O konferencii ASIS&T 2005: iskry a synergie
Na odbornú nôtu|
Úvod: tematická orientácia – iskrenie medzi výskumom a praxou Konferencie ASIS&T (Americkej spoločnosti pre informačnú vedu a technológie) sú vrcholným podujatím v odbore informačná veda. Prezentujú výsledky najnovšieho výskumu a trendy vývoja v praxi a vzdelávaní. Preto som sa rozhodla zúčastniť sa osobne na minuloročnej konferencii. Zážitky z nej môžu byť inšpiráciou pre výskumníkov, informačných pracovníkov, študentov či pedagógov aj u nás. Téma konferencie organizovanej v októbri 2005 (ASIS&T 2005 Annual Meeting) v Charlotte (Severná Karolína, USA) bola sformulovaná ako Iskriace synergie: prepojenie výskumu a praxe. Táto téma odráža potrebu prepojenia poznatkov získaných empirickým a teoretickým výskumom s praktickými skúsenosťami informačných profesionálov. Aj v USA sa medzi praxou a výskumom prejavuje určitá priepasť. Iskry môžu vzniknúť v problematickej komunikácii medzi týmito oblasťami informačnej vedy, ale môžu byť aj pozitívnym impulzom na lepšiu spoluprácu. Iskry som zaznamenala aj v meste Charlotte, ktoré u nás nie je veľmi známe. V jesennom slnku sa trblietali mrakodrapy finančného centra. Zvláštna synergia vznikla prepojením vysokých budov s tradičnejšími obytnými štvrťami a fabrikami adaptovanými na centrá dizajnu a starožitností. Na konferencii to však iskrilo kvalitou príspevkov. Odborný program konferencie obsahoval viac ako 100 kvalitných, recenzovaných príspevkov, panelové diskusie a postery nielen od amerických autorov, ale aj od iných medzinárodných účastníkov. Prezident ASIS&T Nicholas J. Belkin a predsedovia programového výboru M. Crandall a Barbara Wildemuth zdôraznili tematický priesečník takých disciplín, ako napr. behaviorálne vedy, história, filozofia, lingvistika, a množstvo praktických oblastí, ako je knihovníctvo, informačná architektúra, projektovanie a vývoj systémov, publikovanie, bibliografia, navrhovanie rozhraní, vzdelávanie a klasifikácia. Osobitná pozornosť v tematických sekciách bola venovaná najmä takým problémom, ako napr. informačné správanie, digitálne knižnice, informačný dizajn, etické, právne a strategické aspekty informácií, organizácia informácií, manažment poznatkov, lekárske a zdravotnícke informácie, online správanie pri vyhľadávaní, informačné zdroje, sociálna informatika, základy informačnej vedy a online podpora. Pre výskum informačného správania používateľov a využívania informácií bol program konferencie zaujímavý ako zdroj poznatkov, skúseností a odborných kontaktov. Predkonferenčné semináre, špeciálne skupiny používateľov Predkonferenčné semináre boli zamerané na aktuálne témy, ako je budovanie digitálnych knižníc prostredníctvom OpenSource softvéru, navrhovanie ontológií (špeciálne systémy organizácie poznania) s využitím RDF/OWL a vytváranie tematických máp, informačná architektúra, riešenie problémov taxonómií (osobitných hierarchických klasifikačných systémov), modelovanie obsahu prostredníctvom systémov manažmentu obsahu (Content Management Systems). Z hľadiska zamerania výskumu na KKIV FiF UK bol zaujímavý predkonferenčný seminár špeciálnej pracovnej skupiny venovaný informačným potrebám, vyhľadávaniu a využívaniu informácií (SIG/USE, Special Interest Group/Information Needs, Seeking and Use). 5. sympózium SIG/USE bolo zamerané na prepojenie výskumu a praxe pre špeciálne kategórie používateľov. Špeciálne kategórie používateľov sa definujú ako ľudia nachádzajúci sa v určitých situáciách, ktoré vedú k osobitným spôsobom vzniku informačných potrieb, vyhľadávania, riadenia, odovzdávania a využívania informácií. Ako príklady možno uviesť najmä aktuálne výskumy venované osobitným vekovým skupinám alebo postihnutým ľuďom. Cieľom sympózia bolo skúmať špeciálne skupiny používateľov a informovať o výsledkoch výskumu, ktorý viedol k zmenám v praxi a navrhovaní či poskytovaní informačných služieb. Na sympóziu sa zišli významní odborníci a praktici zaoberajúci sa informačným správaním používateľov. Kľúčovú prednášku predniesla profesorka Brenda Dervinová z Ohio State University, výrazná autorita v oblasti výskumu informačných potrieb a používateľov, autorka metodológie vytvárania zmyslu (“sense-making”). V prednáške podrobne osvetlila svoju metodológiu aplikovanú na rôzne skupiny ľudí pri využívaní informácií a poskytovaní služieb. Prednáška The Burden of Being Special: Adding Methodological Clarity to Defining, Researching and Serving Special Populations naznačila silu kvalitatívnej metodológie a jej ďalšieho možného rozvoja pri skúmaní informačného správania človeka v priestore a čase. Zdôraznila najmä “pohyb” človeka v priestore a časovú podmienenosť vyhľadávania a využívania informácií. Sympózium pokračovalo intenzívnymi diskusiami odborníkov v skupinách zameraných na jednotlivé používateľské kategórie. V jednej zo skupín som predniesla príspevok Blind library Users in Slovakia so zreteľom na výsledky výskumu na KKIV FiF UK. Informovala som aj o novšom výskume VEGA 1/2481/05 zameranom na využívanie informácií a relevanciu. V diskusii sa potvrdilo, že pri výskumoch používateľov je potrebné kombinovať kvantitatívne (dotazníky) aj kvalitatívne metódy (napr. rozhovory, pozorovania, obsahová analýza). To umožňuje pochopenie prejavov informačného správania rôznych skupín ľudí. Dôležité je uplatnenie konštruktivistického prístupu pri navrhovaní služieb pre postihnutých používateľov. To znamená osobitnú podporu a nevtieravú pomoc pri samostatnom využívaní informácií týmito kategóriami používateľov. Potvrdil sa aj náš prístup, ktorý navrhol kombinovanie inteligentných technológií s ľudským sprostredkovateľom (napr. knihovníkom) pri formovaní kvalitných služieb. Ďalšie diskusné skupiny sa zameriavali na študentov, vedcov, deti a mládež, ženy a zdravotné informácie, homosexuálov, chronicky chorých, obchodné a vládne informácie. Na inšpiráciu možno pripomenúť niektoré otázky, ktoré sa stali opornými bodmi diskusií, napríklad aké existujú kľúčové výskumy konkrétnej špeciálnej skupiny používateľov, aké sú silné stránky a obmedzenia týchto výskumov, aké nové služby a nové štúdie sú potrebné pre danú kategóriu používateľov, aké obmedzenia musí prekonávať táto skupina používateľov pri vyhľadávaní informácií, ako títo používatelia využívajú informácie, aké sú riziká a zodpovednosť pri práci so špeciálnymi kategóriami používateľov (napríklad bezpečnosť, ochrana súkromia ap.). Tu sa ukazuje, že úvahy o používateľoch a službách v informačnej vede v USA sa uskutočňujú na inej úrovni, ako sme zvyknutí u nás. Napríklad aj pri manažmente elektronických zdrojov sa uvažuje o osobitných podmienkach sprístupňovania informácií pre špeciálne kategórie (zrakovo postihnutí a i.) a riešia to aj prostredníctvom zvláštnych ustanovení autorských práv, licencií či práv využívania informácií. V teórii a praxi informačnej vedy sa v súčasnosti prejavuje najmä presun skúmania informačného správania do prirodzeného prostredia človeka, mimo obmedzení na vedecké informácie. V tomto zábere sa skúma aj informačné správanie človeka vo voľnom čase a vytváranie “informačných zázemí” (koncepcia “information grounds”). Celkovým trendom pri poskytovaní služieb je proaktívny prístup profesionálov a systémov. Majú poskytovať informácie znevýhodneným skupinám komplexne s cieľom podporiť ich nezávislosť a vlastný, slobodný spôsob využitia informácií. Trendy informačných systémov: kto, čo, kedy, kde (s kým) Dve plenárne prednášky sa zaoberali trendmi v oblasti vývoja a prieniku technológií a trendmi interakcie človeka a systémov. Pri spracovaní informácií sa v súčasnosti (Matthew Szulik) kladie dôraz na uplatňovanie systémov OpenSource. O novších výskumoch v oblasti interakcie človeka a počítača a trendoch vo vývoji flexibilných rozhraní informovala v prednáške Pattie Maes z laboratória umelej inteligencie MIT (Media Lab Ambient Intelligence). Jedným zo zaujímavých trendov v týchto oblastiach je práve orientácia na modelovanie preferencií používateľov. Dôležité sú aktuálne kontexty umožňujúce zdokonaľovať funkcie odporúčajúcich, pamäťových či učiacich systémov. Na základe poznania obľúbených ciest používateľov inteligentné systémy odporúčajú určité zdroje, využívajúc napríklad kolaboratívne filtrovanie a vizualizáciu postupov. Virtuálne systémy podpory učenia (virtual mentors) zbierajú informácie o reakciách ľudí na informácie a vytvárajú odpovede na otázky o pravdepodobných myšlienkových postupoch používateľov. Iné funkcie zabezpečujú zhlukovanie záujmov ľudí prostredníctvom špeciálnych algoritmov. Novšie, inteligentné funkcie informačných systémov sa integrujú najmä do mobilných zariadení v rámci filozofie podpory používateľa pri využívaní informácií v jeho prirodzenom prostredí (koncepcia inteligentného prostredia – “ambient intelligence”). Informačné systémy budúcnosti sú v súčasnosti založené na citlivosti a špecifickosti kontextov, v ktorých sa odohráva využívanie informácií. Majú sprístupniť informácie práve vtedy, keď ich človek vo svojom informačnom správaní a v informačnom prostredí potrebuje, aj keď je niekde “na ceste” (“just-in-time”, “while on the go”). Výskumníci vidia v budúcnosti automatizovanú výmenu informácií s entitami vo fyzickej blízkosti človeka. Napríklad prenosné inteligentné pamäťové systémy podporujúce využívanie informácií, prehliadače fyzického prostredia, anotačné systémy rôznych objektov či fotografií, mobilné systémy spracúvajúce vstupy audiálne alebo pohybové (gestá), integrácia rôznych médií a bezdrôtové spracovanie RFID. V skúmaní informačného správania človeka je preto zaujímavé prepojenie informácií a objektov, uvedomovanie si objektov prostredia. To vedie k experimentom pri vypracúvaní systémov rozpoznávajúcich objekty, podporujúcich personalizovanú interakciu s objektmi a využívanie informácií prostredníctvom sémantiky prostredia. V súlade s orientáciou výskumného projektu na KKIV FiF UK sa v novších trendoch výskumov objavuje aj zameranie na vysokú relevanciu informácií založenú na kontextoch a profiloch používateľov. Produkty budúcnosti predstavujú prirodzené rozhrania (približujúce sa ľudským zmyslom alebo gestám). Nové inteligentné rozhrania komunikácie so systémami sú založené na princípoch nevtieravej pomoci, získavaní explicitných aj implicitných informácií a rozpoznávaní kontextov zisťujúcich aktuálnu aktivitu (kto, čo, kedy, kde). Takéto rozhrania by mali byť transparentné a vzbudzovať dôveru používateľa so súčasnou ochranou jeho súkromia. Tematická oblasť informačné správanie človeka V rámci informačného správania človeka zaujímavé príspevky analyzovali kognitívne a afektívne faktory vyhľadávania informácií. Príkladom ich skúmania je informačné správanie detí so špecifickými vzorcami kognitívneho a afektívneho spracovania informácií. Vo výskume využívania digitálnych knižníc a webových služieb deťmi sa potvrdila orientácia detí na skúsenosť a zážitok pri organizovaní pojmov. To sa využíva pri navrhovaní systémov a služieb na základe pojmových štruktúr formovaných u detí. Ich pojmy sú založené na skúsenosti, situácii a zmyslovej percepcii a nie sú podmienené disciplínou.V hierarchiách pojmových štruktúr deti uprednostňujú skôr konkrétne pojmy. Pôvodné teórie Vygotského a iných špecialistov potvrdzujú význam sociálnej interakcie a sociálnych podnetov pre rozvoj osobnosti dieťaťa. V rozvoji emócií majú systémy podporovať deti pri samostatnom objavovaní zdrojov a rozvíjaní ich záujmov, upevňovať pozitívne a eliminovať negatívne emócie. Z najnovších výskumov D. Nahlovej, základnej autorky skúmajúcej emócie pri informačnom správaní, treba zdôrazniť najmä to, že afektívne informačné správanie riadi a udržiava kognitívne správanie a využívanie informácií. Afektívne informačné správanie funguje na základe binárnych hodnôt (pozitívne/negatívne) a teória afektívnej záťaže (ALT) sa čoraz viac presadzuje vo výskumoch informačného správania. Afektívna záťaž sa definuje ako neistota znásobená časovým tlakom, pričom na neistote sa podieľa iritácia, frustrácia, úzkosť a hnev. V rámci prepájania výskumu a praxe sa objavuje trend aplikácie výskumov informačného správania pri navrhovaní rozhraní digitálnych knižníc a digitálnych múzeí. Význam analýzy transakčných logov pri skúmaní využívania internetu riešila špeciálna sekcia (napr. prezentácia A. Spinkovej). Získané a interpretované údaje o informačnom správaní používateľov vzbudzujú záujem informačného priemyslu pri budovaní komerčných systémov manažmentu elektronických zdrojov a pri modelovaní funkcií manažmentu práv prístupu k elektronickým zdrojom. Vytvára sa napríklad osobitný “jazyk” na vyjadrenie rôznych práv prístupu (povolený, zakázaný, určený na interpretovanie ap.). Ďalším trendom výskumov, ktorý podporuje NSF, je aj personálny informačný manažment (PIM) v každodennom kontexte. O výskume informovali špičkoví vedci zaoberajúci sa touto problematikou (N. Belkin, M. Batesová, H. Bruce). Ide o vytváranie systémov, ktoré podporujú osobnú pamäť jednotlivca pri organizovaní a využívaní informácií. Cieľom je nielen podpora človeka pri vyhľadávaní a využívaní informácií, ale aj pri opakovanom hľadaní a využívaní už raz nadobudnutých a využitých informácií. Majú vznikať systémy, ktoré do určitej miery “rozumejú” človeku, obsahujú kontexty osobnej pamäti, zabezpečujú ochranu súkromia a umožňujú budovať udržateľné stratégie využívania informácií v bežnom živote. Panelová diskusia o “informačných miestach” v bežnom živote (Information Grounds and Everyday Life) vychádzala z poznatkov o informačnom správaní ľudí. Tieto výskumy definujú informačné prostredia vytvárajúce sa pri stretávaní ľudí. V týchto situáciách sa spontánne a náhodne vynára informačné správanie – odovzdávanie a príjem informácií. Analyzujú sa tak rôzne skupiny používateľov – práca s deťmi v kanadských verejných knižniciach, poľská komunita v Seattle, španielski prisťahovalci a univerzitní študenti. Zaujímavé prezentácie sa týkali aj medzikultúrnych rozdielov v učení u používateľov, navrhovania rozhraní digitálnych knižníc a využívania klasifikácie pri vyhľadávaní informácií. Celkovým trendom vo výskumoch informačného správania je hľadanie integračného rámca pre rôzne teórie, systémy a prístupy (metateória pre využívanie informácií). Aj na praktickej úrovni však prevažuje “hľadanie zmyslu” prostredníctvom kontextu. Na to, aby bola určitá služba alebo systém efektívna, treba poznať a opísať konkrétnu situáciu možného využitia informácií. Relevantná informácia pre používateľa vždy súvisí s konkrétnym časom a jeho životnou situáciou. Z toho sa odvodzujú nielen funkcie systémov, ale aj stratégie interakcie používateľov a knihovníkov v knižniciach. Posudzovanie relevancie informácií sa tak posúva od odborných informácií smerom ku každodennému informačnému správaniu. Poster, ktorý bol ocenený ako najlepší v tematickej sekcii informačné správanie (Theresa Dirndorfer Andersenová), dokázal, že relevancia je viac ako výpočtová funkcia, je to skôr spôsob komunikovania a prepojovania informácií a poznatkov. Na teoretickej úrovni skúmania informačného správania existuje niekoľko zaujímavých tém, ktoré sa budú ďalej rozpracúvať. Ide napríklad o otázky evolúcie informačného správania človeka v priebehu histórie na úrovni jednotlivcov aj na úrovni druhu. Skúma sa aj “informačná podmienka” prežitia človeka v akomkoľvek čase a prostredí. Informačné správanie človeka je preto čoraz viac interdisciplinárne prepojené s príbuznými disciplínami, napríklad aj s kultúrnou antropológiou, evolučnou biológiou a ďalšími sociálnymi vedami. Informačné správanie človeka je zaujímavé aj pre manažment organizácií a budovanie ich digitálnych priestorov.1 A. Spinková a Ch. Cole sa pokúšajú integrovať problematiku informačného správania hierarchicky – od najširšieho pojmu informačné správanie človeka cez správanie pri vyhľadávaní informácií, správanie pri organizácii informácií až po správanie pri využívaní informácií. Dôležitými trendmi výskumov sú kognitívne aspekty (kognitívny informačný prieskum), metafory ako