Novinka vo WoS. Mozaika citačných indexov doplnená
Hodnotenie vedybibliografické databázycitačný indexWeb of SciencePríspevok je voľným spracovaním informácií získaných na prednáškach a osobných rozhovorov s prednášajúcimi na seminároch Book Citation Index, Regional Journal Expansion & Criteria for Journal Submission, and Research Solutions and Future Offers from Thomson Reuters (16.5.2012, Viedeň) a Web of Science na dlani (4.6.2012, Bratislava); doplnené sú o údaje aj z ďalších zdrojov.
ÚVOD
Poeticky vyjadrené, ďalšie sklíčko do mozaiky informácií o výskume v citačnej databáze Web of Science. Prečo? Toto sklíčko svojou odlišnou farebnosťou symbolizuje publikácie knižného typu zahrnuté v novom indexe knižný citačný index (Book Citation Index, BCI), ktorý spoločnosť Thomson Reuters zaviedla v októbri 2011. Indexové „sklíčko” v mozaike súčasne svojou farbou harmonizuje s ostatnými indexami obsiahnutými vo WoS a dopĺňa bibliografické informácie o tituly predovšetkým z oblasti sociálnych a humanitných vied. Verme, že pre radosť vedeckých a výskumných pracovníkov najmä z týchto vedných odborov, ktorým sa otvárajú nové možnosti. Priehľadné sklíčko preto, lebo proces výberu doň zaradených knižných publikácií je realizovaný transparentným spôsobom, podľa presne definovaných kritérií.
Viac vedomostí o tomto novom citačnom indexe získali účastníci odborného seminára organizovaného 16.5.2012 spoločnosťou Thomson Reuters v spolupráci s Rakúskou ústrednou knižnicou pre fyziku vo Viedni a na prezentácii Web of Science na dlani prednesenej pani Enikó Tóth Szászovou, zástupkyňou spoločnosti Thomson Reuters, v rámci informačného seminára konaného 4.6.2012 v CVTISR v Bratislave.
ZAVEDENIE KNIŽNÉHO CITAČNÉHO INDEXU BCI
Dôvodov, ktoré viedli tvorcov k zavedeniu knižného citačného indexu BCI, bolo viacero; jedným z najvýznamnejších bol zámysel obohatiť jadro vedeckých publikácií aj o najhodnotnejšie knižné tituly, ktoré sú hlavným komunikačným prostriedkom používaným najmä v spoločenskovedných disciplínach a humanitných vedách. Napríklad, analýza citačných údajov z roku 2007 ukázala [1], že najmä v oblasti umenia (napr. v kategóriách tanec, hudba, film, divadlo, umenie, folklór a i.) spoločenských vied (medzinárodné vzťahy, politické vedy, sociológia, pedagogika, geografia a i.) a humanitných vied (filozofia, jazyky a literatúra, história a i.) viac ako 50 % bibliografických odkazov v príspevkoch v časopisoch a zborníkoch z konferencií boli citáciami na knižné publikácie. Tým, že až do zavedenia knižného citačného indexu BCI tieto bibliografické odkazy neboli indexované, neboli zahrnuté do citačnej databázy, tieto vedné disciplíny boli nedostatočne zastúpené, čo skresľovalo produktivitu vedcov zaoberajúcich sa práve spoločenskými a humanitnými vedami.
Obsah citačnej databázy Web of Science (WoS)
Pre rekapituláciu, citačná databáza WoS pozostáva zo siedmich citačných indexov:
1. Rozšírený citačný index (SCIE) pre časopisecké publikácie z oblasti vied* (Poznámka:
v tomto príspevku a v tejto súvislosti termín vedy zahŕňa prírodné, technické, lekárske, pôdohospodárske vedné odbory a slúži len pre odlíšenie od odborov spoločenských vied a humanitných vied [2].)
