Trendy IKT v knižniciach

Predstavujeme

Úvod

V bežnom živote sa často stretávame s výrokom “za všetkým hľadaj ženu”. Možno sa vám to zdá trocha čudné, ale prinajmenšom rodovo to zodpovedá, lebo “linka” je aj v češtine aj v slovenčine ženského rodu. Bola to totiž práve tá jediná pevná linka Praha – Linz, ktorá slúžila na spustenie internetu v bývalej ČSFR. Bolo to vo februári 1992 (Computerworld 8/92). Vtedy asi málokto z nás tušil, ako táto sieť sietí zasiahne do všetkých našich každodenných činností.

Internet spolu s informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré sa od neho svojím spôsobom odvíjajú, sú tou hybnou silou, ktorá určuje hlavné smery a trendy v premene klasických knižníc na moderné hybridné knižnice vyspelej informačnej spoločnosti a tým udáva aj základné požiadavky na jej riadiace a informačné systémy.

V dôsledku rozvoja internetových technológií sa knižnice dnes musia vyrovnávať nielen s obrovským nárastom informácií, ale tiež predovšetkým so stále rastúcimi požiadavkami na odborné zdatnosti a zvyšovanie kvalifikácie personálu, súvisiacimi práve s osvojovaním si nových informačných a komunikačných technológií a tiež s potrebou šírenia informačnej gramotnosti, a to nielen v zmysle tej počítačovej.

Ak si chcú knižnice ako informačné inštitúcie obhájiť svoju existenciu, takisto musia stále rozširovať svoje služby a prejsť množstvom zmien. Ponuka služieb spojených s klasickou (tzv. “kamennou”) knižnicou je pre väčšinu dnešných používateľov už nedostatočná. Dnešný používateľ očakáva oveľa viac. Preto musia knižnice rozšíriť svoju ponuku nielen o všetky formy dokumentov, ale aj o rozsah a kvalitu ponúkaných zdrojov, a predovšetkým ponúknuť používateľom určitú pridanú hodnotu spočívajúcu prevažne vo vysokej odbornosti kvalifikovaného presonálu, služieb ponúkaných na mieru, dostupnosti poskytovaných služieb atď.

Z uvedených požiadaviek vyplývajú aj základné trendy, či skôr smery, rozvoja informačných systémov, bez ktorých si dnes už prácu v knižniciach nevieme ani predstaviť. Informačné systémy dnes riadia celú prevádzku v knižnici – od otvárania dverí, sledovania bezpečnosti a kontroly prístupu do jednotlivých priestorov, odkladania vecí do šatní, sprostredkovania a sprístupnenia jednotlivých služieb až po klasickú automatizáciu pracovných procesov v knižnici.

Ak hovoríme o trendoch v informačných systémoch pre knižnice, tak je zrejmé, že v súčasnosti už prakticky nie je možné, aby všetky činnosti a služby, ktoré knižnica využíva či už pre svoje potreby, alebo ich ponúka svojim používateľom, boli súčasťou jedného megalomanského informačného systému. Jednotlivé problematiky sú riešené konkrétnym aplikačným softvérom, ktorý v sebe integruje zodpovedajúce technológie. Môžeme však povedať, že jedným z hlavných informačných systémov je v knižnici práve tzv. knižničný informačný systém, ktorý automatizuje základné pracovné procesy v knižnici súvisiace s nadobúdaním, spracovávaním a sprístupňovaním fondov a zdrojov a s tým súvisiacimi službami používateľom. Vo vyspelých knižniciach sa ešte môžeme stretnúť s tým, že je tento systém rozšírený, či skôr priamo prepojený s informačným systémom integrujúcim v sebe technológiu RFID (Radio Frequency Identifikation) na realizáciu tzv. samoobslužných služieb používateľom a inej úrovne automatizácie vnútorných pracovných procesov. Túto technológiu, hoci sama osebe je známa už dávnejšie, môžeme považovať za jeden z trendov v knižniciach vôbec, a to predovšetkým z toho dôvodu, že v súčasnosti sú už dostupné všetky štandardy a nič tak nebráni v ceste implementácie tejto technológie do knižníc, kde otvára celý rad nových možností a služieb. V tomto príspevku sa však chceme venovať viac trendom, ktoré súvisia s knižničným informačným systémom ako takým.

K základným trendom v oblasti vývoja knižnično-informačných systémov patrí:

  • integrácia elektronických informačných zdrojov,

  • federatívne vyhľadávanie,

  • používateľské webové rozhranie – personalizácia webu,

  • virtuálne referenčné služby.

Tieto základné trendy sa v knižnično-informačnom systéme prejavujú na viacerých úrovniach, a to:

  • na úrovni systému:

– reintegrácia knižničných systémov (s tým súvisia riešenia založené na využívaní komunikačných protokolov, ako sú Z39.50 a ZING či OAI PMH, ale aj riešenia na vzájomné prepájanie zdrojov využívajúcich nástroje Open URL, metavyhľadávacích strojov s princípom federatívneho vyhľadávania, jednotného rozhrania pre rozmanité zdroje, systémy správy elektronických zdrojov, nástroje pre prístup k lokálnym digitálnym zbierkam);

  • na úrovni používateľa:

– kvalitnejšie vyhľadávanie (špeciálne nástroje na vyhľadávanie už spomenutých médií s využitím fuzzy logiky a
  ontologických nástrojov, ako aj nové spôsoby prezentácie výsledkov),
– sprístupňovanie rozmanitých typov médií (aj obraz, zvuk, video),
– navigácia a informácie o jednotlivých zdrojoch,
– tematické členenie zdrojov,
– možnosti personalizácie rozhrania podľa potrieb a požiadaviek používateľa a s tým spojené služby šité na mieru
  danému používateľovi;

  • medziúroveň

– nové technológie, ktoré umožňujú knižniciam lepšie sprístupňovať nové služby (technológie RSS, blogy/weblogy).

 

Reintegrované knižničné systémy

Spočiatku boli knižnično-informačné systémy zamerané na automatizáciu knižničných procesov týkajúcich sa spracovania hlavne tlačených materiálov. Jadro ich záujmu tvorila tvorba elektronickej verzie katalógu, tvorba štandardov a vytvorenie základného modelu pre automatizovaný bibliografický systém.

V súčasnosti sa situácia podstatne zmenila. Zbierky knižníc sa rozrastajú aj o rozmanitý elektronický obsah, vytvárajú sa rôzne projekty digitalizácie tlačených dokumentov, ale čoraz častejšie prichádzame do styku s primárnou elektronickou formou dokumentov, ktoré priamo vznikajú v elektronickej podobe, a to či už ide o textové, obrazové alebo multimediálne dokumenty. Tieto nemajú svoj ekvivalent v žiadnej inej forme. Obrovský nárast takýchto dokumentov si vyžaduje, aby moderné knižnično-informačné systémy aplikovali viaceré nástroje pre správu elektronických zdrojov (Breeding, 2005). Medzi ne patrí:

  • OpenURL, ktorý na základe metadát z vyhľadaného záznamu generuje URL. Na základe tohto URL, tzv. “Resolver”, a to vlastný alebo externý, dynamicky ponúka používateľovi doplňujúce služby, ktorými môže byť napr. vyhľadanie súvisiacich záznamov vo vybraných zdrojoch s možnosťou vyžiadania si vybraného dokumentu, priame sprístupnenie plného textu v prístupnom elektronickom informačnom zdroji či žiadanka na xerokópiu a podobne;

  • metavyhľadávacie nástroje, ktoré pomáhajú knižniciam vytvárať jednotné rozhranie umožňujúce súčasne vyhľadávať v mnohých elektronických zdrojoch;

  • systémy správy elektronických zdrojov (Electronic Resource Management), ktoré pomáhajú knižnici pri ich akvizícii, umožňujú získavať a sledovať informácie súvisiace s predplatným, licenciami a pod.;

  • digitálne produkty, ktoré umožňujú knihovníkom vytvárať a riadiť prístup k lokálnym i externým digitálnym zbierkam.

Pri rozmanitosti toľkých elektronických zdrojov nie je možné, aby jediný produkt riešil všetky problémy automatizácie, s ktorými sa vyrovnávajú knižnice, a hlavne všetky problémy sprístupňovania služieb. Preto i v tomto smere trend smeruje k integrácii rôznych softvérových aplikácií. Problémy sa však občas prejavujú s možnosťami integrácie takýchto nástrojov. Tak ako knižničný systém musí pri spracovaní rešpektovať a dodržiavať určité štandardy, tak aj z pohľadu informačného systému ako takého je dôležité, aby dodržiaval základné technologické štandardy, ktoré mu v budúcnosti umožnia integráciu s inými systémami. Preto je dôležité, aby knižnice pri výbere jednotlivých aplikácií pozerali nielen na aplikačné riešenie a funkcionalitu daného systému, ale aj na technologické riešenie a možnosti, ktoré tento systém ponúka pre integráciu do centrálneho riadiaceho systému knižnice.

Kvalitnejšie vyhľadávanie

Prudký nárast informácií človek zvládne len veľmi ťažko. Používatelia napríklad nedokážu hodnotiť nájdené informácie a niektoré výskumy dokazujú, že si pozrú záznamy na prvej, maximálne druhej strane obrazovky (Makulová, 2005). Preto sa čoraz častejšie začína hovoriť o personalizácii vyhľadávacích nástrojov.

Personalizácia zahŕňa proces získavania informácií o používateľovi počas interakcie s ním. Informácie sa získavajú v záujme doručenia vhodného informačného obsahu a služieb ušitým na mieru používateľovi (Makulová, 2005). Dôvody personalizácie sú:

  • lepšie slúžiť používateľovi predvídaním jeho potrieb,

  • umožniť uspokojujúcu interakciu pre obe strany,

  • vytvoriť vzťah využiť opäť využiť službu zákazníkom.

Pritom je dôležité nezamieňať pojem personalizácia so spojením prispôsobiť systém, či rozhranie prístupu k nemu, potrebám zákazníka. Prispôsobenie systému potrebám zákazníka znamená, že používateľ si sám môže jednoduchým spôsobom nastaviť – nakonfigurovať – rozhranie, ktoré bude používať na prístup k informačným zdrojom a službám, ktoré mu knižnica ponúka. Znamená to teda, že webové rozhranie mu umožňuje vytvoriť si svoj vlastný profil. Pokročilé knižnično-informačné systémy používateľom v rámci profilu umožňujú definovať:

  • vzhľad rozhrania,
  • formu zobrazovania výsledkov,
  • spôsob informovania o novinkách (či už v zdrojoch alebo v službách),
  • výber informačných zdrojov či tematické zameranie,
  • výber preferovaných zdrojov,
  • selekčné kritériá a limity,
  • definovať a ukladať si jednotlivé požiadavky na vyhľadávanie,
  • definovať požiadavky na službu SDI či RSS feed,
  • ukladať si jednotlivé výsledky vyhľadávania (množstvo závisí od prideleného diskového priestoru),
  • definovať si požiadavky na zasielanie monitoringu z vybraných zdrojov a spôsob ich zasielania,
  • možnosť budovať si vlastnú databázu.

Používateľ v tomto prípade aktívne zasahuje do procesu.

Z hľadiska personalizácie je používateľ viac pasívny, alebo má aspoň menšiu kontrolu. Webové sídlo monitoruje, analyzuje a reaguje na správanie používateľa. Personalizovaná služba nemusí byť založená na individuálnom správaní používateľa. Obsah webovej stránky môže byť ušitý na mieru preddefinovanému publiku podľa predchádzajúcich výskumov určitej komunity. Na webovej stránke sa potom zabezpečia rôzne oblasti pre každé identifikované publikum zvlášť. Tento prístup umožní poskytovať primeraný obsah bez explicitného vytvárania osobného vzťahu, ktorý vyžaduje získavanie poznatkov o jednotlivcoch (Makulová, 2005).

V knižničných informačných systémoch to môže byť implementované podobne, ako je to vo vyhľadávacích strojoch, kde môžu byť nadefinované rôzne profily pre určité skupiny používateľov. V prípade, že sa používateľ prihlási k danej skupine, bude mu systém na jeho požiadavky ponúkať odpovede zodpovedajúce jeho požiadavke v kontexte s definovanou skupinou. Inou možnosťou pre implementáciu personalizácie môže byť to, že skôr ako sa používateľ stihne spýtať na to, čo potrebuje, mu systém už priamo ponúkne výsledky.

S ohľadom na rastúce množstvo informačných zdrojov čoraz väčšmi vystupuje do popredia potreba nástrojov, ktoré by umožnili a skvalitnili orientáciu v ponúkaných informačných zdrojoch. S tým tiež pomerne úzko súvisí vytváranie odborových informačných brán, ktoré v sebe agregujú informácie s príbuznou tematikou z rôznych zdrojov. Takúto možnosť ponúkajú už dnes aj viaceré systémy používané u nás.

Sémantické vyhľadávanie

Ďalším trendom v oblasti vyhľadávania informácií je sémantické vyhľadávanie. Je založené na schopnostiach jazyka XML, ktorý umožňuje zahrnúť obsah zobrazovaných informácií do tzv. metadát, a tiež na štruktúre RDF (Resource Description Framework), definujúcej štandardy, podľa ktorých je možné tieto metadáta vytvárať.

Základom sémantických vyhľadávačov je existencia sémantickej siete, ktorá zachytáva vzájomné vzťahy medzi vloženými pojmami. Hlavnými oblasťami výskumu a vývoja v súčasnosti je práve štruktúra, naplnenie a dostupnosť sémantickej siete.

Existuje viacero pohľadov na sémantické vyhľadávanie:

  • sémantická informácia ako cieľ vyhľadávania,

  • sémantická informácia ako prostriedok vyhľadávania (Jelínek, Kincl, 2005).

Cieľom sémantického vyhľadávania je vyhľadať vysokokvalitné informácie pre používateľa na zadanú tému. Problematika sémantického vyhľadávania sa dotýka nielen pracovníkov v oblasti jeho výskumu, ale aj samotných používateľov, ktorí musia byť pripravení a schopní používať sémantické vyhľadávače.

Hlavné problémy, s ktorými výskum sémantického vyhľadávania v súčasnosti bojuje, sú nedostatky v definíciách ontologických štandardov či sémantického popisu bežných webových stránok, ako aj nejednotnosť prístupov v spôsobe vizualizácie výsledkov.

Informačné technológie, ktoré umožňujú knižniciam lepšie sprístupňovať nové služby pomocou dynamického obsahu

Do tejto skupiny možno zaradiť technológie RSS, Instant Messanging, blogy/weblogy, intrablog – blog používaný v intranete (Cervone, 2004).

RSS

Skratka RSS znamená Rich Site Summery/Really Simple Syndication. Ide o agregáciu, teda zhromažďovanie informácií z rôznych zdrojov na jedno miesto. Výhodou tejto technológie je, že vďaka tzv. časovej značky ponúka skutočne aktuálne novinky. Pre knižnice to môže znamenať, že ak budú pri publikovaní informácií o rôznych aktivitách knižnice, ale aj o novinkách vo fondoch na svojej webovej stránke či portáli popisovať základné RSS tagy, budú tieto informácie slúžiť k propagácii knižnice prostredníctvom RSS čítačiek či RSS agregátorov, ktorých je i online k dispozícii viacej a ktoré využívajú viaceré spravodajské služby a servery. Pre správnu tvorbu XML dokumentu, ktorý bude publikovaný na webovej stránke knižnice, možno využiť viaceré editory, ktoré takéto stránky vygenerujú.

Taktiež vhodná integrácia RSS čítačky a RSS agregátora do informačného systému knižnice umožňuje získavať najrôznejšie informácie z voľne dostupných zdrojov v prostredí webu a využiť ich na poskytovanie nových služieb používateľom (pozri aj s. 47).

Blogy

Blogy sú komunikačné médiá, ktoré umožňujú odborníkom z rôznych oblastí vymieňať si medzi sebou informácie. Ide o veľmi jednoduchý spôsob publikovania v elektronickom svete. Do tohto systému publikovania sa môže zapájať mnoho ľudí, knižnice sú vytvorené pre ľudí, ktorí si potrebujú vymieňať špecifické informácie. Aj samotné knižnice môžu prostredníctvom blogov informovať svojich používateľov.

Intrablog

Intrablog je blog používaný v intranete určitej organizácie. Je vytvorený pre určitú špecifickú skupinu ľudí, ostatní majú k nemu zakázaný prístup. Z toho dôvodu je možné využiť túto technológiu pre internú komunikáciu v rámci knižnice, napr. na vzdelávanie pracovníkov knižnice a podobne.

Knižnice môžu prostredníctvom blogov odporúčať používateľom rôzne internetové stránky a nástroje, informovať o aktuálnom dianí v knižnici, poskytovať priestor pre odbornú diskusiu vo vlastnom odbore.

Záver

Internet a predovšetkým jeho služby spolu s informačnými a komunikačnými technológiami sú živnou pôdou pre neustály rozvoj a z neho vyplývajúce zmeny. Zmeny v prostredí, zmeny v správaní jednotlivcov i spoločností a knižnice nevynímajúc. V dnešnej modernej informačnej spoločnosti, kde sa na človeka z každého smeru rúti množstvo informácií, ktoré sú čoraz detailnejšie, štruktúrovanejšie a exaktnejšie, čím sa zároveň v mnohých prípadoch stávajú nezrozumiteľné, takže vlastne aj nepoužiteľné, pripadá knižniciam a jej kvalifikovaným informačným profesionálom neľahká úloha usporiadať všetky informácie tak, aby boli ľahko dostupné a zrozumiteľné budúcim používateľom.

Splnenie takejto neľahkej úlohy je spojené s potrebou zvyšovania nielen odbornej kvalifikácie informačných pracovníkov, ale tiež s ustavičným zdokonaľovaním a vylepšovaním informačných systémov, ktoré musia v sebe integrovať vždy nové a nové technológie tak, aby boli schopné v čo najväčšej miere plniť požiadavky nás – používateľov.

Použitá literatúra:

BREEDING, Marshall. 2005. Re-integrating the integrated library system. In Computers in Libraries. 2005, vol. 25, no. 25. p. 28 – 31. Dostupné aj na internete: < http://www.librarytechnology.org/ltg-displaytext.pl?RC=11340>. ISSN 10417915.

JELÍNEK, Jiří – KINCL, Tomáš. 2005. Techniky a nástroje sémantického vyhledávání. In Inforum 2005 : 11. ročník konference o profesionálních informačních zdrojích, Praha 23.-26. května 2005 [online]. Praha : Albertina icome Praha, 2005 [cit. 2005-10-20]. Dostupné na internete: < http://www.inforum.cz/inforum2005/pdf/Jelinek_Jiri.pdf>. ISSN 1801-2213.

MAKULOVÁ, Soňa. 2005. Personalizované vyhľadávanie ako jedno z riešení informačného preťaženia používateľov. In Inforum 2005 : 11. ročník konference o profesionálních informačních zdrojích, Praha 23.-26. května 2005 [online]. Praha: Albertina icome Praha, 2005 [cit. 2005-10-20]. Dostupné na internete: < http://www.inforum.cz/inforum2005/pdf/Makulova_Sona.pdf>. ISSN 1801-2213.

ATKINS, Dale. 2004. Top technology trends : whats new for the library of tomorrow [online]. Dostupné na internete: < http://www.cmpl.org/mla/ltd/Presentations/2004annual_toptech_atkins.ppt>.

CERVONE, Frank. 2004. Libraries, blogs and RSS [online]. In Internet librarian international 2004 [cit. 2005-10-20]. Dostupné na internete: < http://www.internetlibrarian.com/2004/2004Presentations/Cervone_B201_B202.ppt>.

STEPHENS, Michael. 2004. New technologies in libraries [online]. In Internet international 2004 [cit. 2005-10-20]. Dostupné na internete: < http://www.tametheweb.com/presentations/cyberclinicMS.ppt>.

Zdieľať:
Obsah čísla