Školíme, učíme a vzdelávame na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach

Zo Slovenska

Informačné vzdelávanie na vysokých školách podporuje rozvoj
informačne gramotného študenta. Nezastupiteľným a dôležitým článkom v tomto
vzdelávaní sú akademické knižnice. Podstatnú časť príspevku tvorí prehľad
vzdelávacích aktivít Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach.

V posledných rokoch sa na Slovensku často hovorí o masovom
náraste študentov na vysokých školách, ako aj o otázkach kvality verejných či
súkromných vysokých škôl. V podstate ide o kvalitu vzdelávania, a to najmä v
súvislosti s dynamickým rozvojom nových informačno-komunikačných technológií
(IKT). IKT menia samotnú formu výučby, podobu univerzitnej komunikácie, ale taktiež
vytvárajú nové spôsoby prístupov k informáciám, k samotnej distribúcii a
využívaniu informácií a znalostí. Prax však ukazuje, že schopnosť efektívne
využívať informačné technológie nestačí, pretože bez intelektuálnej schopnosti
nájsť potrebné informácie sú mnohokrát informačné technológie pre človeka
bezcenné.

Kvalita vzdelávania v akademickom prostredí je podmienená aj
úrovňou akademických knižníc. Tradičné úlohy týchto knižníc sa posúvajú z
knižníc, kde prístup je obmedzený fyzickým priestorom, smerom k otvoreným zbierkam,
tzn. budovaniu hybridných knižníc, a z knižníc poskytujúcich zákaznícke služby ku
knižniciam, ktoré majú funkciu sprostredkovateľov. Čoraz častejšie sa spája
budúcnosť akademických knižníc s budovaním hybridných knižníc s novými úlohami,
ktorými sú kombinovanie tradičných knižničných služieb so službami digitálnych
knižníc, ale aj „učenie“ používateľov novým schopnostiam a zručnostiam v
práci s informáciami, tzv. informačné vzdelávanie.

V súčasnosti sa čoraz viac v prostredí akademických knižníc
hovorí o tom, že akademické knižnice majú veľký potenciál vo výučbe informačnej
gramotnosti. Táto „pedagogická úloha“ sa presadzuje ako jedna z najťažších
úloh súčasnej akademickej knižnice. A hoci sa táto úloha knižníc všeobecne
nespochybňuje, skôr naopak, zdôrazňuje sa myšlienka, že ide o základnú činnosť
každej akademickej knižnice v súčasnosti a že vlastne o nič nové nejde. My
„akademickí knihovníci“ však problematiku informačného vzdelávania vidíme
úplne inak. Cielene a komplexne. IKT, vrátane internetu, radikálne zmenili globálnu
dostupnosť vedeckých publikácií, dnes sa prístup k licencovaným elektronickým
zdrojom prostredníctvom akademických knižníc stáva bežnou súčasťou jej služieb.
Realizované prieskumy (aj na Slovensku) poukazujú na skutočnosť, že študenti sa
často sťažujú na zložitosť použitia týchto zdrojov, nerozumejú výsledkom
vyhľadávania, a preto často uprednostňujú internetové vyhľadávače. Tí, ktorým
sa dostalo od knihovníkov systematického informačného vzdelávania vo vyhľadávaní
informácií, potom elektronické zdroje uprednostňujú s tým, že ich
informačno-študijné potreby sú uspokojené. Tiež bolo zistené, že akademické
knižnice majú veľký potenciál práve vo výučbe informačnej gramotnosti,
vyhľadávajúcich postupov, taktík a stratégií. Akademické knižnice boli už dávno
súčasťou vedeckého procesu, a to uskutočňovaním analýzy informačných potrieb a
následne navrhovaním vhodných rešeršných a vyhľadávacích stratégií a výberom
informačných zdrojov. To je hlavný dôvod, prečo by mali aj v budúcnosti venovať
zvýšenú pozornosť vzdelávaniu svojich používateľov. Schopnosť realizovať
úspešne a efektívne vlastný proces hľadania informácií následne zvyšuje kvalitu
vedeckej alebo študijnej činnosti a má pozitívny vplyv na kvalitu dosiahnutého
vzdelania. Pedagogické schopnosti sú aj na zozname tzv. požadovaných
schopností v „Európskom sprievodcovi kompetenciami v odbore knihovníckych a
informačných služieb“. Pedagogická úloha knihovníkov nie je až taká nová
činnosť, pretože bola vždy súčasťou ich práce. Rozdiel je len v tom, že za
posledné roky získava čoraz väčší význam a stáva sa dôležitejšou.

Univerzitná knižnica Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (UK)
je jednou z akademických knižníc na Slovensku, ktorá dlhodobo poskytuje svojim
používateľom vzdelávacie služby. Iba v roku 2011 uskutočnila 57 vzdelávacích a
kultúrno-spoločenských podujatí pre používateľov a 3 453 individuálnych
inštruktáží. Začiatky informačného vzdelávania zo strany UK siahajú do roku 1995,
keď vzhľadom na dostupné technológie a zdroje šlo hlavne o orientáciu a prácu s
papierovou formou informačných zdrojov, príp. disketovou. Išlo o zdroje Current
Contents, Index Medicus, Bibliomedica. Priaznivá situácia z hľadiska systematického
prístupu k zvyšovaniu informačnej gramotnosti bola v rokoch 2004 a 2005 na Lekárskej
fakulte (LF) a Fakulte verejnej správy (FVS), kde sa pedagógovia k vzdelávacím
aktivitám UK stavali pozitívne. V rámci vytypovaných predmetov sa systematicky
uskutočnilo spolu 21 prednášok pre takmer 400 študentov 1. ročníka LF a FVS.
Nasledovali roky stagnácie, i napriek tomu, že UK oslovovala, ponúkala a vytvorila i
vhodné prostredie (multifunkčnú učebňu) s cieľom ponúkať informačné vzdelávanie
ako podporu pre jednotlivé fakulty či študijné odbory. Roky 2008 až
2010 boli zaujímavým obdobím, keď bola oslovená UK na spoločné organizovanie
diplomových seminárov pre študentov 4. ročníka lekárskych a nelekárskych
študijných odborov na LF.

Zaužívanou informačnou akciou na univerzite je prezentácia UK a
jej knižnično-informačných služieb na začiatku každého nového akademického roka.
Tri fakulty z piatich (lekárska, verejnej správy, prírodovedecká) pravidelne
organizujú úvodné stretnutia študentov 1. ročníka, kde UK prezentuje svoje
pracoviská. Študenti 1. ročníkov sa počas týchto úvodných stretnutí zoznamujú so
základnými pojmami, terminológiou a dostávajú prvé informácie o jej knižničných
fondoch a knižnično-informačných službách. Pre základné vedomosti študenta je
dôležité získať poznatok o pôsobení UK na jednotlivých fakultách, o webovej
stránke, profile knižničného fondu, existencii online katalógu, podmienkach
registrácie, o Knižničnom a výpožičnom poriadku.

V spolupráci s jednotlivými vyučujúcimi UK zorganizovala
semináre pre študentov 1. ročníka FVS, Filozofickej fakulty (FF) a 3.ročníka
denného a externého štúdia FF. Boli prispôsobené predpokladaným vedomostným
úrovniam študentov. Kým u mladších ročníkov boli semináre zamerané na
využívanie a prácu s online katalógom, u starších šlo o zoznámenie sa s
elektronickými informačnými zdrojmi. Školenia prebiehali buď priamo v počítačovej
študovni UK alebo na mieste vyučovania jednotlivých predmetov. Vzhľadom na
predpokladané schopnosti študentov bolo potrebné zvoliť správny výklad vrátane
intenzity komunikácie zo strany knihovníka. Problémy však nastali vtedy, ak knihovník
predpokladal určitý stupeň informačnej gramotnosti (vrátane počítačovej či
jazykovej), bol zadefinovaný konkrétny cieľ výučby a skutočnosť (face to face)
ukázala, že zo strany knihovníka je potrebné začať úplne inde, väčšinou od
začiatku.

U študentov 1. ročníka UK sa začínalo so základnou
orientáciou v rámci webovej stránky knižnice, vytypované boli najdôležitejšie
informácie dôležité a zaujímavé z hľadiska štúdia. To, čo chcela knižnica
naučiť študentov na samom začiatku, to bola znalosť vedieť pracovať s online
katalógom. Študenti získali informácie o znakoch na skrátenie, logických
operátoroch, indexoch na nastavenie vyhľadávacích termínov a spôsoboch samotného
vyhľadávania. Pojmy ako lokácia knižničnej jednotky (k. j.), signatúra, status k. j.
– odborná, prezenčná, stála výpožička sú z hľadiska výpožičného procesu
„základné“ a študentovi uľahčia získať hľadanú literatúru. Nemenej
dôležitým prvkom pri práci s online katalógom bolo pre študentov získanie znalosti,
ako rezervovať, predĺžiť vlastnú výpožičku, či skutočnosť zobrazenia plného
textu v záverečných prácach. Posledná časť vzdelávania bola venovaná spoločnému
vyhľadávaniu jednotlivých typov literatúry a poukazovania na rozdiely pri rôznych
spôsoboch vyhľadávania. Problémom z pohľadu knižnice sa ukazuje skutočnosť, že
študenti v rámci informačného systému AIS majú dostupný zoznam povinnej a
odporúčanej literatúry. Nič nevyhľadávajú, prídu s vytlačeným zoznamom a chcú
knihy bez overenia, či sú dostupné a kde. Prípadne sa pýtajú knihovníkov, čo budú
potrebovať k štúdiu. Väčšmi sa začnú zaujímať až pri zadaní seminárnej
práce, bakalárskej či záverečnej práce. Chcú vyhľadávať, no väčšina z nich
nevie ako. Knižnica vidí slabé miesta študentov v prístupe k získavaniu
informácií, snaží sa byť nápomocná, ale bez spolupráce s konkrétnym vyučujúcim
je to veľmi ťažké. Sme však aj svedkami svetlých príkladov, keď sami vyučujúci
prídu so svojimi študentmi do knižnice a sami sa zúčastňujú akcií informačného
vzdelávania.

V prípade študentov 3. ročníka UK sa očakáva určitá
samostatnosť a znalosť aspoň základných pojmov. Opak je však často pravdou. Javí
sa nám problematické učiť niečo nadstavbové, keď chýba základ. Prevažná časť
vzdelávacích seminárov sa týkala prehľadu elektronických informačných zdrojov
(EIZ) dostupných v sieti UPJŠ, prípadne vytypovania niektorých zaujímavých, voľne
dostupných zdrojov. Študenti získavajú základné informácie o EIZ, typoch
dokumentov, kde a čo hľadať, akú stratégiu zvoliť, o logických (boolovských) a
proximitných operátoroch, znakoch rozšírenia a pod. Nie je jednoduché vybrať
najdôležitejšie informácie/poznatky, keďže pre výučbu bol poskytnutý priestor v
čistom čase max. 90 minút a nešlo o opakované, na seba nadväzujúce semináre pre
jednu skupinu, ale jedno sedenie = jedna skupina. Bolo zaujímavé zistenie, i keď sa
dalo očakávať po skúsenostiach z individuálnych školení, že ani študenti
starších ročníkov nemajú základnú znalosť o možnostiach a službách knižnice,
nevedia hľadať v katalógoch, nepoznajú ich pridanú hodnotu, chýbajú im zručnosti v
práci s informáciami. Pojmy operátory, rešeršná stratégia a iné znalosti sú pre
väčšinu z nich veľkou neznámou. Na seminári získali informácie o spôsoboch
vyhľadávania, rozdiely v jednoduchom a rozšírenom vyhľadávaní, možnostiach exportu
a uloženia relevantných záznamov. Nastavenie rokov, jazyka, časovej osi výsledkov,
dôležitých údajov do popisu citácie. Možnosti vyhľadávania obrázkov, ktoré
umožňujú napr. EBSCO, Proquest, možnosti rozšírenia vyhľadávania, zoradenie podľa
relevancie, rokov, autorov, filtrácia výsledkov atď. V UK odzneli prezentácie
odborných databáz podľa zamerania odborov. Najzaujímavejšie pre všetkých
účastníkov seminárov boli plnotextové zdroje – EBSCO, Proquest, Science Direct,
Springer, Wiley. Dôležité bolo poukázanie na skutočnosť, že kvalita informácií je
v odborných sofistikovaných EIZ a nie tých v Googli, čo mnohí študenti nechápu.
Ďalším zaujímavým zdrojom pre používateľov typu „Google“ sú federatívne
vyhľadávače. Na seminároch odzneli v stručnosti informácie aj o nich. V súčasnosti
na univerzite sú v skúšobnej prevádzke vyhľadávače Primo, Scientia, EBSCO Discovery
Services. Na rozdiel od katalógov sú výsledky získané z nich zoradené podľa
relevancie, čo vyhovuje našim používateľom z hľadiska rýchlosti a komfortu
vyhľadávania.

Študenti, ktorých čakala tvorba záverečných prác (ZP), sa
zúčastnili seminárov o citovaní. Postupne boli oboznámení s tvorbou citácií,
popisom rôznych typov dokumentov, možnosťami získavania požadovaných či
chýbajúcich údajov do popisu. Boli upozornení na najčastejšie chyby pri citovaní,
čoho sa vyvarovať a čo všetko súvisí s etikou citovania a publikovania vôbec.
Zaujali ich pomôcky k tvorbe, ktoré sú dostupné voľne na webe – generátor
citácií, príklady v smernici. Študenti boli nasmerovaní na platnú internú smernicu
univerzity o ZP, čo mnohí privítali, nakoľko ešte neboli zorientovaní v problematike
tvorby a evidencie ZP. Pre študentov píšucich ZP bol veľmi zaujímavý online katalóg
ZP, ako aj katalóg publikačnej činnosti, ktorý UK sprístupňuje. Pozorovali sme
značné rozdiely v zručnosti a schopnostiach jednotlivých študentov. Knižnici sa
opäť potvrdila téza, že na univerzite chýba koncepčné a systematické informačné
vzdelávanie. Všeobecne sa totiž predpokladá, že u študentov vyšších ročníkov sa
očakávajú znalosti a zručnosti pri práci s informáciami, pravdou je však vo
väčšine prípadov opak. Stavebným kameňom informačnej gramotnosti, ktorá je
logickým výsledkom informačného vzdelávania, je znalosť každého študenta zvoliť
si vhodnú stratégiu pre vyhľadávanie potrebných informácií, nájsť ich, získať,
zhodnotiť a spracovať. Študentom chýbajú praktické zručnosti pri vyhľadávaní,
ale aj pri citovaní. Na seminároch to nebolo možné so študentmi absolvovať pre
krátkosť času. Chýba spätná väzba na overenie získaných poznatkov. Opäť sa nám
ponúka už spomínaná spolupráca s učiteľmi a systematický prístup v rámci
informačného vzdelávania. Je zarážajúce, že väčšina študentov využíva
knižnicu klasicky – príde, chce si požičať konkrétnu knihu, prehľadáva v
časopisoch, prípadne „googluje“. Neznáme sú pre nich pojmy OPAC, portál
Slovenská knižnica, EIZ. Pri osobných stretnutiach študentov s pracovníčkami
knižnice vyjde najavo, že väčšina z nich nebola ani v knižnici (dostali informáciu
od spolužiakov, že nič nemajú), a vôbec nevedia, čo všetko im knižnica môže
ponúknuť. A „objav“ plnotextových EIZ je pre nich „siedmy div sveta“.
Štatistiky EIZ na univerzite dokazujú, že vzhľadom na potenciálnych používateľov
by vyťaženosť zdrojov, a teda aj samotné čísla mohli byť vyššie. Napriek
kritickému pohľadu UK na informačnú gramotnosť na univerzite musíme podotknúť, že
v rámci Slovenska patrí UPJŠ v Košiciach medzi top inštitúcie v počte
vyhľadávaní a získavaní dát z EIZ.

Na záver možno konštatovať, že UK, ako aj akademické knižnice
na Slovensku si plne uvedomujú svoje poslanie a zodpovednosť za informačné
vzdelávanie študentov. Napriek kritickému pohľadu v tomto príspevku možno všeobecne
tvrdiť, že v oblasti informačného vzdelávania dosahujú parciálne dobré výsledky.
Rozsahom tém akademické knižnice preukazujú, že sú kvalifikované a pripravené
zabezpečovať vzdelávanie v úplnej šírke svojej činnosti. Pozitívnym javom ich
aktivít je flexibilita, s akou dokázali reflektovať najaktuálnejšie témy týkajúce
sa nielen informačného vzdelávania, napr. etika publikovania, tvorba digitálnych
dokumentov a i. Akademické knižnice majú dostatok erudovaných lektorov z radov
zamestnancov knižníc, na druhej strane by privítali doškoľovanie v rôznych
oblastiach potrebných na zvládnutie tejto úlohy, najmä pokiaľ ide o rozvoj
digitálnej gramotnosti. Slovenské akademické knižnice musia prekonať niekoľko
prekážok, aby sa stali integrálnou súčasťou inštitucionalizovaného vzdelávacieho
prostredia vysokých škôl, napr. presvedčiť o svojej spôsobilosti stať sa
plnoprávnym partnerom vo vysokoškolskom vzdelávaní študentov, založenej okrem iného
i na porozumení fakultnej/univerzitnej koncepcie výučby a procesov vzdelávania;
presvedčiť študentov o svojich schopnostiach správne ich navigovať v informačných
prieskumoch, efektívne pomáhať pri správnom formulovaní informačných požiadaviek,
spracovaní získaných výsledkov, a tak odbúravať stres vyplývajúci z informačného
preťaženia. Koncepčné riešenie informačného vzdelávania realizovaného pedagógmi
v spolupráci s knihovníkmi, alebo priamo knihovníkmi, by mala prijať každá vysoká
škola a malo by sa stať súčasťou predmetu, ktorý absolvujú všetci študenti v
závislosti od podmienok danej vysokej školy.

Zdieľať:
Obsah čísla