Ako sa stať systémovým…

Na inú tému

O tom, aký je dôležitý systémový prístup, som sa prvý raz v živote presvedčil už veľmi dávno… Bolo to na jednom kvázikonkurze na pozíciu do výskumného tímu. Pred komisiou sa prezentovali traja kandidáti…, ale nakoniec bol vybratý ten, ktorý sa mne osobne najväčšmi nepozdával (neznalosť odboru ani jazykov). Dôvod bol prostý, podľa predsedu komisie on jediný mal systémový prístup a práve to rozhodlo. Vtedy som, priznám sa bez mučenia, nedocenil vážnosť systémového prístupu – na rozdiel od dneška, keď už viem, že vtedy išlo o agenta ŠTB určeného na pokrytie predmetného výskumného ústavu.

Je pochopiteľné, že po takýchto skúsenostiach som na v podstate nevinné slovo systémový dosť zanevrel, a keď som pred 5 – 6 rokmi prvý raz počul slovné spojenie „systémový knihovník“, hneď mi zarezonovala asociácia – zas nejaký živel riadený niekým zvonka, ktorý ma vo vnútri knihovníctva plniť cudzie ciele… No časy sa zmenili a s nimi azda aj obsah mnohých slov. Hoci…?

Keď sa na e-konferencii (knihovna@cesnet.cz) objavila informácia od pána Martina Svobodu o článku J. Tarranta (Lit. 1), zaujalo ma to – reku, pozrime sa, ako sa na tie systémové veci dívajú z druhej strany.

Začnime tak, ako sa kedysi čítali noviny, teda odzadu.

Aby sa bežný knihovník mohol stať dobrým, systémovým, musí podľa J. T. disponovať piatimi základnými kvalitami:

1. Musí vedieť Pozorovať. Autor vychádza z tézy, že všetko má svoju príčinu a gríf je len v jej objavení. Treba pozorovať a pýtať sa – či už používateľov, alebo serverov.

2. Musí vedieť Komunikovať, a to obojsmerne. Pre používateľov musí byť systemový človek stály zdroj informácií o IT a on sám musí informácie o IT čerpať zo siete, od IT odborníkov a z iného sveta.

3. Musí byť Zvedavý. Či už vidí peknú webovú stránku alebo technika, ako spravuje vzdialený server, treba sa zaujímať – ako to, dočerta, robia? Oči otvorené, uši nastražené, hlavne ak príde niekto z IT oddelenia, a permanentne otravovať – všetkých, aj tých mrzutejších!

4. Musí byť počítačovo Gramotný. Na to, aby sa človek stal počítačovo gramotný, nemusí mať doktorát z MIT ani CALTECH–u (a dokonca ani z STU). Podľa autora stačí čítať, presnejšie povedané, Čítať Pekné Manuály (ČPM). Niekedy sa v nich totiž nájdu IT odpovede na jednoduché IT otázky.

5. Musí byť ochotný sa Zašpiniť. Ide o zašpinenie sa prácou, niečím konkrétnym. Autor je presvedčený, že čítanie je dôležité, ale čítať nestačí – veci treba aj vyskúšať! Autor vyzýva: Buďte odvážny a skúste, aké je to byť sám na príkazovom riadku servera.

cvik.jpg (13912 bytes)

Je zaujímavé, že autor nič nehovorí o veku, počítačovom základe, vzdelaní, plate, postavení v organizácii a podobne, hlavná je vôľa a odvaha vstúpiť na zakázané teritórium. Autor pár slovami charakterizuje aj laikmi tabuizované oblasti, v ktorých sa systémový knihovník musí ako-tak vyznať. Ide o nasledujúcich päť kľúčových oblastí, a to databázy, internetové/webové znalosti, operačné systémy, siete a nakoniec aj nejaká tá S/H (softvér/hardvér) zručnosť.

Je príznačné, ako sa autor rozkošne vysporiadal s druhým slovom označujúcim kľúčovú pozíciu v dnešných knižniciach, teda so slovom knihovník. Zdá sa, že systémový knihovník nejaké špeciálne znalosti o knižnici vlastne nepotrebuje, ale na druhej strane je vcelku dobré, ak niekedy robil to, čo teraz riadi. Autor doslova hovorí: „Budete systém riadiť lepšie, ak ste ho niekedy používali.“

Hm… Prečo sa vlastne používa termín systémový knihovník? Nestačil by len administrátor systému alebo ešte kratšie – systémový? Vezmime si takú banku… Je tam niečo ako systémový bankový úradník, alebo tam vystačia s databázovým administrátorom? Ani v audítorských firmách nemajú systémových účtovníkov… a tuším ani na univerzitách neriadi informačný systém školy systémový profesor, ale nejaký ten civilkár – softvérista.

Prečo je tu všetko iné? Je to v tých knihách, alebo to robia kartotéky a katalógy, alebo to vychádza priamo z paradigmy vedy zvanej knihoveda…?

Nejaké múdre nápady, odpovede?

Literatúra:

1. http://www.freepint.com/issues/281102.txt, Joe Tarrant: „Ping, touch, head, tail: or, how to become a systems librarian“

Zdieľať: