Uchovávanie elektronických publikácií

Zo Slovenska

Konzervačné zbierky zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní národného kultúrneho dedičstva. Uchovávané publikácie
odzrkadľujú nahromadené a intelektuálne zaznamenané poznatky ekonomickej, sociálnej, vedeckej a vzdelávacej činnosti.
Elektronické publikácie sa stávajú výraznou súčasťou celkovej vydavateľskej produkcie, a preto je nutné rozšíriť úlohu
konzervačnej knižnice a jej pravidlá z tlačených publikácií aj na elektronické publikácie. Oblasť elektronického vydávania
podlieha sústavným inováciám. Pravidlá uchovávania v tejto oblasti by mali byť komplexné, založené na definíciách, ktoré sú
dostatočne flexibilné na to, aby zahrnuli všetky existujúce i budúce typy elektronických dokumentov.


 Uchovanie intelektuálneho bohatstva prostredníctvom depozitných procesov vyžaduje spojené úsilie všetkých strán
stojacich pri tvorbe, distribúcii a ochrane vrátane autorov, vydavateľov a konzervačných knižníc. Existuje úzky vzťah medzi
pravidlami depozitu a autorským právom, najmä v oblasti sprístupňovania a služieb používateľom, ale v určitých prípadoch aj s
ohľadom na uchovávanie. Pri rozvíjaní praxe uchovávania a ochrany elektronických publikácií pre využitie v budúcnosti je
potrebné rozhodnúť, či uchovávať artefakt (t. j. publikáciu v pôvodnej forme a operačnom prostredí), alebo informačný obsah
(reformátovaný dokument). Princípy selekcie, tak ako existujú, sú rôzne a nie pevne stanovené. Chýba základná teória, o ktorú
by bolo možné oprieť selekčné kritériá. S ohľadom na rôznorodosť elektronických publikácií a vzrastajúci počet organizácií a
jednotlivcov, ktorí sprístupňujú informácie v elektronickej forme, by mali konzervačné knižnice aktívnejšie pristupovať k
zhromažďovaniu elektronických dokumentov. Sprístupňovanie uchovávaných elektronických publikácií a rozvoj používateľsky
orientovaných služieb je problematický a stále zostáva otvorený na diskusiu s vydavateľmi.


Povinný výtlačok v elektronickej ére

Dlhotrvajúcou funkciou konzervačných knižníc je uchovávanie dokumentov pre budúce generácie. Knihy a časopisy sa
používaním opotrebúvajú, strácajú sa alebo vyraďujú. Konzervačná knižnica je “poslednou inštanciou” pre publikácie, ktoré sa
v mnohých iných prípadoch stratia. Je zároveň jediným miestom, kde sa sústreďuje celková vydavateľská produkcia danej krajiny
vo forme jedinečnej kultúrnej jednotky.

Bolo by vážnou chybou domnievať sa, že v elektronickej ére už netreba uchovávať klasicky tlačené publikácie.
Elektronické publikácie sa ako také používaním fyzicky neopotrebúvajú, ale existuje mnoho dôvodov veriť, že ich životnosť je
výrazne kratšia než životnosť klasicky tlačených dokumentov.

Príklady zo sveta:

1. Francúzska národná knižnica získava väčšinu elektronických publikácií na CD-ROM-och alebo disketách. Uchovávanie a
ochrana pred technickým zastarávaním je ešte stále problematická. Základným predpokladom však je, že sa vytvára interná kópia
nezávislá od nosiča (napr. konverzia na optické médium v štandardnom formáte). Dôraz sa teda kladie na uchovanie obsahu
elektronickej publikácie a nie na ochranu jej samotnej.

2. Deutsche Bibliothek získava povinný výtlačok elektronických publikácií vo forme offline podobne ako Francúzska
národná knižnica. Základný prístup k elektronickým publikáciám je rovnaký ako pri tlačených dokumentoch vrátane kontroly
dokumentu pri jeho príchode do knižnice. V DB taktiež počítajú s konverziou elektronických publikácií na médiá s dlhodobou
životnosťou.

3. V Holandsku neexistuje zákon o povinnom výtlačku a vydavatelia odovzdávajú dokumenty na báze dobrovoľnosti a dohody,
ktorú uzavrú s Kráľovskou (teda národnou) knižnicou. Elektronické seriálové publikácie sa uchovávajú na archivačnom disku.
Malé jednotky (menej než 2 KB) a dokumenty, ktoré nie sú určené na verejnú distribúciu, sa taktiež neuchovávajú. Hlavným
problémom sú autorskoprávne otázky a otázky spojené s poplatkami za využívanie elektronických publikácií v knižnici.

 

 
Dlhodobé uchovávanie ovplyvňuje budúce sprístupnenie elektronických publikácií

Z hľadiska dlhodobého uchovávania elektronických publikácií, ktoré je jednou z najdôležitejších úloh národnej knižnice,
sú závažné nasledujúce skutočnosti:


Fyzická degenerácia nosiča – nosiče určené na distribúciu a uskladňovanie elektronických publikácií nezostávajú
nedotknuté donekonečna. Musia sa preto periodicky obnovovať (diskety každé dva roky, CD-ROM-y každých 5 až 10 rokov).