nástroje organizovania informácií, rôzne informačné roly človeka, každodenné kontexty informačného správania človeka, digitálne rozdelenie spoločenských skupín, kolaboratívne informačné správanie. Informačné správanie je aktuálne aj pri mediálnych výskumoch (konzumenti informácií, elektronické nové média). V osobitných modeloch informačného správania sa vynárajú najmä princípy nelineárnosti a multifunkčnosti. Mnohé výskumy skúmajú vzťah modelov kultúry a informačného správania a multikultúrne aspekty informačného správania. Záver: informačná veda žije (a informačná astrológia tiež) Konferencia ASIS&T 2005 v predstavených, ale aj ďalších zaujímavých témach ukazuje, akým smerom sa rozvíja súčasná informačná veda. Podmienky amerických pracovísk a výskumníkov sú neporovnateľné s naším prostredím. Napriek tomu sa mi potvrdilo, že smerovanie nášho výskumu je správne a aktuálne (informačné správanie, využívanie informácií) a že výsledky našich aktivít sú zaujímavé aj v medzinárodnom kontexte. Informačná veda v súčasnosti integruje systémové a sociálne aspekty komunikovania a využívania informácií na vyššej kvalitatívnej úrovni. Výskum je preto náročný na sledovanie poznatkov z príbuzných vedných odborov, ako napríklad sociológia, sociálna psychológia, kognitívne vedy, informatika. Okrem toho si informačná veda stále buduje vlastný teoretický a metodologický aparát (napríklad mapa poznatkov v informačnej vede ako téma jednej z panelových diskusií). Medzi ďalšie dôležité témy, ktoré sa objavili na konferencii, patria sociálna informatika, informačná ekológia, digitálne referencie, manažment elektronických zdrojov, informačný prieskum, digitálne knižnice, medzinárodné štandardy, obsah a systémy, metadáta, sémantický web a ontológie, hodnotenie zdrojov, vizualizácia informácií, dištančné vzdelávanie, manažment poznatkov. Informační pracovníci a knihovníci, ktorí sa zaujímajú o svoju prácu, by sa aj u nás mali snažiť byť prinajmenšom informovaní o trendoch vývoja v informačnej vede. Účasť na konferenciách je na to výborná príležitosť a bolo by dobré, keby sa na takej konferencii ako ASIS&T mohli zúčastniť aj viacerí odborníci zo SR. Informačná veda je životaschopný a perspektívny teoretický aj praktický odbor. O tom v zahraničí nikto nepochybuje. A bola by škoda, keby sa u nás táto veda “rozplynula” v organizačných problémoch alebo v problémoch praxe prežitia konkrétnych inštitúcií. Z bohatého spoločenského programu konferencie by som chcela zdôrazniť najmä odovzdávanie cien významným odborníkom v informačnej vede. Hlavnú cenu za celoživotné dielo v oblasti výskumu získala Marcia Batesová za významné poznatky súvisiace s prieskumovými systémami a osvetlením základov prieskumovej stratégie a taktiky. Jej základným prínosom je rozpracovanie problému slovníka v spojení s prieskumovou stratégiou a taktikou a návrh novších informačných štruktúr a rozhraní systémov na základe poznania správania používateľov pri vyhľadávaní informácií. Cenu za výskum získala Carol Kuhltauová za výskum vyhľadávania informácií a systematickú empirickú analýzu prieskumového procesu. Jej model sa stal jedným z najvýznamnejších modelov funkčne podmieneného vyhľadávania informácií a ovplyvnil celú novú generáciu výskumníkov.2 Poslený dôkaz životaschopnosti informačnej vedy pripomeniem prostredníctvom spomienky na osobitnú zábavnú sekciu konferencie SIG CON, ktorá predstavila satirické príspevky a profesionálnu paródiu. V súlade s aktuálnym Helloweenom napríklad prezentovali nové okultistické rozhranie medzi človekom a informačným prostredím. Informačné veštenie potom znamená prenos informácií z jedného mozgu do druhého, pričom sa ušetrí množstvo prostriedkov nielen na sprostredkovateľov, ale aj na drahé technológie. Je to rozhodne perspektíva, najmä pre mladé nadané informačné pracovníčky s osobitnými astrologickými a hereckými schopnosťami. Ak by niekto chcel vedieť viac, existuje aj archív takýchto materiálov na http://web.simmons.edu/~schwartz/con/sig-con.html.
|