Elektronické obsahy pre moderné vzdelávanie

Zo Slovenska

ÚVOD

Technologický pokrok v oblasti informačno-komunikačných technológií umožňuje zber, spracovanie, uloženie, prenos, vyhľadávanie a prezentovanie informácie v ľubovoľnej forme, bez obmedzenia vzdialenosti, množstva a mobility. Tieto možnosti značne dopĺňajú ľudskú inteligenciu a umožňujú meniť spôsob života a práce.” Tento výrok z Bangemanovej správy [1] podčiarkuje tú skutočnosť, že ľudstvo stojí na začiatku veľkých zmien, ktoré sa globálne interpretujú ako informačná spoločnosť. Zároveň s označením informačná spoločnosť sa používa aj označenie spoločnosť založená na vedomostiach alebo znalostná ekonomika. Tieto pojmy veľmi úzko súvisia so vzdelávaním a z toho je zrejmé, že je nevyhnutné meniť doterajší prístup k vzdelávaniu a realizovať ho na úrovni súčasných technických možností.

Zmeny vo vzdelávaní sú často vyjadrované označením e-learning alebo e-vzdelávanie. Znamená to, že práca s informáciami a komunikácia, ktorá je realizovaná v procese vzdelávania môže byť nahradená použitím informačno-komunikačných technológií (ďalej IKT). Komunikácia predstavuje náhradu face to face komunikácie elektronickou komunikáciou prostredníctvom e-mailov, chatov, diskusií a videokonferencií a pod.

Uvedené formy prinášajú zásadné zmeny v rýchlosti a pohodlnosti  komunikácie. Nemenia však princípy práce. Prednáška prenášaná na diaľku je realizovaná rovnako v učebni a aj chat mení iba spôsob vyjadrenia myšlienky z hlasovej na textovú. Práca s informáciami prináša do vzdelávania dve zásadné zmeny: prístup k informáciám a možnosť ich prezentovania vytvorením motivujúceho prostredia, v ktorom sa učenie stáva podobné počítačovým hrám. Možnosť prístupu k informáciám je dnes najviac využívaná. Dostupné je veľké množstvo informácií, často krát však netriedených a neautorizovaných. Vytvorenie motivujúceho prostredia je úloha oveľa náročnejšia a vyžaduje nielen zvládnutie elektronického spracovania všetkých informačných typov, ale aj zmeny štýlov a filozofie učenia a učenia sa. Preto sa hlavnou témou riešenia súvisiaceho s e-learningom stávajú v súčasnosti vzdelávacie obsahy a ich spracovanie.

Spracovanie obsahov pre e-learning

Pojem obsah vo vzdelávaní má význam najdôležitejšej vnútornej “výplne” technického systému e-learning. Bez zásadnej zmeny obsahov je systém e-learning iba podporu existujúceho vzdelávacieho procesu a neprináša zásadné zmeny do vzdelávania. Spracovanie obsahov pre e-learning predstavuje vytvorenie elektronických študijných materiálov, na základe ktorých študujúci získa podstatnú časť potrebných znalostí a zručností študovanej témy, prostredníctvom systému e-learning. Mnohokrát sa v tejto súvislosti používajú tiež pojmy elektronické učebné/didaktické pomôcky či elektronické študijné opory a iné názvy.

Realizácia a forma obsahov pre e-learning je rôzna, závislá od mnohých faktorov. Rozsah použitia je od jednoduchých doplnkov pre prezenčnú formu vzdelávania až po dištančné online štúdium, bez alebo len s minimálnym face to face kontaktom s vyučujúcim. Mnohé z realizácií si často nevieme celkom predstaviť, a preto sa mnohí vzdelávací pracovníci pozerajú skepticky na nové formy spracovania obsahov pre e-learning.

Spracovanie obsahov pre e-learning nie je len otázkou technickou, ale aj sociálnou. Vyžaduje novú filozofiu vzdelávania aj vzdelávania sa. Tu sa od vzdelávacích pracovníkov vyžaduje prechod od inštruktívneho spôsobu vyučovania ku konštruktívnemu, naviac s využitím informačno-komunikačných technológií. Takúto náročnú úlohu nie je možné zvládnuť len ako vedľajšiu úlohu vzdelávania, bez rizika zaťaženosti vzdelávacích pracovníkov. Zvlášť keď nie je žiadny materiál, ktorý by takúto metodiku pre vzdelávanie jasne vysvetľoval. Pri spracovaní vystupuje ešte mnoho ďalších aspektov, ktoré musia byť brané do úvahy, aby sa ľudské a finančné zdroje pri tvorbe obsahov využili čo najefektívnejšie

Proces tvorby obsahov pre e-learning

Tvorbu obsahov pre e-learning je potrebné vnímať ako riešenie dvoch úloh:

  1. Vytvorenie novej osnovy učenia.
  2. Elektronické pracovanie novonavrhnutej osnovy pre štúdium prostredníctvom systému e-learning.

Zmeny sú potrebné v obidvoch úlohách riešenia a v poradí, ako sú uvedené. Nemá význam robiť nové spracovanie starých osnov učenia. Vytvorenie novej osnovy učenia znamená novú koncepciu učenia, ktorá bude zameraná na to, čo chceme študenta naučiť. Pri tejto tvorbe je potrebné vychádzať zo širších súvislostí: od požiadaviek trhu práce cez profil absolventa, nadväznosť na ostatné študované predmety až po schopnosti a možnosti študenta. Základným pravidlom by nemalo byť učiť, ale naučiť.

Druhým, a to novým a veľmi naliehavým problémom je spracovanie obsahov do najvhodnejšej elektronickej podoby. Spôsob, ako to urobiť v danej téme či predmete, nie je nikde odporúčaný. Sme v štádiu experimentov, hľadania technologických možností a aj organizácie a riadenia tohto nového a náročného procesu. Aby bola realizácia úspešná, je potrebné vytvoriť hodnotový reťazec procesu tvorby obsahov podľa obr. 1.

 drozdova_mikus1.jpg (19776 bytes)
 Obr. 1 Hodnotový reťazec procesu tvorby obsahov pre e-learning

Takýto hodnotový reťazec vyžaduje nasledujúce kategórie tvorcov:

  • Producenti vzdelávania
  • Organizátori vzdelávania
  • Vlastníci informačných zdrojov
  • Pedagogickí pracovníci/učitelia
  • Návrhári elektronických vzdelávacích materiálov/autori scenárov
  • Spracovávatelia scenárov/spracovatelia elektronických vzdelávacích materiálov
  • Používatelia/študujúci

Uvedené kategórie tvorcov sa veľmi približujú k tvorcom filmu. Rozdiel je v tom, že pri tvorbe filmu nikto nepochybuje o potrebe týchto profesií, ale pri tvorbe obsahov pre e-learning sa tieto profesie často očakávajú od učiteľa. Tvorba a používanie elektronických zdrojov vyžaduje výrazné posilnenie kategórie návrhárov obsahov, hlavne pri spracovaní do podoby interaktívnych multimediálnych študijných materiálov. Ich tvorba je doteraz prevažne v rovine amatérskych aplikácií. Pre profesionálne využitie bude potrebné profesionálne spracovanie a s tým je spojená práca interdisciplinárnych tímov. Informačný obsah, metodika vyučovania, spracovanie scenára vyžadujú samostatné kategórie tvorcov, ktorí budú úzko spolupracovať s technickými realizátormi.

Zásady tvorby obsahov pre e-learning

Požiadavky na študijné materiály

E-learningové študijné materiály by mali podľa [2] spĺňať nasledujúce požiadavky, pričom mnohé z nich sú platné aj pri textovom spracovaní či výklade:

  • na začiatku učebného materiálu i jednotlivých logických celkov je uvedený vyučovací cieľ a kľúčové slová,
  • obsah študijného materiálu je odborný, presný a jednoznačný, zodpovedá veku a skúsenostiam študujúceho, je členený do menších logických celkov ukončených stručným zhrnutím,
  • umožňuje voľbu tempa práce, zmenu parametrov a hodnotiacich kritérií,
  • obsahuje dostatok interaktívnych prvkov, poskytuje efektívnu spätnú väzbu,
  • ponúka testové úlohy, možnosť zistiť úroveň splnenia stanoveného cieľa,
  • zvukové a grafické prvky vhodne dopĺňajú učebnú látku, zvyšujú prehľadnosť a zrozumiteľnosť materiálu.

Skúsenosti z  predošlých riešení a aj poznatky z riešenia elektronických študijných materiálov inými riešiteľmi viedli k vytváraniu ucelených kurzov, ktoré tvorcovia prispôsobili vlastnej vyučovacej štruktúre a postupu. Prevzatie takýchto kurzov vyžaduje prispôsobenie sa spracovanému obsahu a prevzatie celého obsahového balíka. Príkladom sú elektronické študijné materiály CISCO Networkig Academy, ktorá je vyučovaná na stredných školách a univerzitách. Keďže v iných oblastiach vzdelávania nie sú podobné aktivity a vzdelávacie obsahy nie sú štandardizované, učitelia univerzít vytvárajú svoje osnovy predmetov tak, aby vyhovovali požiadavkám akreditovaných odborov a programov. Preto v mnohých prípadoch, aj keď ide o rovnakú problematiku vyučovania, celý vytvorený kurz na jednej univerzite nie je použiteľný na inej univerzite.

V poslednom období sa upúšťa od uvedeného spôsobu spracovania obsahov pre e-learning a presadzuje sa riešenie označované ako “reusable learning objects” – znovu použiteľné vzdelávacie objekty.

Znovu použiteľnosť

Znovu použitie pri vytváraní elektronických študijných materiálov môže byť dvojaké: prevzatie a prispôsobenie. Ak učiteľ nájde v digitálnej knižnici vhodný materiál a použije ho, alebo jeho časť, bez akejkoľvek zmeny obsahu vo vyučovaní, hovoríme o prevzatí. V prípade, že učiteľ nájde materiál a zaradí ho napríklad do svojej webovej stránky stiahnutím jeho kódu a zmenením vzhľadu či parametrov, hovoríme o prispôsobení.

Aby sme elektronicky spracovaný obsah mohli nazvať znovu použiteľným, musí byť možné použiť ho a prispôsobiť použitiu v mnohých kontextoch a výučbových prostrediach, pri vytváraní mnohých elektronických študijných materiálov. Vyskytujú sa však bariéry, napríklad intelektuálne vlastnícke práva, strata súvislostí v materiáloch a technické problémy s digitálnym obsahom.

Preto sú vlastnosti znovu použiteľnosti digitálnych učebných zdrojov špecifikované odporúčanými modelmi. Niektoré z nich sú dostupné na [3]. Cieľom modelov znovu použiteľnosti je vytvárať zdroje, ktoré znižujú alebo odstraňujú uvedené bariéry v maximálnej možnej miere bez zníženia učebného efektu. Základné vlastnosti vplývajúce na znovu použiteľnosť sú:

  1. Rozčlenenie (Granularity), čo označuje možnosti dekompozície a miery, s akou môže byť zdroj použitý ako časť väčšieho zdroja. Príkladom rozčlenenia môže byť štandard IEEE LOM, ktorý definuje štyri úrovne rozčlenenia: informačné objekty, učebné objekty, učebné časti, učebné obsahy.
  2. Schopnosť spolupráce (Interoperability), ktorá vyjadruje mieru možného použitia obsahov na odlišných platformách a mieru ich možnej modifikácie rôznymi nástrojmi. Interoperatilita elektronicky spracovaných obsahov je stupeň, s akým môže byť obsah “zdieľaný” vo viacerých systémoch a môže byť plne funkčne použitý v mnohých učebných prostrediach.
  3. Návrh (Design)predstavuje spôsob, akým sa môžeme pozerať na elektronicky spracovaný obsah ako na celok pozostávajúci z niekoľkých nezávislých vrstiev:
    • Súvislosti – vyjadrujúce vzťahy k iným zdrojom.
    • Vzdelávanie – znamená použiteľnosť obsahu ako časti učebnej stratégie alebo technológie vzdelávania.
    • Štruktúra – ako je učebný zdroj štruktúrovaný do položiek, informačných objektov, lekcií a pod. a ako je riešená navigácia a sekvencie.
    • Obsah – informácie obsiahnuté v jednotlivých častiach a všetko, čo je potrebné na dosiahnutie zmeny kognitívneho stavu.
    • Prezentácia – vyjadrenie spôsobu vizuálnych a zvukových prvkov použitých na jeho prevedenie.
  4. Práva (Rights)vyjadrujú použiteľnosť, za dodržania podmienok daných licenciami. Existujú tri kategórie práv:
    • podmienky kopírovania a použitia,
    • vlastnícke práva,
    • podmienky úprav.
  5. Metadáta (Metadata) ako nástroj na efektívne vyhľadanie vhodného zdroja a jeho následné použitie. Najdôležitejšie typy metadát sú:
    • Základné opisné informácie (bibliografické metadáta), ktoré umožňujú vyhľadanie zdroja. Zahŕňajú názov zdroja, autora, opis, identifikátor a kľúčové slová.
    • Informácie o súvislostiach, ktoré sa používajú na nájdenie zdroja pre špecifické súvislosti.
    • Informácie o právach, informujú o povoleniach a podmienkach použitia.
    • Technické informácie, zahŕňajú formát zdroja a softvér alebo systém nutný na jeho použitie alebo úpravu.
    • Informácie pre užívateľa, obsahujú softvérovú dokumentáciu, príručku použitia a ďalšie informácie pomáhajúce efektívnemu a vhodnému použitiu zdroja.

Ukladanie a využívanie učebných objektov

Spôsob distribúcie elektronických študijných materiálov závisí od formátu, v akom je daný obsah ukladaný a od toho, či obsahuje dostatočné množstvo podporných informácií potrebných na jeho distribúciu a naplnenie potrieb narastajúceho počtu používateľov e-vzdelávania. Používatelia vytvorených učebných objektov však potrebujú vedieť, ako s daným obsahom narábať a ako ho správne prezentovať. Kritériá pre spoluprácu a znovu použiteľnosť učebných objektov sú v IMS špecifikácii Content Packaging [4]. Hlavnou úlohou tejto špecifikácie je definovanie pravidiel odosielania učebných objektov z jedného typu prostredia do iného tak, aby bolo zaručené ich jednoduché doručovanie, “zdieľanie” a opakované použitie. IMS Package umožňuje export z jedného virtuálneho vzdelávacieho prostredia (VLE – Virtual Learning Environment), systému pre správu obsahu (Repository) a import do iného prostredia spolu so zachovaním všetkých informácií opisujúcich obsah balíka a jeho vnútornú štruktúru. Použitie špecifikácie je na obr. 2.

drozdova_mikus2.jpg (31038 bytes)

Obr. 2 Použitie špecifikácie IMS Content Packaging, zdroj [4]

Hodnotenie kvality študijných materiálov

Študijné materiály pre e-learning, ktoré boli doteraz vo vzdelávacích inštitúciách vyvíjané, sú málokedy posudzované a hodnotené. Tento stav je pozostatkom minulosti, keď sa študijným materiálom nevenovala veľká pozornosť. Dnes je jeden z hodnotiacich parametrov kvality vzdelávania aj kvalita elektronických študijných materiálov. Pretože v súčasnosti nie sú odporúčané kritériá hodnotenia kvality elektronických študijných materiálov, poskytujeme jeden z prístupov, ktorý bol vytvorený v [5]. Kritériá hodnotenia kvality sú vytvárané pre rôzne rozhrania hodnotového reťazca tvorby obsahov pre e-learning. V týchto rozhraniach sú hodnotenia vykonávané rôznymi tvorcami procesu tvorby elektronických študijných materiálov. Špecifikované sú nasledujúce rozhrania hodnotení:

  1. Hodnotenie požiadaviek znalostí a zručností študujúceho
  2. Hodnotenie zdrojov informácií
  3. Hodnotenie návrhu pre elektronické spracovanie
  4. Hodnotenie elektronického spracovania
  5. Hodnotenie používania.

