Opýtali sme sa…

Zo Slovenska

PhDr. Pavol Šimunič, CSc.
pavol_simunic@culture.gov.sk

Po skončení vysokoškolského štúdia na FiF UK v Bratislave (roku 1977, dejepis – filozofia) pracoval do roku 1990 ako odborný a výskumný pracovník vo Vojenskom historickom ústave Praha (oddelenie vojenských dejín Slovenska), od roku 1990 ako vedúci výskumný pracovník v Historickom ústave Čs. armády Praha, OVDS Bratislava, od roku 1994 v rôznych funkciách vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave a od 1. júla 2003 je riaditeľom odboru múzeí, galérií a knižníc sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.

Je členom Vedeckej rady VHÚ a Múzea SNP v Banskej Bystrici, Slovenskej historickej spoločnosti, národnej komisie Medzinárodnej komisie pre vojenskú históriu, zmiešanej slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o vojnové hroby, spoluautorom viacerých kolektívnych diel, autorom vyše 40 publikovaných vedeckých štúdií a statí a vyše 150 populárno-vedeckých článkov.

1. Ste vedúcim odboru, do kompetencie ktorého patria aj knižnice. Radi by sme sa vás spýtali, aký je váš vzťah ku knižniciam a aké by malo byť podľa vás ich miesto v procese budovania informačnej spoločnosti?

Som presvedčený, že vzťah ku knižniciam sa prvotne formuje cez vzťah ku knihám. A ten bol u mňa od malička veľmi pozitívny. Rodičia boli členmi Spoločnosti priateľov krásnej knihy (SPKK), výber a ojednávka kníh sa robili v úzkom rodinnom kruhu. Čítal som všetko, najradšej však cestopisy, historické romány a literatúru faktu. Vo svojom predošlom pracovnom zaradení som riadil útvar, ktorého súčasťou bola vedecká knižnica. Ako vedecký pracovník v oblasti vojenskej histórie som pochopiteľne trvale pracoval s odbornou literatúrou zapožičanou nielen z vlastnej vedeckej knižnice, ale aj z iných domácich a zahraničných knižníc. Ich význam v súčasnej informačnej spoločnosti chápem tak, že sú nielen nesmierne bohatým zdrojom poznania, ale hlavne jedným z fundamentov tejto spoločnosti, inštitúciami zabezpečujúcimi slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. Napomáhajú uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb, podporujú celoživotné vzdelávanie a duchovný rozvoj jednotlivcov. Čo je obzvlášť dôležité, že poskytujú knižnično-informačné služby nielen z vlastných knižničných fondov, ale sprístupňujú i vonkajšie informačné zdroje.

2. Aké sú perspektívy plnenia uznesení v súvislosti so Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Elektronizáciou knižníc v SR?

Plnenie uvedených uznesení je priamo závislé od disponibilných finančných zdrojov, ktoré budú mať v budúcich rokoch inštitúcie zabezpečujúce knižnično-informačné služby. V súčasnosti pripravujeme a do konca roku máme vláde SR predložiť materiál vyhodnocujúci plnenie Stratégie…, ktorej súčasťou je i elektronizácia knižníc. Z analýzy nielen vyplynie poznanie súčasného stavu, ale hlavne návrh opatrení na podporu realizácie Stratégie… a ďalšie kroky. Myslím si, že by bolo zatiaľ predčasné robiť konkrétne závery.

3. Aké konkrétne kroky plánuje MK SR v súvislosti s rozvojom knižníc na Slovensku?

Základným krokom je realizácia nového grantového systému MK SR, ktorého súčasťou je aj osobitný Program podpory literatúry, knižnej kultúry a knižníc. Jeho súčasťou je aj komplexný podprogram podpory nákupu informačných zdrojov knižnicami – knižničných akvizícii v rámci knižničnej siete na Slovensku.

Ďakujeme za rozhovor.

Redakcia

Zdieľať: