Reálne a virtuálne knižnice v ére digitálnych komunikácií

Zo zahraničnej literatúry

Súčasný systém elektronických informačných komunikácií radikálne mení situáciu v oblasti zberu, uchovávania a
spracovania údajov. Prudko sa rozvíjajúce technológie globálnych počítačových sietí vytvárajú v informačnej oblasti nový
systém vzťahov, ktorý odzrkadľuje reálie technickej úrovne súčasného ľudstva. Intenzita zmien je v značnej miere diktovaná
obrovským významom, ktorý nadobúdajú informácie v postindustriálnej spoločnosti a ktoré sa stávajú hlavným tovarom, zdrojom a
nástrojom súčasne.

Donedávna sa postavenie knižnice ako spoločenskej inštitúcie zdalo neotrasiteľné a nezraniteľné. Avšak internetové
technológie spôsobili likvidáciu monopolu knižnice – jediného zariadenia profesionálne sa zaoberajúceho zberom,
systematizáciou, uchovávaním a poskytovaním informácií používateľom – na vlastnenie informácií v systematickej podobe. Prudké
zvýšenie úlohy, a teda aj hodnoty informácií viedlo k vytváraniu obrovského počtu veľkých korporácií i malých firiem, ktoré v
podstate plnili tradičné knižničné funkcie aplikované na dokumenty v elektronickej podobe. Ako príklad možno uviesť
celosvetovo známe LEXIS/NEXIS, Knight Ridder, Bell Howell, EBSCO, STN… Ich vytvorenie a prudký rozvoj sú podmienené
predovšetkým možnosťou prostredníctvom internetu poskytovať služby používateľom informácií priamo na pracovisku alebo hocikde
inde vrátane dopravných prostriedkov (automobil, vlak, lietadlo). Firmy, ktoré sa sústreďujú na poskytovanie služieb,
dodávajú svoj tovar priamo na pracovný stôl zákazníka. Robia to veľmi operatívne, pričom vo väčšine prípadov zabezpečujú
vysoký stupeň úplnosti a relevantnosti údajov a náležitú úroveň pohodlia. Používateľ potom spravidla nemá potrebu navštevovať
reálne knižnice. V prevažnej miere pritom medzi používateľov patria predstavitelia veľkého biznisu, justície a riadenia, t.
j. oblastí, kde je hodnota rozhodnutí prijímaných na základe informácií veľmi vysoká.

Vzniká situácia, keď na to, aby sme sa dostali k dokumentom, vôbec nie je potrebné fyzicky chodiť do knižnice. Jasným
odzrkadlením tejto tendencie v praxi je transformácia knižníc do zariadení, ktorých činnosť je postavená predovšetkým na
analýze informácií, do oddelení alebo centier riadenia poznatkov. Tieto sa odlišujú od knižníc tým, že ich hlavný fond je v
podobe vzdialených elektronických báz dát. Tento proces je zatiaľ iba na začiatku a dnes sa dotkol iba, v technickom zmysle,
najviac napredujúcich štruktúr biznisu, avšak samotná tendencia je pre vyšší stupeň charakteristická.

Činnosť čoraz väčšieho počtu najvýznamnejších spoločenských inštitúcií (banky, poisťovne, audítorské, investičné a iné
finančné inštitúcie, územné a výrobné systémy riadenia) bude informačne sprevádzaná komerčnými službami poskytujúcimi drahé,
ale vysokokvalitné služby. Pritom knižnice, nezávisle od profilu, zabezpečujúce bezplatnú a zároveň menej kvalitnú obsluhu sa
budú dostávať z významného informačného trhu na perifériu, sústreďujúc sa prevažne na uspokojovanie vzdelávacích záujmov a
zábavy.

Prerozdelenie funkcií a tomu zodpovedajúcich úloh v systéme informačných komunikácií, podmienené technologickými
reáliami času, je proces objektívny a nevyhnutný. Epocha, keď hlavný objem poznatkov ľudstva sa uchovával v dokumentoch
(knihách), speje ku koncu. Vysvetľuje sa to takými nedostatkami papierových publikácií, ako je nemožnosť obsahovať v sebe
všetky druhy dát vrátane animácie, zvuku a videa, vysoká hodnota ich produkcie a šírenia, rýchle zastarávanie a nemožnosť
rýchlo aktualizovať materiál! Postupne všetky tieto faktory vedú k tomu, že papierové publikácie sa stávajú málo vhodnými na
využívanie v intenzívne sa rozvíjajúcich oblastiach, predovšetkým v ekonomike a riadení.

Hlavný dôraz knižnice na prácu s dokumentmi, a nie s informáciami, vedie k tomu, že knižnica prestáva plne uspokojovať
potreby informačnej spoločnosti, najmä tej jej časti, ktorá prijíma rozhodnutia určujúce cesty vývoja spoločnosti.

Extrapolácia existujúcich tendencií v informačnej oblasti umožňuje urobiť záver, že knižnica ako spoločenská inštitúcia
má reálne možnosti nielen sa ozdraviť, ale aj prežiť v informačnej ére iba vtedy, ak sa pričiní o to, aby neoddeliteľnou
črtou jej činnosti bola práca s digitálnymi komplexmi dát, ktorá sa musí, podľa nášho názoru, vykonávať súčasne v niekoľkých
smeroch.

Prvý je spojený s poskytovaním prístupu čitateľom k digitalizovaným materiálom existujúcim mimo knižnice. Jeho
realizácia súvisí so zabezpečením prístupu čitateľov k internetu a ich kvalifikovanou konzultáciou pri vyhľadávaní informácií
v kybernetickom priestore.

Druhý smer zahŕňa poskytovanie vlastných údajov v sieti a organizovanie obsluhy používateľov cez internet. Táto línia
je stelesňovaná vytváraním knižničných webových serverov, na ktorých sú umiestňované užitočné informácie vrátane vlastných
elektronických katalógov a plných textov dokumentov v digitálnej podobe. K tomu sa pripája aj rozvoj systému elektronického
poskytovania dokumentov, keď sa časti kníh a periodických publikácií posielajú z fondov knižníc v elektronickej podobe
vzdialenému používateľovi na základe jeho požiadaviek. Inými slovami, služby reálnych knižníc v systéme elektronickej
komunikácie musia byť konkurencieschopné v porovnaní so službami poskytovanými čisto virtuálnymi informačnými
službami.

Nová úloha v nových podmienkach si vyžaduje revíziu mnohých predstáv o knižnici. Preorientovanie sa na nové formy a
metódy práce si vyžaduje významné zmeny vo všetkých článkoch. Perspektívne transformáciou prejdú všetky aspekty knižničnej
činnosti, počínajúc zmenou teoretických doktrín a končiac zmenou vnútornej štruktúry a systému prípravy kádrov informačnej
sféry. V tejto situácii je veľmi dôležité vidieť perspektívy a neprepásť chvíľu na začatie zmien. Technológie, ktoré určujú
úroveň súčasného civilizovaného ľudstva, sa rozvíjajú rýchlo. A na tých, čo zaostanú, nikto čakať nebude.


Výťah z ruského originálu Biblioteki reaľnyje i virtuaľnyje v eru cyfrovych kommunikacij (Naučnyje i techničeskije
biblioteki, 2001, n. 1 s. 71 – 75) pripravila PhDr. Ľ. Fordinálová.

Zdieľať: