Konzorciálne konto EZB – Slovensko. Čo sa za ním skrýva?

Elektronická knižnica časopisov (EZB) je používateľsky nenáročnou službou, ktorá rýchlo a pohodlne sprístupňuje odborné plnotextové časopisy publikované na internete. S vyše 24 000 titulmi vedie svojou najrozsiahlejšou databázou elektronických odborných časopisov na svetovom trhu. Táto služba je sprístupnená vo viac ako 350 vedeckých knižniciach a výskumných zariadeniach v Nemecku i v zahraničí. Popri mnohých nemeckých a európskych inštitúciách sa prednedávnom stala partnerom aj najväčšia americká knižnica Library of Congress. Vysokú akceptáciu Elektronickej knižnice časopisov u svojich používateľov odráža aj vyše 13,3 milióna prístupov v roku 2005.

Služba EZB poskytuje rýchly a štruktúrovaný prístup k e-časopisom, pričom sú v jednom rozhraní zahrnuté licencované aj voľne dostupné e-časopisy. V roku 2005 tvorili voľne dostupné tituly 41 % databázy. V roku 1999 bolo v EZB 3 419 e-časopisov, z toho 914 voľne dostupných, v roku 2000 už bolo v databáze 8 161, z toho 1 453 voľne dostupných titulov, v roku 2005 už bolo 24 875 titulov, z toho 10 404 voľne dostupných (tab. 1). Ide o o plnotextové odborné časopisy. Záznamy jednotlivých titulov dopĺňajú samotné zapojené knižnice, ktoré na to majú pridelené administrátorské práva.

Tab. 1 Vývoj stavu titulov

Slovenské knižnice vytvorili konzorcium v októbri 2005. Osobné rokovanie budúceho slovenského správcu a nemeckých kolegov prebiehalo priamo v Regensburgu. Konzorciálny prístup znamená, že bolo vytvorené pomocné konto pre jednoduchšiu centrálnu správu dostupných titulov v zapojených knižniciach. Správcom je Univerzitná knižnica v Bratislave – Referát elektronických informačných prameňov. Konto umožňuje jednorazovú aktiváciu všetkých titulov dostupných v rámci licencie v minimálne dvoch zapojených knižniciach. Pritom však uchováva administrátorské práva a nástroje aj pre členské knižnice. Slovensko je zapojené do EZB troma individuálnymi knižnicami (Slovenská národná knižnica v Martine, Centrum vedecko-technických informácií SR v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska knižnica v Nitre) a konzorciálnym kontom, ktoré má týchto 25 členov:

1. Centrálna knižnica Národnej banky Slovenska
2. Fakultná nemocnica – Lekárska knižnica, Nitra
3. Knižnica a informačné centrum Stavebnej fakulty STU, Bratislava
4. Knižnica a informačné stredisko Strojníckej fakulty STU, Bratislava
5. Knižnica Fakulty architektúry STU, Bratislava
6. Lekárska knižnica Národného ústavu reumatických chorôb, Piešťany
7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva – odborná knižnica, Banská Bystrica
8. Slovenská ekonomická knižnica EU v Bratislave
9. Slovenská lekárska knižnica, Bratislava
10. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri Technickej univerzite vo Zvolene
11. Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
12. Štátna vedecká knižnica, Košice
13. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici
14. Univerzitná knižnica v Bratislave
15. Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach
16. Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne
17. Univerzitná knižnica TU Trnava
18. Univerzitná knižnica Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
19. Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity
20. ÚVIK, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
21. Ústredná knižnica – študijné a informačné stredisko MTF STU so sídlom v Trnave
22. Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Bratislava
23. Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany (Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra)
24. Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava
25. Žilinská knižnica

Všetky slovenské individuálne zapojené knižnice a Univerzitná knižnica v Bratislave (UKB) ako správca konzorciálneho konta majú práva na zapisovanie nových titulov, ktoré sú do zoznamu pridávané podľa presne stanovených pravidiel. Tie vymedzujú zaraďované tituly na elektronické odborné plnotextové časopisy s verejne prístupnou domovskou stránkou, pri ktorých je prevažný podiel článkov – viac ako 50 % – vystavených na internete v plnom texte. Ďalej prílohy (suplementy) k časopisom, periodicky vychádzajúce rady – napr. ročenky, ktorých obsah pozostáva z viacerých rôznorodých príspevkov alebo štatistických tabuliek. Zaraďované sú aj lokálne časopisy, to znamená časopisy, ktoré nemajú verejne prístupnú domovskú stránku, takže sú prístupné iba lokálne. Príkladmi môžu byť časopisy v rámci ponúk agregátorských databáz alebo časopisy umiestnené na lokálnych serveroch bez sprístupnenia širokej verejnosti. Takéto tituly sa zobrazujú iba na náhľade EZB tej knižnice, ktorá si ich označila žltou značkou. V administratívnom náhľade, nie však používateľskom, možno nájsť aj odborné tituly, ktoré sprístupňujú plné texty len výberovo (menej ako 50 %), alebo zverejňujú výlučne abstrakty či obsahy. Môže totiž nastať situácia, že vydavateľ avizuje vystavenie plných textov alebo, naopak, plné texty z internetu stiahne. V takomto prípade sa jednoduchým prepnutím časopis vystaví alebo odoberie z používateľského náhľadu. Podľa kritérií stanovených pre EZB do zoznamu nepatria monografie, databázy a bibliografie, denníky či týždenníky, knižné série s pokračujúcou, ale nie pravidelnou periodicitou. Ak však série tvoriace zbierku majú pridelené ISSN, môžu byť zaradené aj do EZB.

Ak sa pozrieme na EZB očami knihovníka, služba uľahčuje orientáciu vo fonde e-časopisov, ktoré má knižnica licencované, a na tej istej platforme zároveň ponúka voľne dostupné tituly. Každá zapojená knižnica má k dispozícii vlastný náhľad, ktorý odzkradľuje jej kolekciu plnotextových e-časopisov. EZB preto môže zároveň slúžiť ako pomôcka k službe MVS.

Konzorciálne konto EZB Slovensko zabezpečuje zjednodušenie administrácie a aktualizácie stavu licencovaných titulov pri tých databázach, ktoré sú licencované minimálne u dvoch zapojených knižníc. Slovenské konzorciálne konto spravované v UKB obsahuje databázy SpringerLink, Kluwer, John Willey and Sons, Science Direct (kolekcie 3 a 5). Priamo z Nemecka sú aktivované agregátorské databázy EBSCO a ProQuest. Pri zriadení konzorciálneho konta doň vstupovalo 23 knižníc, v priebehu posledných dní sa pridali ďalšie dve knižnice. Zároveň sa práve v tomto období v spolupráci s nemeckou stranou konzorciálne konto rozširuje, zaraďujeme sem aj databázy APS, IEEE-CSLSP_e a ACM.

Ďalšie databázy alebo jednotlivé tituly licencované v zapojených knižniciach sú administrované priamo v týchto knižniciach. Administrácia v rámci konzorciálneho konta je pri jednotlivých knižniciach avizovaná v stĺpčeku „Konzorcium“ (obr. 1, 2).

Obr. 1 Rozhranie pre administráciu konzorciálneho konta

Obr. 2 Rozhranie pre administráciu konta UKB

Podstatou konzorciálneho konta je odbúranie duplicitného spracovávania licencovaných titulov. Jeho existencia uľahčuje a urýchľuje „zapínanie titulov“ a komunikáciu s „nemeckou centrálou“. Zároveň treba podotknúť, že kolekcie v EZB nie sú vždy totožné s licencovanými kolekciami knižníc. Dôvodom je skutočnosť, že titul možno v EZB aktivovať iba raz, a ako vieme, v rôznych kolekciách sa tituly častokrát opakujú. V slovenskom konzorciálnom konte je takto nakombinovaná kolekcia ScienceDirect. Zapojené knižnice majú licencované kolekcie UTL3 (veľká kolekcia a medicína) a UTL5 (samostatná multiodborová kolekcia). V EZB konzorciálnom konte sú však aktivované ako 3 kolekcie. V jednej sú tituly výlučne z kolekcie UTL3, v druhej tituly z kolekcie UTL5 a tretiu skupinu tvoria tie tituly, ktoré sú spoločné pre UTL3 aj UTL5. Podobný „problém“ spôsobujú databázy ProQuest, ktoré majú zakúpené viaceré knižnice. ProQuest je agregátorskou databázou a rovnako ako EBSCO je v rámci EZB administrovaná iným spôsobom než ostatné časopisy. Tituly databázy ProQuest aj EBSCO patria medzi lokálne časopisy a ako také sú spravované priamo z Nemecka. Pri ich aktivovaní sú v používateľskom náhľade zobrazené s poznámkou „via EBSCO“ alebo „via ProQuest“. Nemecká strana má však ProQuest spracovaný po jednotlivých kolekciách a slovenské knižnice v EZB majú ProQuest licencovaný ako štyri rôzne kombinácie. A keďže aj tu platí už vyššie spomenuté pravidlo, že jeden časopis môže byť v EZB priradený iba jednej kolekcii, može nastať prípad, že niektoré tituly vypadnú z náhľadu.

Úlohou jednotlivých administrátorov, a administrátora konzorciálneho konta zvlášť, je sledovanie aktuálnosti licencovaných titulov. Kolekcie sa každý rok a aj počas roka menia, niektoré tituly sú zaraďované ako nové, iné sú z licencovaných kolekcií vyradené. V rámci konzorciálneho konta má každý titul povinne priradenú aj takzvanú kotvu, ktorá spĺňa viacero funkcií. Pre fungovanie konzorciálneho konta je najpodstatnejšia jej „prelinkovávacia funkcia“. Každá z 25 slovenských knižníc má totiž na nemeckej strane na svojom konte aktivované kotvy tých kolekcií, ktoré im prislúchajú z konzorciálneho konta EZB Slovensko. O ich prvotnú aktiváciu alebo deaktiváciu žiada správca konzorciálneho konta, teda UKB. Tieto kotvy využívame pri administrácií jednotlivých titulov a ony zase zabezpečujú, že sa prepnutie semafora na titule prejaví na náhľadoch jednotlivých knižníc. Zaujímavým príkladom môže byť kolekcia ScienceDirect UTL3. Už sme spomínali, že UTL3 pre potreby slovenského konzorciálneho konta existuje ako kombinácia dvoch podkolekcií. V administrácii EZB majú priradené kotvy scidir35 (tituly spoločné pre UTL3 a UTL5) a scidir3 (tituly nachádzajúce sa iba v UTL3). Ak teda vydavateľ priradí do kolekcie UTL3 nový titul, musí ho administrátor prepnúť aj v EZB z červeného na žltý, pridelí mu kotvu scidir3 a tým sa titul objaví ako žltý u šiestich knižníc s priradenou kotvou scidir3. V používateľskom náhľade sa prepnutie semafora prejaví na druhý deň.

Kvôli efektívnej komunikácii medzi zapojenými knižnicami zriadilo Nemecko pre EZB diskusnú skupinu. Tu sú automaticky generované avíza o zmenách v tituloch (prepínanie medzi červenými a zelenými semaformi), ktoré vykonali jednotliví administrátori s takýmto oprávnením. V diskusnej skupine však prebiehajú aj samotné diskusie o zmenách v kolekciách, o obnovovaných alebo vytváraných konzorciách, problémoch pri administrácii, zaraďovaní nových titulov a rôzne iné. UKB vytvorila podobnú diskusnú skupinu pre knižnice slovenského konzorciálneho konta EZB, môžu sa však pridať aj ďalší záujemcovia.

Pre používateľa je najpodstatnejší fakt, že sa dokáže dostať k požadovaným e-časopisom z jedného miesta, môže listovať v plných textoch, pričom má k dispozícii tematické skupiny, v ktorých sú časopisy radené. Prehliadať môže všetky tituly aj v rámci abecedného radenia alebo vyhľadávať prostredníctvom podrobného vyhľadávania. Získava prehľad o ponuke odborných titulov prístupných v elektronickej forme a s plnými textmi. EZB funguje na princípe semaforov. Zelená označuje voľné prístupné časopisy, predplatené časopisy prístupné v rámci knižnice sú označené žltou. V rámci knižnice nedostupné časopisy majú pri názve symbol červeného semafora. Najnovší, žlto-červený semafor, vznikol kvôli lepšiemu rozlíšeniu prístupu k licencovaným plným textom tých titulov, ktoré producent či vydavateľ ponúka v širšom rozsahu, než je skutočná licencia knižnice. Je to aj prípad kolekcií SpringerLink a Kluwer, pri ktorých vydavateľstvo Springer v rámci retrospracovávania poskytuje plné texty v niektorých prípadoch už od prvého ročníka časopisu, v licencovaných kolekciách sú však „zakúpené“ spätne iba do roku 1997 (obr. 3).

Obr. 3 Označenie žlto-červeným semaforom

Druhou možnosťou využitia žlto-červeného semafora je prípad, keď knižnica má zakúpené určité ročníky toho istého titulu od rôznych dodávateľov. V tomto prípade sa odlišujú aj adresy, z ktorých je titul dostupný. Pri použití žlto-červeného semafora je titul automaticky rozdelený podľa prístupových adries a používateľ vidí ako linku intervaly prístupných rokov a jednotlivých čísiel. Tento rýchly a jednoduchý navigačný nástroj pomáha zorientovať sa čo najrýchlejšie v ponuke odborných e-časopisov. Používateľ vlastne listuje v časopisoch elektronických a nie v tlačených…

Ostáva nám ešte pohľad vydavateľa časopisu. EZB je voľne dostupná služba pre všetky nekomerčné knižnice, ponúka zoznam plnotextových odborných titulov elektronických časopisov zo všetkých jazykových oblastí. Prístup do plných textov voľne dostupných titulov je možný z každého počítača pripojeného na internet. O každom časopise sú k dispozícii základné vydavateľské údaje, prelinkovanie je priamo na plný text titulu alebo na stránku vydavateľa – v závislosti od stanovených prístupových práv. V EZB možno nájsť napríklad tituly Univerzity Komenského, SAV, časopis ITlib (obr. 4). Zároveň aj UKB ako správca konzorciálneho konta začala do databázy EZB dopĺňať na základe podkladov Národnej agentúry ISSN voľne dostupné slovenské odborné e-časopisy.

Obr. 4 Vydavateľské údaje časopisu ITlib

Ak sa e-časopis dostane do zoznamu služby EZB, dostáva sa zároveň do povedomia širokej verejnosti a v konečnom dôsledku môže stúpnuť jeho využívanie. Elektronická knižnica časopisov je totiž považovaná za renomovanú službu, využívanú v celej nemeckej jazykovej oblasti, v zámorí (Library of Congress, USA), Slovinsku, Česku aj Slovensku.

Je zapojená do medzinárodných a nemeckých spolkových projektov. Spomenúť možno napríklad ZDB – nemecký Súborný katalóg periodík; GASCO – Združenie nemeckých, rakúskych a švajčiarskych konzorcií; VASCODA – interdisciplinárny internetový portál pre vedecké informácie. Cez EZB sa k plným textom prelinkovávajú niektoré rešeršné služby.

O dôležitosti a prínose portálu hovorí aj fakt, že v roku 2005 získala Univerzitná knižnica v Regensburgu za vytvorenie tejto služby ocenenie v rámci súťaže inovácií „365 miest v krajine nápadov“ („365 Orte im Land der Ideen“) pod záštitou spolkového prezidenta Horsta Köhlera.