Ako sa darilo knižniciam v Prešovskom samosprávnom kraji

Zo Slovenska

Činnosť verejných knižníc v Prešovskom kraji v posledných rokoch do značnej miery ovplyvňujú legislatívne a
organizačné zmeny týkajúce sa jednak zmien zriaďovateľa a prechodu kompetencií, jednak zmien v riadiacich funkciách
knižníc.


Takýmto prelomovým rokom, ktorý priniesol veľa zmien práve v riadiacej činnosti, bol rok 2002.

Dôležitým medzníkom pre regionálne knižnice bol zákon 4l6/200l Z. z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a v súlade so zákonom č. 302/200l Z. z. o samospráve vyšších
územných celkov, na základe ktorých sa 1. aprílom 2002 zriaďovateľom stáva Prešovský samosprávny kraj (PSK). Na
základe novej legislatívy Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove bola od 1. apríla 2002 v zmysle zriaďovacej listiny
vydanej Úradom PSK v Prešove poverená metodickou funkciou pre verejné knižnice PSK, ktorú doposiaľ vykonávala
Štátna vedecká knižnica. Všetkým regionálnym knižniciam boli vydané nové zriaďovacie listiny a riaditelia boli
odvolaní z funkcií. V septembri prebehli výberové konania na funkcie riaditeľov, kde k zmene na poste riaditeľa
dochádza v štyroch zo siedmich regionálnych knižníc.

V roku 2002 v súvislosti so zmenou zriaďovateľskej funkcie sa knižnice sústredili na:

  • vyhotovenie delimitačných protokolov a plynulý prechod pod nového zriaďovateľa,
  • uplatnenie nových platových tabuliek pre pracovníkov knižníc v súlade so zákonom NR SR č. 3l3/200l Z. z. o
    verejnej službe a katalógom pracovných činností.

Keď hodnotíme rok 2002, zisťujeme, že to bol rok skutočne prelomový, plný zmien, nových úloh, ale aj
náročnejších prístupov k práci. Príjemné zmeny pre pracovníkov knižníc priniesol zákon o verejnej službe a nové
platové zaradenie pracovníkov knižníc do pedagogických platových tabuliek. Všetci riaditelia RK boli v rámci VÚC
zaradení do platovej triedy 11 a zároveň boli usmernení, aby zaradili aj svojich pracovníkov spravodlivo a podľa
platných smerníc. Aj tak sa ukázali v jednotlivých regiónoch rozdiely, ktoré sa časom zosúladili.

Povzbudení spoločenským docenením knižnice držali akýsi prím pri organizovaní kultúrneho života v mestách i
regiónoch nášho kraja. Snažili sa spropagovať svoju odbornú činnosť, aby výsledky odbornej knižničnej práce a
informačné zdroje boli dostupné a dostatočne ocenené verejnosťou.

Prostredníctvom médií sa knižnice ako kultúrne, informačné a vzdelávacie inštitúcie dostali do hlbokého
povedomia zriaďovateľa aj občanov.


S prechodom na rok 2003 sa knižnice vo svojej riadiacej činnosti sústredili hlavne na:

  • plnenie záverov vyplývajúcich z rozborov za rok 2002 a odborných porád,
  • odstraňovanie informačných bariér pre znevýhodnených občanov,
  • budovanie a rast knižničných fondov v súvislosti s čitateľskými záujmami a potrebami,
  • vypracovávanie projektov na získanie grantov a financií z mimorozpočtových zdrojov,
  • nadobecnú funkciu – koordináciu a metodické usmerňovanie knižníc v regióne,
  • zviditeľnenie a propagáciu knižničných činností organizovaním kultúrno-výchovných podujatí a stretnutí s
    významnými osobnosťami,
  • koordináciu a kooperáciu v oblasti regionálnej článkovej bibliografie,
  • prácu s detským čitateľom v súvislosti so zníženým záujmom detí o čítanie,
  • prípravu na úspešnú implementáciu nového knižničného systému KIS3G do knižníc Prešovského kraja,
  • rozvíjanie medzinárodnej spolupráce s knižnicami EÚ.

V súvislosti s rokom 2003 môžeme konštatovať, že knižnice sa snažili skvalitniť a sprístupniť svoje služby
všetkým – aj znevýhodneným občanom, čím sa zvýraznila sociálna funkcia knižníc.

Knihovnícku verejnosť najviac potešila vízia nového knižnično-informačného systému KIS3G a metodika aj
vedenia knižníc sa sústredili na prípravu podmienok na úspešnú implementáciu tohto systému do RK Prešovského kraja.
Výsledky činnosti nepriaznivo ovplyvnil nedostatok finančných prostriedkov, zvyšovanie prevádzkových nákladov a
cien kníh. Klesali nové prírastky kníh, čo nútilo knižnice hľadať mimorozpočtové zdroje, aby čo najlepšie
uspokojili požiadavky čitateľov.