Zastarávanie technického prostredia – hardvér a softvér, ktoré sa v súčasnosti používajú na sprístupňovanie
elektronických publikácií, budú pravdepodobne nahradené novými technológiami. Bez konverzie do nového technického prostredia
sa publikácie v zastaranom formáte, na zastaranom médiu a v zastaranom operačnom prostredí stanú nedostupnými.


Ekonomické a riadiace súvislosti – finančné náklady, ľudský potenciál alebo kompatibilita s inými systémami v rámci
knižnice môžu vytvoriť potrebu obmedziť používanie rozličných formátov a nosičov alebo obmedziť požadovanú kapacitu na
uchovávanie formou kompresie dát.


“Skutočné” dôvody – napríklad publikácie zverejnené v sieti sa nemôžu získavať a uchovávať na ich pôvodnom nosiči.
Musia byť konvertované na iný nosič.

Z uvedeného je zrejmé, že akokoľvek starostlivé uchovávanie elektronických publikácií v ich pôvodnom formáte a nosiči
je nedostatočné na to, aby sa uchovali na sprístupnenie v budúcnosti. Je preto žiaduce vyvinúť stratégiu na reformátovanie
elektronických publikácií z hľadiska stability nosiča, formátov a prostredia, ktoré zaručí ich dlhodobé uchovanie. Na
uchovávanie elektronických publikácií v zbierkach konzervačných knižníc sa odporúčajú nasledujúce overené reformátovacie
stratégie:


Obnovenie nosiča – kopírovanie údajov z fyzického nosiča (napríklad diskety) na iný nosič rovnakého druhu (napríklad
na novú disketu). Tu sa odporúča konvertovať publikácie, ktoré vyžadujú časté obnovovanie na stabilnejšie médium.


Konverzia nosiča – prenos elektronických publikácií z jedného nosiča (zvyčajne menej stabilného alebo neštandardného)
na iný nosič (stabilnejší a štandardný). Na účely dlhodobého uchovávania je podstatné, aby konverzia nosiča zabezpečila
integritu a funkčnosť publikácie. Konverzia elektronických publikácií na papier sa neodporúča.


Konverzia formátu – konverzia z jedného údajového formátu do iného. Konverzia formátu sa zvyčajne aplikuje s cieľom
zredukovať množstvo rozličných formátov, s ktorými sa knižnica stretáva. Konzervačná knižnica by si mala overiť, či výstup
konverzného softvéru harmonizuje so štandardmi formátov a či spoľahlivo uchová obsah a funkčnosť pôvodného dokumentu.


Zmena technického prostredia – konverzia publikácií s cieľom manipulovať s nimi v inom technickom prostredí (v zmysle
HW a SW), než bolo pôvodné. Pri typických interaktívnych multimediálnych publikáciách môže dôjsť až k čiastočnému
preprogramovaniu. Táto metóda sa však považuje za jednu z najnákladnejších a v mnohých prípadoch za obťažnú, ba dokonca
nemožnú bez toho, aby nedošlo k významnej strate pôvodnej funkčnosti e- lektronickej publikácie.


Emulácia technického prostredia – ako sme už uviedli, technická zmena môže byť veľmi drahá a prakticky nemožná.
Alternatívnym riešením môže byť vývoj “emulátorov”, t. j. systémov, ktoré pracujú pod novým operačným prostredím, ale emulujú
(napodobňujú) predchádzajúce, teraz už zastarané prostredie. Softvér pre takéto zastarané počítače sa môže použiť s
emulátormi bez akejkoľvek zmeny. Konzervačné knižnice by mali podporiť rozvoj emulátorov ako finančne výhodnej metódy
technickej zmeny.

 


Plánovanie krátkodobého a dlhodobého uchovávania

Krátkodobé reformátovanie sa dotýka činností, ktoré by mali prebehnúť v priebehu piatich rokov. Reformátovanie v záujme
dlhodobého uchovávania postihuje dlhšie časové obdobie – 10 až 25 rokov.

Reformátovanie v záujme krátkodobého uchovávania určuje potreba konverzie jednotiek na stabilné nosiče, potreba
konverzie formátu a potreba obnovenia nosiča, ak sú publikácie uložené na nosičoch s obmedzenou životnosťou (napríklad
diskety). Pri plánovaní reformátovania je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že vlastné technické prostredie knižnice sa bude
meniť veľmi dynamicky a v určitých časových intervaloch (5 až 10 rokov). Toto si vyžaduje nákup účinnejších a finančne
výhodných technických zdrojov, stabilných uchovávacích nosičov a pod.

Plánovanie reformátovania s cieľom dlhodobého uchovávania je oveľa náročnejšie, pretože sa dá len veľmi ťažko
predpokladať, aká bude úroveň technológií o 10 až 25 rokov alebo aký druh alternatívnych postupov bude dostupný. Konzervačné
knižnice by mali pozorne sledovať technický rozvoj vo vzťahu k stavu ich zbierok a očakávaným požiadavkám na zmenu. Nemali by
sa teda venovať len dlhodobému rozvoju, ale predovšetkým identifikovať možné “vražedné technológie”, ktoré môžu viesť k
radikálnym zmenám vo veľmi krátkom čase.

Pre efektívnu stratégiu reformátovania je potrebné zhromaždiť a uchovať rôzne typy údajov. Takéto údaje by mali byť
súčasťou bibliografických záznamov (alebo by k nim mali byť pripojené), pretože prinášajú užitočné informácie o
fyzických a obsahových aspektoch jednotky popísanej v zázname. K takýmto údajom patrí:

  • záznam o histórii reformátovania – popisuje spôsob reformátovania, dátum, zmeny v obsahu, funkčnosti atď.;
  • údaje o technickom prostredí – požadujú sa pre publikácie v ich súčasnej archivačnej forme (napr. hardvér, operačný
    systém, prieskumový softvér, špecifické parametre konfigurácie…). Tieto údaje by mali byť dostatočné na znovuvytvorenie
    prostredia, a to automatickým spôsobom. Očakávaná životnosť súčasne použitého nosiča a plánovaný dátum
    reformátovania.

 

 
Výberové kritériá uchovávania

Základným princípom konzervačných knižníc je princíp uchovať všetko, čo obsahujú príslušné knižničné zbierky. Prax je
však trocha odlišná a zvyčajne z finančných dôvodov musia knižnice pristúpiť na selektívnejšiu politiku uchovávania. Táto
politika by mala byť založená na princípe reprezentatívnosti, t. j. uchovávať reprezentatívnu vzorku všetkých typov
elektronických dokumentov. Toto sa týka formálnych znakov publikácií a zároveň ich obsahu, zdroja a kontextu. Inými slovami:
vzorka by mala dostatočne reprezentovať rozličné predmety, autorov, vydavateľov, používateľské určenie atď.

Nevyhnutným, a preto prijateľným kritériom je stupeň, v ktorom rozličné hľadiská publikácie, akými je obsah,
prezentácia, interaktivita atď., môžu byť uchovávané v novom technickom prostredí. Ak je hodnota obsahu nízka, treba
uprednostniť iné knižničné jednotky s vyššou obsahovou a informačnou hodnotou.


 


Koncepcia uchovávania elektronických publikácií v slovenskom prostredí

Slovenská národná knižnica podľa zákona č. 182/2000 Z. z. o povinných výtlačkoch získava dokumenty, ktoré uvedený zákon
definuje. Dotýka sa teda aj elektronických publikácií, ktoré sú súčasťou tlačených dokumentov alebo ktoré vznikli ako
samostatné elektronické publikácie. Zákon však nešpecifikuje formu (offline alebo online) elektronických publikácií
vydávaných jednotlivými vydavateľmi. Práca s elektronickými publikáciami v knižnici je rovnaká ako s akýmkoľvek tlačeným
dokumentom. Záznamy o dokumentoch sa vytvárajú podľa schválených pravidiel a noriem a zverejňujú sa v národnej
bibliografii.

Jednou z mnohých úloh SNK je tvorba zásadných materiálov a aplikácia efektívnych metód v oblasti dlhodobého uchovávania
dokumentov na všetkých druhoch nosičov. Všetky uvedené skutočnosti bude pracovná skupina zložená z odborných pracovníkov SNK
brať do úvahy pri príprave koncepcie manipulácie s “nepapierovými” dokumentmi, ktorá bude spracovaná v tomto roku. Koncepcia
sa nebude dotýkať len elektronických publikácií, ale aj audiovizuálnych dokumentov a ostatných “nepapierových” nosičov.
Samotnému spracovaniu materiálu bude predchádzať dôkladná analýza problematiky a vyhodnotenie skúseností z uchovávania
elektronických publikácií v iných národných knižniciach. Po spracovaní bude materiál k dispozícii všetkým knižniciam, ktoré o
danú problematiku prejavia záujem.


Použitá literatúra:


1. Preservation of library materials : conference held at the National Library of Austria, Vienna, April 7-10, 1986. Ed.
by Merrily A. Smith. München : K. G. Saur, 1987. 155 p. (IFLA Publications; 41). ISBN 3-598- 21771-4


2. MackeNzie, J. S., Walle, J. v. d.: Deposit collections of electronic publications. Luxembourg : Office for Official
Publications of the European Communities, 1996. 97 s. ISBN 92-827-7643-3


3. Rothenberg, Jeff: Avoiding Technological Quicksand : finding a viable technical foundation for digital
preservation. Amsterdam : European Commission on Preservation and Access, 1999. 35 p. ISBN 90-6984-257-2

Zdieľať: