už ťažšie, ale čosi ešte predsa) ponúkam na fixáciu podstaty fínskeho riešenia pomocné heslo – Jeden Národ, Jeden Softvér, Jeden Hardvér!

Všetci, ktorí zažili plánované hospodárstvo, dobre vedia, že plán je jedna vec a jeho splnenie vec druhá. Toto však vo Fínsku neplatí – znie to neuveriteľne, ale oni ten plán do bodky splnili. Takže v polovici roku 2001 skutočne dali do prevádzky superserver SUN E10000 Startfire (podľa www.sun.com/servers/highend/10000/   cena v plnej výbave je presne 847 990 amerických dolárov), kde pod operačným systémom Solaris 8 (jedna z verzií UNIXu vyvinutá špeciálne pre počítače firmy SUN) pracuje moderný knižničný systém VOYAGER (od americkej firmy Endeavor Information System Inc). Tento systém využíva všetky prednosti relačného databázového systému ORACLE (klient-server architektúra) a predstavuje špičku medzi knižničnými systémami tzv. 3. generácie.

sun.jpg (9628 bytes)
Superserver SUN E10000 Startfire

 

Poznámka: Voyager sa používa vo vyše 600 knižniciach sveta (vrátane Kongresovej knižnice vo Washingtone). Jeho silnou stránkou je vysoko rozvinutý samoobslužný systém pre používateľa. Široko sa využíva kontakt medzi knižnicou a používateľom po sieti (rezervovanie, objednávanie kníh, aktualizácia vlastných personálnych dát, schopnosť vyhľadávať elektronické zdroje nielen z vlastnej knižnice, ale prakticky z celého sveta atď.).

Je zaujímavé že systém pôvodne určený pre knižnice fínskych univerzít, parlamentnú knižnicu a národnú depozitnú knižnicu ma takú príťažlivosť, že už teraz sa plánuje jeho rozšírenie. Záujem o začlenenie do konzorcia prejavili niektoré verejné knižnice, ale aj archívy, technické vysoké školy a tiež inštitúcie spracovávajúce štatistické dáta. Počet súčasných členov konzorcia LINNEA2 je 23.

Jeden knižničný softvér pre n-knižníc na jedinom serveri – nepochybne originálne riešenie. No to nie je všetko. Po dôkladnej analýze možností prevádzkovania takéhoto riešenia Fíni dospeli k záveru, že bude rozumné nepokúšať sa na pôde knižníc budovať supervýpočtové centrum, ale jednoducho vec zveriť profesionálom. Najvhodnejším sa ukázalo helsinské Centrum pre vedecké výpočty (Center for Scientific Computing – CSC). Ide o nezárobkovú organizáciu ministerstva školstva, ktorá má dlhoročné skúsenosti s prevádzkou superpočítačov a okrem iného zastrešuje aj sieť FUNET (Finnish research and University NETwork), čo je obdoba nášho SANETU (prirodzene na inej technickej úrovni). Táto organizácia má bohaté skúsenosti so systémami UNIX i ORACLE a dokáže tiež zabezpečiť nonstop prevádzku.

Zo slovenského pohľadu ide o vskutku bizarné riešenie. Veď len si to predstavte – univerzity a knižnice zoženú peniaze, kúpia špičkový hardvér a pokojne ho odovzdajú niekomu cudziemu (dokonca fakticky orgánu štátnej správy, ktorý na projekt vlastne ani neprispel... A to je čo? Školy a knižnice dotujú štát? Hotová sodoma-gomora!). Dobre, ten CSC má skúsenosti, má expertov, robí to nonstop, rozumie UNIX-u i sieťam, ale dať im náš hardvér, náš superpočítač? A čo bude u nás? Pár pracovných staníc? Toto budeme ukazovať návštevám?

Poznámka: Je to je presne tak, ako keby ste si kúpili napr. auto Porsche a vzápätí ho dali susedovi (profesionálnemu šoférovi) s tým, že on sa bude o auto starať a voziť vás, kam len chcete – no vo vašej garáži zostane len stará škodovka!

Ako to vybrali ?

Odpoveď by mohla byť stručná: “Dôkladne a transparentne.” Proces výberu vzbudil u viacerých zahraničných pozorovateľov možno väčší obdiv ako samotné riešenie. Prvý krok bolo štandardné vypísanie a zverejnenie medzinárodného tendra (tender bol zrejme spracovaný podľa pravidiel EÚ platných pre verejné súťaže, hlavne podľa pravidla 92/50/EEC z 18. 6. 1992 a súvisiacich pravidiel – 93/36/EEC a 93/37/EEC zo 14. 6. 1993, pozri www.pursyst.com/thelaw/ecd9250.asp) na dodávku komplexného knižnično-informačného systému.

Poznámka: Čitateľom, ktorí niekedy absolvovali tortúru zvanú verejná súťaž na Slovensku, odporúčam aspoň letmo nahliadnuť do uvedených pravidiel EÚ – prestanú nadávať na slovenskú legislatívu a dokonca momentálne platný zákon o verejnom obstarávaní sa im bude zdať vcelku triviálny a ľahko pochopiteľný.

Do tendra sa prihlásilo viac ako 30 uchádzačov, čo je evidentne priveľa pre zmysluplný výber, takže nasledovalo druhé kolo výberu, do ktorého poverený orgán (6-členná komisia či výbor pod vedením zástupcu z národnej knižnice) odporučil produkty 4 dodávateľov. Konkrétne išlo o nasledujúce produkty/dodávateľov:

Horizon ( www.epixtech.com), Innopac ( www.iii.com), Taos ( www.dra.com), Voyager ( http://endinfosys.com).

Títo štyria, zrejme v nádeji na lukratívnu zákazku, a možno i preto, že všetci boli z USA, pristúpili na v našich pomeroch na takmer nemysliteľnú požiadavku – totiž dať svoj kompletný softvér bezplatne k dispozícií na dôkladné testovanie. No pozor, toto testovanie netrvalo týždeň ani mesiac, ale 9 mesiacov! Členovia konzorcia delegovali na národnú knižnicu právomoc organizovať a koordinovať celý proces testovania. V rámci testovania najprv prebehla prezentácia všetkých produktov pred zástupcami všetkých knižníc a potom odborné tímy zložené zo zástupcov členov konzorcia dôkladne skúmali modul po module a funkciu po funkcii. Súčasťou testovacieho procesu bolo aj ekonomické vyhodnocovanie, ale aj priebežné konzultácie zástupcov firmy vo Fínsku (kde odpovedali na série konkrétnych otázok) a takpovediac kontrolno-výskumné výjazdy fínskych odborníkov na miesta, kde bol ten-ktorý systém aplikovaný. Podotýkam, že všetko sa prísne dokumentovalo, takže celý proces výberu možno kedykoľvek spätne rekonštruovať. Výsledky testovania komlexne spracovala opäť národná knižnica, ktorá napokon aj predložila návrh na víťaza tendra.

Ďalej tento návrh schválilo zhromaždenie štatutárnych zástupcov členov konzorcia. Po ňom nasledovalo ešte niekoľkomesačné rokovanie o podmienkach zmluvy a celý proces skončil podpisom zmluvy s dodávateľom na jar 2001. Je zaujímavé, že kým proces výberu, testovania a dohadovania sa o zmluve bol na náš vkus neobvykle dlhý (celkove od rozhodnutia “ísť do toho” po podpísanie zmluvy ubehli temer 4 roky), samotný proces implementácie už raz vybraného systému bol zas neobvykle krátky – za neskutočných 6 mesiacov od podpisu zmluvy bol systém odovzdaný do používania (leto 2001).

Poznámka: Na Slovensku sa spravidla postupuje úplne inak. Systém sa rýchlo, takmer bleskovo, vyberie, to je fakt. Vzápätí sa prácne zisťuje, čo sa vlastne kúpilo, potom sa konvertuje, upravuje, dokupuje softvér i hardvér a podobne s tým, že ak sa aj systém podarí plne sfunkčniť (pozor – aj to sa stáva!) s nechuťou sa zisťuje, že sme vlastne chceli niečo iné.

Späť na rodnú hrudu

Ako naznačuje už názov tohto príspevku, odvážne fínske riešenie vedené túžbou dať knižniciam nástroj svetovej kvality, pre jednotlivé inštitúcie prakticky nedostupný, sa v čomsi podobá na riskantné gambitové otvorenie šachovej hry. No v šachu, a tak isto aj v živote, platí, že dobre prekalkulovaná obeť vyzerá ako obeť len pre laikov. Skúsený šachista už v čase prijatia obeti vie, že logicky nasleduje víťazstvo. A naopak, ak je obeť zle prepočítaná, hra zákonite musí skončiť prehrou. A v tom je náš problém – v kalkulácii, v správnom zhodnotení našich podmienok a z toho vyplývajúcich rizík. Všetci zainteresovaní vedia, že slovenská vláda schválila uznesením č. 801/2002 zo 17. júla 2002 predložený Program elektronizácie knižníc SR, kde sa v bode B.3. výslovne hovorí:

  • zabezpečiť obstaranie, inštaláciu a prevádzku jednotného knižničného softvéru pre knižnice v SR

Termín: do 3. júna 2004      

Na tento zámer sa predpokladá uvoľniť v roku 2003 a 2004 20,8 mil. Sk (teda podľa dnešného kurzu (5. 9. 2002) ide o necelých 480 000 USD). Vyvstáva tu rad otázok, napríklad :

  • Termín? Je reálny?
  • Peniaze? Je v tom aj hardvér, ak áno, nie je to málo?
  • Sieť? Bude stačiť kapacita SANETu?
  • Prevádzkovateľ? Zvládne tu niekto obsluhu superpočítača?
  • Kooperácia? Len tlakom zhora? Alebo je tu reálny záujem spolupracovať?

Takže opäť gambit, no tentoraz slovenský! Verím, že kompetentní hráči majú ďalšie ťahy dobre premyslené a neodolateľný citát jedného ruského intelektuála tentoraz nebude vystihovať nami zvolenú cestu.

“Nie som ani schopný poriadne vysvetliť, prečo je to tak a ako to vlastne je, ale povedal by som, že je to správna cesta. Správna. I keď dosť beznádejná...” (Stanislav Govoruchin /1936/ ruský filmový režisér) [3].

Kocky sú hodené, to je nesporné... (no nedá sa vylúčiť, že po voľbách sa budú hádzať nanovo), ale zatiaľ sú pred nami dve možné cesty. Prvú som už naznačil ústami súdruha Govoruchina – “Je to fajn, ale nedá sa.”

Druhá cesta je nepochybne náročnejšia a nebezpečnejšia, ale prinajmenšom poctivejšia – Je to ťažké, ale skúsme to!

A na záver, aby som neznechucoval čitateľov len narážkami na rôzne totalitné systémy, pomôžem si výrokom kapitalistu par excellence Henryho Forda: “ Nie je hanbou čestný neúspech, ale strach z neúspechu.” [4]

Tak vidíte, priatelia, aké je niekedy užitočné čítať aj kalendár, najmä keď ho máte pred sebou na stole!

Zoznam bibliografických odkazov:

1. Averbach, J. Ľ. – KOTOV, A. A. – Judovič, M. M.: Šachová škola. Bratislava : Šport. 1979.
2. Bartošek, Miroslav: Systémový pohled na výběř knihovního systému NG a “Finský model”. In: Konferencia Automatizace knihovnických procesů. Liberec 24. – 25. 4. 2002.
3. Dvořák, Libor: Lenin je v Ječný. Praha : Horizont, a. s. 1997. 23 s.
4. Pracovný kalendár 2002. Neografia, a. s., Emil Berky, Berky a spol. a Nezávislosť, a. s., citát na 37. týždeň.

Použitá literatúra:

Jauhiainen, Annu: A New Library Systemfor Finnish Research Libraries Chosen. In: Helsinky University Library Bulletin 2000, p. 1218.
Jauhiainen, Annu: Voyager Implementation in the Linnea Network. In: Helsinky University Library Bulletin 2001, p. 1014.

Tlačiť Facebook Twitter LinkdeIN

Hodnotenie

Počet hodnotení: 0

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

Ak sa neuvádza inak, obsah článkov podlieha licencii https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/


ISSN 1336-0779 (online vydanie)  ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
© Centrum vedecko - technických informácií SR