V roku 2004 sa knižnice vo svojej riadiacej činnosti sústredili hlavne na:

  • zabezpečenie nových informačných technológií do knižníc,
  • prípravu odborných pracovísk na implementáciu nového knižničného softvéru Virtua,
  • výmenu počítačovej techniky,
  • školenie a vzdelávanie pracovníkov,
  • prípravu projektov z grantového programu MK SR Ex Libris,
  • vypracovanie koncepcií a prípravu podkladov v rámci Stratégie udržateľného rozvoja kultúrnych organizácii
    PSK,
  • na plnenie úloh vyplývajúcich z požiadaviek zriaďovateľa, zo záverov odborných porád a interných
    potrieb,
  • plnenie nadobecnej funkcie, koordináciu a metodické usmerňovanie knižníc v regiónoch,
  • zviditeľnenie a propagáciu knižničných služieb nielen počas TSK, ale aj celého roka organizovaním
    kultúrno-výchovných a vzdelávacích podujatí a stretnutí s významnými osobnosťami,
  • koordináciu a kooperáciu v oblasti regionálnej článkovej bibliografie,
  • prácu s detským čitateľom v súvislosti so zníženým záujmom detí o čítanie,
  • rozvíjanie medzinárodnej spolupráce.

V rámci koordinácie knižničných činnosti sme sa sústredili na nový spoločný
knižničný softvér KIS3G, keďže doterajší systém Libris, ktorý všetky knižnice používali, sa prestal vyvíjať.
Najdôležitejšou podmienkou je
vhodné internetové pripojenie a počítačová technika s Windows 2000 alebo Windows XP a zvládnutie školení
pracovníkov. Na základe prieskumu o potrebe novej počítačovej techniky sme písomne žiadali VÚC o pridelenie
finančných prostriedkov na tento účel pre všetky RK v kraji. Vďaka ústretovosti a pochopeniu VÚC dostala každá RK v
Prešovskom kraji novú počítačovú techniku: 4 – 5 PC s príslušenstvom (tlačiarne a kabeláž podľa potreby).

Zároveň sa každá RK v rámci svojho metodického pôsobenia snažila o zvýšenie úrovne knižníc v regióne
zavádzaním automatizácie v mestských a obecných knižniciach.

V rámci Prešovského kraja pôsobí z verejných knižníc 7 regionálnych, 16 mestských a 452 obecných knižníc.
Snahou VÚC Prešovského kraja bolo v rámci kultúry vytvorenie novej koncepcie. Vznikali rôzne teórie, v ktorých sa
knižnice spájali s osvetovými strediskami alebo s inými kultúrnymi organizáciami. Súčasná schválená koncepcia
proklamuje zainteresovať MsÚ v sídlach regionálnych knižníc PSK na spolufinancovaní (odpustenie nájmu, príspevky na
nákup knižného fondu). V prípade neúspechu premiestniť organizácie vrátane pobočiek do vlastných priestorov PSK.
Súčasťou koncepcie je aj zabezpečiť základné knižničné služby v mestách Levoča, Sabinov, Stropkov a Kežmarok. V
súčinnosti miestnej samosprávy sa PSK zaviazal hradiť mzdové náklady v týchto mestských knižniciach. V súčasnosti
je to riešené zmluvou o prepožičaní zamestnancov. Prešovská knižnica tak prepožičiava dvoch zamestnancov Mestskej
knižnici (MsK) v Sabinove, regionálna knižnica vo Svidníku MsK v Stropkove a regionálna knižnica v Poprade MsK v
Levoči a Kežmarku.

Za posledné roky sa teda udiali niektoré historické zmeny vo verejných knižniciach, ktoré pozdvihli úroveň
poskytovaných služieb. Po vyhodnotení dosiahnutých výsledkov v oblasti knižnično-informačných služieb síce nastal
pokles v niektorých základných knižničných ukazovateľoch, je to však dôsledok slabého doplňovania KF a výrazného
znižovania počtu hlavne odborných periodík v predchádzajúcich rokoch.

Po dlhšom čase sa pristúpilo k zmene knižničného systému. Zatiaľ však len na bibliografických pracoviskách
RK, z Biblisu sa prešlo na nový systém Virtua. V súvislosti s tým sa vďaka pochopeniu a ústretovosti zriaďovateľa
vymenila zastaraná počítačová technika vo všetkých regionálnych knižniciach PSK. Pre malé a stredné knižnice SNK v
Martine vyvinula systém KIS MASK. Po prvýkrát bol v rámci štátnej politiky poskytnutý grantový systém na
doplňovanie fondov vo verejných knižniciach. Hľadali sa riešenia a vypracovávali sa koncepcie pre Stratégiu
udržateľného rozvoja kultúrnych zariadení PSK, v rámci ktorej boli realizované niektoré zmeny, ako je zníženie
počtu pracovníkov a zavedenie jednotných členských poplatkov v RK. Dúfame, že tieto zmeny priaznivo ovplyvnia
výsledky a činnosť knižníc v ďalšom období.

Počas svojej vyše tridsaťročnej praxe v rôznych typoch knižníc zisťujem, že všetko je v ľuďoch. Záleží na
tom, aký majú vzťah ku kultúre a čo pre nich znamená. Je trochu smutné, že knižnice zakaždým musia dokazovať svoju
opodstatnenosť a potrebnosť, a keď sa im to podarí, tak je zasa zmena a kolotoč sa opakuje. Držme si teda palce,
aby sme mohli vytrvať v každom čase a aby mladšia generácia knihovníkov už nemusela bojovať o svoju existenciu, ale
mohla sa sústrediť na skvalitňovanie služieb v prospech našich používateľov.

A na čo sa treba v budúcnosti sústrediť a čo ustriehnuť? Sú to najmä:

  • snahy o predaj budov, v ktorých sidlia knižnice,
  • snahy o rušenie pobočiek knižníc,
  • snahy o znížovanie počtu zamestnancov v knižniciach,
  • snahy o spájanie a rušenie knižníc.

Zdieľať:
Obsah čísla