Digitalizácia (slovenských) knižníc a archívov?

Na inú tému



Na margo jedného workshopu

Aj keď archivári a knihovníci by mali mať k sebe vzhľadom na predmet svojho výskumu blízko, k výmenám
informácií dochádza zväčša len sporadicky. Pritom práve na Slovensku je stredoveký knižný materiál uložený najmä v
archívoch, ktorých pracovníci na prácu s literárnymi pamiatkami neboli pripravovaní. Naopak, v knižniciach by sa
možno uplatnili niektoré skúsenosti archivárov (napríklad paleografia pri čítaní rukou písaných poznámok, starých
signatúr a pod.). Aj preto ma potešilo spoločné pracovné stretnutie venované digitalizácii kultúrneho dedičstva,
ktoré sa konalo 24. júna 2005 v Bratislave na pôde Univerzitnej knižnice.

Českí kolegovia predstavili projekt zameraný najmä na digitalizáciu knižničných jednotiek (predovšetkým
stredovekých rukopisov, inkunábulí a starých tlačí): Zdeněk Uhlíř (Národní knihovna v Prahe) hovoril o projekte
Manuscriptorium (
www.manuscriptorium.cz, podrobnejšie predstavený v IT
lib 2/2004), ktorý doteraz elektronicky spracoval vyše 1 600 kníh a máp, pričom celkový objem spravovaných
dát dosahuje zatiaľ okolo 700 terabajtov. Projekt donedávna orientovaný na české fondy sa otvoril širšej
stredoeurópskej databáze. Okrem teritoriálneho rastu však v budúcnosti uvažuje aj o prepojení s archívnymi
databázami, čo by umožnilo komplexnejšie získavanie informácií. Pisár kódexu uloženého v knižnici sa môže zároveň
spomínať v listine, ktorú uchováva archív. Stanislav Psohlavec (AiP Beroun, pozri
www.aip.cz) predviedol technické možnosti centra AiP Beroun, ktoré sa technicky
podieľa na budovaní databázy Manuscriptoria. Zdôraznil, že dáta a softvérové inštrumenty by nemali byť navzájom
previazané, aby bol ľahšie možný transfer dát.

Z archivárskeho hľadiska prezentoval Krasimír J. Damjanov (firma Bach, pozri
www.bach.cz) firemnú aplikáciu Archivní VadeMeCum, ktorú Archiv hl. m. Prahy
ponúka bádateľom na svojej domovskej stránke (
http://vademecum.ahmp.cz/). Elektronicky prístupné sú nielen základné údaje
k archívnym dokumentom, ale v mnohých prípadoch aj plné texty (elektronické edície) sprevádzané obrazovou kópiou
dokumentu. Jozef Hanus (Slovenský národný archív) predstavil východiská pre digitalizáciu archívnych dokumentov v
SR. Tá v zásade vychádza z archívneho zákona a zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kým jeden predpokladá,
že materiály do roku 1526 nemajú byť predkladané v origináli, druhý ustanovuje právo bádateľa oboznamovať sa s
obsahom v zásade verejnej informácie. Situácia vyžaduje vytvorenie študijnej kópie ku každému archívnemu dokumentu
do roku 1526 (a perspektívne zrejme aj k mladším). Vzhľadom na zahraničné skúsenosti sa aj u nás uvažuje o
digitálnej forme takejto študijnej kópie.

Thomas Aigner (Diözesenarchiv St. Pölten; Institut zur Erschliessung und Erforschung kirchlicher Quellen)
predstavil sieť Monasterium.Net (
www.monasterium.net). Ide o pôvodne rakúsky projekt digitalizácie
stredovekých cirkevných archívov. V prvej fáze (2 a pol roka) bolo v rámci neho spracovaných asi 20 000 listín z
územia Dolného Rakúska. V súčasnosti pracujú rakúski kolegovia na digitalizácii približne 40 000 listín z
centrálneho Haus-, Hof- und Staatsarchiv. Už dnes digitalizuje Monasterium.Net aj cirkevné dokumenty z fondov
maďarských archívov (doteraz Veszprém, Šoproň, Ostrihom), českých (zatiaľ Břevnov) a nemeckých (Passau). Cieľom
projektu je vytvoriť “federatívne” štruktúrovaný medzinárodný archívny portál, ktorý by umožnil vyhľadávať
dokumenty v celej stredoeurópskej databáze. Na ilustráciu sa priamo na stretnutí pomocou už existujúcej databázy z
dolnorakúskych kláštorov podarilo nájsť doteraz neznámu najstaršiu listinu bratislavského mešťana (uloženú v
kláštore v Heiligenkreuz).

Juraj Šedivý (FiF UK v Bratislave) sa zamyslel nad možnosťami, ktoré Monasterium.Net ponúka našim archívom.
Projekt predpokladá vytvorenie stredoeurópskeho “konzorcia” archívov z Nemecka (resp. Bavorska), Rakúska, ČR, SR,
Maďarska a Slovinska, ktoré by intenzívnejšie spolupracovali a prípadne aj podali spoločný projekt do Európskej
komisie. Prítomný rakúsky poradca pre EÚ-projekty (Dr. Klaus Behrbohm) v popoludňajšej diskusii vysvetlil šance a
možné ciele (Culture2000, Econtentplus…).

V rámci diskusie vystúpila Dagmar Šmýkalová (z odboru archívov a registratúr NV SR), ktorá informovala o
internetovom prístupe k archívom v SR (
www.civil.gov.sk/archivy.htm), o poverení MV SR vytvoriť do konca
roku koncepciu digitalizácie na obdobie do r. 2015 a o vyčlenení prostriedkov na vybudovanie digitalizačného
strediska v Levoči a Banskej Štiavnici. Marta Melníková (Slovenský národný archív) vystúpila s myšlienkou, že pri
digitalizácii by mala byť zachovaná príslušnosť daného dokumentu k archívnemu fondu, čo elektronizácia plne
podporuje. Peter Vígľaš oboznámil prítomných s digitalizačnými aktivitami Archívu mesta Bratislavy, kde vzniká
databáza, ktorá je zatiaľ primárne obrazová len s najnevyhnutnejším opisom.

Širšia diskusia sa rozvinula najmä k otázke, ako postupovať pri digitalizácii – či plošne a rýchlo, alebo
detailne a pomaly. Druhá možnosť predpokladá okrem digitálneho obrazu dokumentu (v prípade archívov spočiatku pôjde
zrejme hlavne o stredoveké listiny) aj elektronicky spracované kompletné údaje – počnúc údajmi, ako sú signatúra,
rozmery a pod., cez krátky regest až po plný text edície. Na druhej strane plošná a rýchla digitalizácia
stredovekých listín zo slovenských archívov (ich celkový počet nepresahuje 30 000) by sprístupnila veľmi efektnú
databázu so základnými elektronickými informáciami, ktoré by sa podľa ľudských a finančných zdrojov dali postupne
dopĺňať. Takto už pracuje Monasterium.Net a takýto postup zvažuje aj Manuscriptorium, pričom základnou filozofiou
je diferencovaný prístup k dokumentom. “Menej dôležité” sú sprevádzané iba základnými identifikačnými údajmi a
ďalšie vrstvy dát dopĺňajú externí (zväčša dobrovoľní) spolupracovníci.

Medzinárodná spolupráca, akú prezentovali projekty Manuskriptorium a Monasterium.Net, ponúka našim
inštitúciám – či už archívom alebo knižniciam – možnosť byť súčasťou veľkých infosietí, ktoré budú
bádateľmi/čitateľmi v budúcnosti preferované na úkor malých národných, či dokonca regionálnych databáz. Vysoká
návštevnosť “megasietí” ponúka vysokú spoločenskú prestíž zúčastneným inštitúciám a európske (ko)financovanie
poskytuje príležitosť ušetriť financie z “národného mešca”, ponechávajúc si zároveň (vzhľadom na “federatívne”
štruktúrovanie sietí) plnú možnosť vytvárať národné časti v rámci nadnárodných portálov.

Stretnutie bolo jednou z aktivít akademickej siete pod názvom “Virtuálny dom stredoeurópskych dejín” (Projekt
Monasterium.Net, Diecézny archív v St. Pöltene, Katedra archívnictva a PVH v Bratislave, Univerzitná knižnica v
Bratislave, Katedra pomocních věd historických a archivního studia KU v Prahe). Cieľom skupiny je zlepšovať
informovanosť odbornej verejnosti o mimoriadne aktuálnom probléme digitalizácie archívov, knižníc a príbuzných
inštitúcií. Ako zaznelo v úvode Alojza Androviča (Univerzitná knižnica v Bratislave), dialóg medzi knižnicami,
archívmi a ďalšími “pamäťovými inštitúciami” by mal pokračovať – v budúcnosti už možno nielen v rovine
vízií.

Zdieľať:
Obsah čísla