obsahuje úplne indexované príspevky z 8300 významných časopisov zo 150 vedných oblastí vydávaných od roku 1898 po súčasnosť
2. Citačný index pre časopisecké publikácie z oblasti spoločenských vied (SSCI)
obsahuje úplne indexované príspevky z 2900 časopisov z 50 oblastí spoločenských vied a zároveň z 3500 špičkových svetových vedeckých a technických časopisov vydávaných od roku 1956 po súčasnosť)
3. Citačný index pre časopisecké publikácie z oblasti umenia a humanitných vied (A&HCI)
obsahuje úplne indexované príspevky z 1600 umeleckých časopisov a časopisov z oblastí humanitných vied a zároveň vybrané príspevky z viac ako 6000 vedeckých a spoločenskovedných časopisov od roku 1975 po súčasnosť
4. Citačný index pre publikácie z konferenčných zborníkov z oblasti vied* (CPCI-S)
5. Citačný index pre publikácie z konferenčných zborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied (CPCI-SSH)
obsahujú viac asi 150000 úplne indexovaných časopisecky alebo knižne vydaných príspevkov z konferencií z oblasti vied, spoločenských a humanitných vied z 256 vedných oblastí od roku 1900 po súčasnosť
6. Citačný index pre knihy z oblasti vied* (BKCI-S)
7. Citačný index pre knihy z oblasti spoločenských a humanitných vied (BKCI-SSH)
obsahujú 33000 indexovaných vydavateľsky vybraných knižných publikácií z oblasti vied, spoločenských a humanitných vied od roku 2005 po súčasnosť a plánom na priradenie ďalších 10000 titulov ročne. Ich zaradením do WoS sa zvýšil počet citovaných bibliografických odkazov na viac ako 15,7 milióna.
Výberové kritériá
Rovnako, ako pri výbere časopisov a konferenčných zborníkov, aj pri zaradení knižných publikácií do databázy WoS platia rigorózne výberové kritériá, ktoré sa uplatňujú v procese ich výberu. Cieľom tohto procesu je poskytnúť kompletný pohľad na vedeckú literatúru v jej troch podobách – vo forme časopisov, konferenčných zborníkov a knižných publikácií, ktorý má zabezpečiť, aby všetky citačné indexy odkazovali na najvýznamnejšie a najaktuálnejšie publikované vedecké a výskumné práce, a zároveň, aby rigoróznou kontrolou bola zabezpečená možnosť vyhľadania informácií o tomto výskume. Pod kompletnosťou však nemožno rozumieť, že tieto indexy obsahujú všetko. Výber je riadený tak, aby v ňom boli zaradené publikácie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou obsahujú významné vedecké práce.
Do knižného citačného indexu BCI sú zaraďované knižné publikácie jedného autora alebo viacerých autorov vydané elektronicky alebo v papierovej podobe v komečných vydavateľstvách, vydavateľstvách spoločností a profesijnych združení a vydavateľstvách univerzitnej tlače, ktoré sú posúdené edičným tímom spoločnosti Thomson Reuters a ktoré spĺňajú vyberové kritériá [3]:
1. základné vydavateľské normy
A) Dodržiavanie termínov vydania, periodicita a formálne náležitosti sú základnými kritériami. Knihy zaradené do vedeckej edície musia byť opatrené značkou copyright s certifikátom o zápise z aktuálneho roku alebo z predchádzajúcich piatich rokov (napr., 2010-2005); knihy zo spoločenskovednej a humanitnej edície musia byť opatrené značkou copyright s certifikátom o zápise z aktuálneho roku alebo z predošlých siedmich rokov (poznámka: napriek tomu, že autorské právo, copyright, ako forma ochrany diela vzniká automaticky, podľa autorského zákona platného v USA [4, jeho zápis na Úrade pre autorské právo, U.S. Copyright Office, poskytuje autorom určité výhody hlavne v prípade riešenia porušenia tohto zákona súdnou cestou a súvisiacimi finančnými náhradami [5]).
B) Expertné posudzovanie je zásadným hľadiskom pri výbere. Knihy musia obsahovať úplné informácie o adresách všetkých autorov a tiež musí byť úplný aj zoznam bibliografických odkazov a musia byť označené príslušnými medzinárodnými kódmi (ISBN, ISSN). Nakoľko v súčasnosti je anglický jazyk všeobecne akceptovaný ako univerzálny komunikačný vedecký jazyk, prednosť pri výbere majú publikácie napísané anglicky (úplné texty).
2. Obsah
Do citačného indexu pre knihy sú zaradené vedecké seriálové a neseriálové knižné publikácie, obsahujúce pôvodné vedecké práce alebo literárne prehľady v forme požadovanej na úplné odkazovanie. Pri zaradení sa zvažujú aj iné typy publikácií, ktorým sa venuje osobitná pozornosť:
A. Dizertačné práce – ak sú publikované v renomovanej knižnej seriálovej nemonotematickej publikácii, alebo monografii redigovanej, vydanej a recenzovanej renomovaným vedeckým vydavateľstvom
B. Učebnice – učebnice pre postgraduálne štúdium a doktorandské štúdium
C. Knižné seriály – vedecké seriálové a neseriálové knižné publikácie
D. Pretlač a nové vydania – pretlač, ak nebola vydaná časopisecky. Nové a doplnené vydanie s aktuálnym dátumom vydania certifikátu o zápise autorstva (copyright). Preklady a text v inom ako anglickom jazyku. Preklady originálnych cudzojazyčných (iných ako anglických) diel, ak obsahujú dôležité poznámky vedeckého charakteru s odkazmi na literárne pramene
E. Atlasy – atlasy a obrazové publikácie s vedeckých obsahom a bibliografickými odkazmi
F. Životopisné diela – kriticky hodnotiace alebo vedecké životopisné diela s bibigrafickými odkazmi
G. Populárno-vedecké knihy – knihy tohto typu sú zaraďované iba výnimočne a každý prípad je posudzovaný individuálne
H. Odborné príručky (slovníky, encyklopédie, lexikóny a pod.) so zoznamom bibliografických odkazov
Do BCI nie sú zahrnuté, napr. vysokoškolské učebnice/cvičebnice, abstraktové publikácie, príručky, kompendiá, sprievodcovia, rukoväte a podobne.
Prvotný výber bol uskutočnený na základe citácií knižných publikácií v článkoch v časopisoch a konferenčných zborníkoch. Na výbere knižných titulov zaradených do knižného citačného indexu BCI sa podieľali aj vydavatelia prestížnych časopisov, ktoré sú registrované vo WoS a vydavatelia univerzitnej tlače (10 členné pracovné skupiny, v ktorých sú zastúpení knihovníci spoločnosti Thomson Reuters a odborníci jednotlivých vedných disciplín). Úlohou, ktorú si stanovili pracovníci spoločnosti Thomson Reuters je väčšia spolupráca a zapojenie vydavateľov univerzitnej tlače. Veľký počet knižných seriálov (napríklad „Annals of the New York Academy of Sciences” a mnohé z „Annual Reviews” už roky tvoria jadro citačných indexov. Tieto knihy sú pevne zabudované do štruktúry vedeckej komunikačnej siete. Tá sa prostredníctvom knižného citačného indexu rozširuje o tie významné knižné publikácie a odkazy v nej, ktoré majú zásadný vplyv najmä v takých vedných odboroch, ako sú spoločenské a humanitné vedy, kde autorstvo knižnej publikácie je podstatným vedeckým a akademickým výstupom. Zachytenie a prepojenie citácií s knihami pomáha identifikovať tie knihy a knižné seriály s relatívne väčším vplyvom a ohlasom na vedeckú literatúru a umožňuje ešte selektívnejšie vyhľadávanie dokumentov vo WoS prostredníctvom knižného citačného indexu.
Pozitíva a očakávania knižného citačného indexu BCI
Okrem už zmienených výhod, knižný citačný index BCI:
– umožňuje úplné vyhľadávanie citovaných odkazov;
– umožňuje odkazovanie z knihy na jej kapitoly a naopak;
– poskytuje presné údaje o počte citácií o knižnej publikácii z časopisov konferenčných zborníkov a iných kníh;
– obsahuje úplné bibliografické záznamy z kníh a knižných kapitol;
– obsahuje informácie o počte citácií z kníh a knižných kapitol; aktívne odkazy zo záznamov o knihách a knižných kapitolách na úplné texty;
– zaznamenáva základné bibliografické údaje spolu v publikácii uvedeným zoznamom bibliografických odkazov
Medzi pozitíva, ktoré prináša knižný citačný index patrí možnosť spájať knižné zbierky knižníc s účinným nástrojom, ktorý vedcom a výskumníkom umožní rýchlo a jednoducho rozpoznať a sprístupniť najvýznamnejšie knižné publikácie. Umožňuje používateľom pohodlne vyhľadávať vo vedeckých knihách, časopisoch a konferenčných zborníkoch informácie, ktoré sú pre nich najdôležitejšie a slúžia im ako literárne zdroje pre ďalší výskum v ich vednej disciplíne (sprístupnenie ucelenejších zbierok knižných publikácií zo spoločenskovedných a humanitných vedných odborov) a na identifikovanie potenciálnych spolupracovníkov. Medzi týmito troma zložkami (časopis, konferenčný zborník a kniha) sa vytvára citačná sieť, ktorá znásobuje efektívnosť vyhľadávania. Funkcia EndNote Web uľahčuje a urýchľuje tvorbu zoznamu bibliografických odkazov v požadovanom formáte. Knižný citačný index má schopnosť zviditeľniť hodnotné knižné zbierky ktorejkoľvek knižnice, ktorá mu umožní prístup do svojich knižničných katalógov a k e-knihám. Indexovanie bibliografických odkazov spolu s analytickými údajmi v rámci WoS umožňujú vytvárať metriky zamerané na meranie príspevku knižnej publikácie k rozvoju určitej vednej disciplíny, meranie výkonu a produktivity organizácie, výskumných pracovníkov a výstupov jednotlivcov v rámci organizácie.
VYUŽITIE KNIŽNÉHO CITAČNÍHO INDEXU BCI PRE HODNOTIACE ÚČELY
Na seminári vo Viedni Dr. Juan Gorraiz, vedúci Katedry pre bibliometriu, knižničné a archívne služby na Viedenskej univerzite, vo svojom vstupe s názvom „Issues with Document Types, Hierarchical Labels and Citation Counts in BKCI” však poukázal aj na problémy spojené s jeho použitím na hodnotiace účely; kniha ako typ dokumentu môže byť celkom, môže byť zostavená z kapitol, môže obsahovať rôzne typy článkov (predhovor, editoriál, článok, prehľadový článok a pod.); knižné publikácie sú vydávané v rôznych formách, napr. ako série, zväzky, edície, reedície a podobne; argumentoval neúplnosťou záznamov o všetkých autoroch (mená, pracoviská, adresy) v knižných publikáciách a zdôraznil nejednoznačnosti rozdielu medzi monografiou a knihou. Rovnako aj prístup k posudzovaniu kvality knižnej publikácie na jej zaradenie do knižného citačného indexu BCI na základe posúdenia expertmi z rovnakej oblasti sa mu javí ako problematický z dôvodu nedostatku expertov pre niektoré vedné disciplíny a z toho vyplývajúceho ohrozenia nestrannosti takéhoto posudzovania. Svoju prednášku uzavrel konštatovaním, že v súčasnej podobne knižný citačný index BCI nie je vhodný pre účely hodnotenia výstupov vedeckej činnosti.
V podobnom kritickom duchu sa niesol aj príspevok prof. Dr. Hansa-Dietra Daniela, riaditeľa Kancelárie pre hodnotenie na Zürišskej univerzite a riadneho profesora pre Sociálnu psychológiu a výskum vysokoškolského vzdelávania vo Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ETH v rámci panelovej diskusie. Zdôraznil, že výber by mal byť zameraný predovšetkým na také knižné publikácie, ktoré obsahujú originálny výskum na rozdiel od prehľadových knižných prác v oblasti sociálnych a humanitných vied a vyjadril skepsu nad posudzovaním kvality takýchto publikácií skupinou expertov aj z dôvodu veľkej rôznorodosti takýchto publikácií.
Asi deväťmesačné obdobie od zavedenia knižného citačného indexu BCI do praxe, počas ktorého sú sprístupnené údaje umožňujúce ich analýzu, ukazuje, že knižný citačný index BCI priniesol mnohé otázniky, najmä čo sa týka jeho využitia na hodnotiace účely. Postupne sa odhaľujú jeho špecifiká. Je nesporné, že oproti článkom a prehľadovým článkom v časopiseckých publikáciách, knižné publikácie vyžadujú na dôsledné štúdium dlhší čas [6]; citácie sa objavia až po dlhšom čase po ich vydaní. Knižné publikácie v BCI sú sprístupnené od roku 2005 a sedem rokov je príliš krátka doba na štatisticky zodpovedné hodnotenie aj so zohľadnením skutočnosti, že údaje v tomto indexe nie sú úplné. Celkom prirodzene, v porovnaní s publikáciami v iných ako spoločenskovedných a humanitných disciplínach, kde, obrazne povedané, dnešná informácia je už včerajšou, je inovačný tok nesmierne rýchly častokrát spojený so vznikom nových kategórií vedných odborov a aj nových časopisov. Komunikačným jazykom je obvykle anglický jazyk, no v humanitných a spoločenskovedných sú historicky zaužívané aj iné jazyky (napr. nemecký v archeolológii a histórii); pri lingvistických a úzko regionálne špecifických štúdiách to môžu byť národné, prípadne menšinové jazyky, ktoré však tiež výrazne prispievajú k vedeckému poznaniu spoločnosti. To sa odrazilo aj na skutočnosti, že hlavnými partnermi, ktorí prispievajú do knižného citačného indexu BCI sú vydavatelia publikácií v anglickom jazyku, iba 5 %-tné zastúpenie majú inojazyčné vydavateľstvá a pravdepodobnosť, že takéto publikácie po zaradení do knižného citačného indexu budú citované vo väčšom meradle, je dosť nízka. Na druhej strane však treba oceniť fakt, že takéto publikácie budú vďaka knižnému citačnému indexu prístupné širšiemu okruhu záujemcov. Načim sa zamyslieť aj nad tým, že mnohé vedecké časopisy sú z rôznych dôvodov z WoS vyraďované a na druhej strane sa bude rozširovať o publikácie, o ktoré bude pravdepodobne len okrajový záujem z dôvodu vysokej špecifickosti predmetu štúdia. V citačnej analýze sa prejavia počty citácií na knihu ako celok a kapitoly v nej samostatne s pravdepodobným dopadom na citačné správanie. Už teraz sa ukazuje [6], že kapitoly v knihách sú citované s oveľa väčšou frekvenciou ako samotné knihy (knihy ako celky sú citované v porovnaní s jej kapitolami v zanedbateľnej miere, oveľa menej, ako sa predpokladalo). Knižné kapitoly tak predstavujú samostatnú kategóriu publikácií.
ZÁVER
Aj napriek nastoleným a vynárajúcim sa problémom s knižným citačným indexom BCI v prípade jeho uplatnenia pri hodnotení vedeckej činnosti jednotlivcov a organizácií, je jeho zavedenie vnímané pozitívne. Najmä tie jeho funkcie, ktoré vedcom umožnia rýchlo a efektívne vyhľadať také publikácie, ktoré najlepšie slúžia ich potrebám a zároveň ich práce sprístupnia širšej akademickej komunite a v tomto štúdiu aspoň informačne hodnotiť ohlasy na rôzne typy publikácií a na vyhľadanie partnerov zaoberajúcich sa podobným výskumom v iných krajinách predovšetkých v odboroch vied spoločenských a humanitných. Tiež je nezanedbateľná ponuka a výzva pre knižnice otvoriť svoje katalógy a prostredníctvom knižného citačného indexu BCI prezentovať, popýšiť sa a spropagovať svoj knižný fond, e-knihy a práce našich vedcov. Takúto ponuku by sme mali využiť. Možno nás výsledok príjemne udiví.
Podujatia, akým bol seminár vo Viedni, slúžia na otvorený dialóg, identifikovanie slabých miest, spoločné hľadanie riešení a na realizáciu spätnej väzby v komunikácii medzi poskytovateľom služby a jej prijímateľmi. Po doplnení citačného knižného indexu o ďalšie aj „historické” a nové knižné publikácie a po vyjasnení problémových záležitostí a prijatí presných pravidiel, sa nepochybne črtá určitá perspektíva jeho využitia aj na účely hodnotenia vedecko-výskumnej produktivity.
Okrem kvantitatívneho navyšovania počtu publikácií by sa mala zvýšená pozornosť venovať aj zlepšeniu kvality záznamov, ktoré najčastejšie práve v dôsledku nedisciplinovanosti samotných autorov (napríklad slovenské mená s diakritikou a bez diakritiky, rôzne varianty názvov inštitúcií v slovenskom a aj v anglickom jazyku, neúplné údaje o pracovisku a podobne), nedosahujú želateľnú úroveň, bývajú zdrojom chýb a nejednoznačností. Tieto chyby sa v konečnom dôsledku prenášajú aj do hodnotenia pracovníkov a organizácií, ktoré je založené na analýze údajov z citačných databáz (napríklad nástrojom InCites, Essential Science Indicators a pod.), čo je na škodu samým autorom a inštitúciám. Snahu o zavedenie určitého poriadku vyvinula nezisková organizácia ORCID založená v roku 2010 (http://orcid.org/), ktorá má ambíciu spolu s vedúcimi predstaviteľmi vplyvných univerzít, organizácií financujúcich výskum, združení a spoločností, vydavateľstiev a korporácií na celom svete vyriešiť problém nejednoznačnej identifikácie autorov vedeckých publikácií. Za cieľ si stanovili vytvorenie centrálneho registra jedinečných identifikátorov priradených jednotlivým vedeckým a výskumným pracovníkom a otvorený a transparentný mechanizmus, ktorý bude spájať ORCID s ostatnými aktuálnymi identifikačnými údajmi o autorovi. Tieto identifikátory a vzťahy medzi nimi bude možné poprepájať s výstupmi vedca / výskumníka, výsledkom čoho by malo byť zvýšenie kvality bádateľského procesu, zefektívnenie financovania vedy a výskumu a spolupráce v akademickej komunite. Cieľ je veľmi ambiciózny a úloha nesmierne náročná.
Na národnej úrovni by sme mohli začať aj sami. Napríklad, vydaním smernice na úrovni univerzity/SAV/výskumných inštitúcií, ktorá by presne predpísala názvy všetkých pracovísk až po najnižšiu výskumnú organizačnú úroveň v anglickom (prípadne inom obvyklom publikačnom jazyku) a pravidlá, ako písať identifikačné údaje autora a inštitúcie. Tieto zásady by mali byť každému ľahko dostupné (intranet, web stránka), zrozumiteľné, so zabezpečenou osvetou a prípadnými motiváciami a sankciami. Nie je nutné poangličťovať, či inak upravovať vlastné slovenské mená. Dnešné informačno-technologické prostriedky zvládajú aj tieto špecifiká bez toho, aby slovenskí autori stratili svoju identitu. To by mohol byť náš príspevok a krok smerom ku skvalitneniu dát v citačných databázach. Veď predovšetkým autorom publikácií by malo záležať na tom, aby sa ich práce nestratili v obrovskom množstve informácií uložených v citačných a iných databázach. Do druhého stupňa by boli zainteresovaní vydavatelia vedeckých publikácií, ktorí by aspoň v prípade elektronicky zasielaných publikácií vytvorili databázu názvov inštitúcií (po odsúhlasení s vedením príslušnej inštitúcie), z ktorej by si autori vybrali tú svoju. Na realizáciu tohto stupňa, by bolo nutné iniciovať dialóg s vydavateľmi a zo strany vydavateľstiev by musela byť prejavená vôľa podujať sa na túto činnosť. Po technickej stránke je to ľahko zvládnuteľná úloha.
Účasť na seminári bola hradená z finančných prostriedov národného projektu „NITT SK – Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku” realizovaného s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja v Operačnom programe Výskum a vývoj.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
[1] Testa, J. Book Citation Index. 2012. [online]. Prezentované na seminári Book Citation Index, Regional Journal Expansion & Criteria for Journal Submission, and Research Solutions and Future Offers from Thomson Reuters. Viedeň. 16.5.2012. [citované 31. mája 2012].
Dostupné na: http://img.en25.com/Web/ThomsonReutersScience/Jim%20Testa%20Thomson%20Reuters%20Vienna%202012.pdf .
[2] OECD Frascati Manual. Proposed standard practice for surveys on research and experimental development. [online]. Paris : OECD Publications, 2002 [citované 5. júna 2012]. Dostupné na: http://www.oecd-ilibrary.org/science-and-technology/frascati-manual-2002_9789264199040-en. ISBN 92-64-19903-9.
[3] Testa, J. The Book Selection Pprocess for the Book Citation Index in Web Of Science. [online]. Thomson Reuters, 23 Nov 2010. [citované 5. júna 2012]. Dostupné na: http://wokinfo.com/products_tools/multidisciplinary/bookcitationindex/.
[4] Copyright Law of the United States and Related Laws Contained in Title 17 of the United States Code. Circular 92. Dec 2011. U.S. Copyright Office, Library of Congress. Washington.
[citované 9. júna 2012]. Dostupné na: http://www.copyright.gov/title17/circ92.pdf.
[5] Copyright Basics. Circular 1 reviewed: 05 ⁄ 2012. 2012. [online]. U.S. Copyright Office. Library of Congress. Washington. [citované 9. júna 2012]. Dostupné na:
http://www.copyright.gov/circs/circ01.pdf
[6] Leydesdorff, L. a Felt, U. Edited Volumes, Monographs, and Book Chapters in the Book Citation Index (BCI) and Science Citation Index (SCI, SoSCI, A&HCI). 2012. [online]. Dostupné na: http://arxiv.org/ftp/arxiv/papers/1204/1204.3717.pdf.