Hodnotiace kritériá sú rozdielne podľa toho, v ktorom rozhraní procesu tvorby elektronického vzdelávacieho procesu sa hodnotenie uskutočňuje. Pre výsledok vzdelávania je najvýznamnejšie hodnotenie používateľa elektronického materiálu, študenta. Používateľ/študent sa tak stáva tvorcom hodnotového reťazca a zúčastňuje sa na tvorbe vyššej kvality vzdelávania. Rešpektovanie výsledkov hodnotení a následné zmeny v tvorbe študijných materiálov umožnia postupne vytvoriť vzdelávací proces podľa požiadaviek modernej spoločnosti založenej na vedomostiach.

Riešenie projektu

Na Žilinskej univerzite, Fakulte riadenia a informatiky je od roku 2006 riešený projekt ESF s názvom “Tvorba obsahov pre e-Learning” (TOP-eL). V projekte sú uplatnené vyššie uvedené zásady tvorby obsahov pre e-learning. Aktivity riešenia sú rozdelené do nasledovných celkov:

  1. Návrh tém pre elektronické spracovanie obsahov
  2. Výber e-learningových učebných objektov
  3. Tvorba scenárov pre učebné objekty
  4. Vytvorenie interaktívnych učebných objektov
  5. Hodnotenie kvality vytvorených učebných objektov a učebných celkov
  6. Tvorba metadatovej digitálnej knižnice pre ukladanie učebných objektov
  7. Návrh šablón pre tvorbu učebných celkov z dielčích učebných objektov
  8. Vytvorenie učebných častí použitím učebných objektov a ich overovanie v praxi.

Na riešení úloh sa podieľajú nasledovné skupiny tvorcov:

  • Učitelia, ktorí vyučujú predmety spracovávané v projekte. Tí sú aj autori zodpovední za spracovávané obsahy a zároveň sú aj tvorcami literárnych a technických scenárov. Časť tvorcov je zároveň hodnotiteľmi kvality návrhu a aj spracovaných objektov.
  • Profesionálni programátory multimediálnych aplikácií, spolu s profesionálnymi tvorcami hudby a spracovateľmi video sekvencií.
  • Študenti, ktorí budú vytvorené študijné materiály používať pri riadnom štúdiu a hodnotiť kvalitu ich spracovania.

Aby učitelia zvládli spracovanie scenárov, pripravili sme v úvode riešenia postup tvorby scenárov pre tvorbu multimediálnych e-vzdelávacích materiálov na základe spracovávania dokumentárnych filmových scenárov. Postup je rozdelený do troch fáz:

  • Námet, kde je rozpracovaná téma vzdelávania, ktorú budeme realizovať a naznačený je spôsob ako obsah tejto témy vyjadriť.
  • Literárny scenár je druhou fázou tvorby. V ňom má byť vyjadrená myšlienka budúceho elektronického spracovania námetu v písanej a obrazovej forme.
  • Technický scenár vychádza z literárneho scenára. V technickom scenári sú špecifikované spôsoby premeny každej myšlienky do vizuálnej podoby cez reálnu obrazovú ponuku, symboliku, výtvarnú a mozaikovú skladbu, koláž, fotografiu, grafy a množstvo iných tvorivo-kreatívnych možností. Technický scenár je podkladom pre programovanie.

Na základe scenárov sú teraz programované učebné objekty ako multimediálne interaktívne aplikácie. Projekt končí v roku 2008.

ZÁVER

Tvorba elektronických študijných materiálov je doteraz prevažne v rovine amatérskych aplikácií. Pre profesionálne využitie v systémoch e-learnig bude potrebné profesionálne spracovanie. To nemôže byť vedľajšia úloha učiteľov. Informačný obsah, metodika vyučovania a spracovanie scenára vyžadujú samostatnú kategóriu tvorcov, ktorí budú úzko spolupracovať s technickými realizátormi. Uskutočnenie takejto organizačnej zmeny je úloha organizátorov. Tí musia analyzovať vyučovacie obsahy a rozhodnúť o možnostiach nových foriem vzdelávacieho procesu. K tomu potrebujú producentov, ktorí túto zmenu podporia.

Zmeniť ľudský potenciál vo vzdelávacích inštitúciách je dlhodobá záležitosť. Preto je potrebné v oveľa väčšej miere venovať pozornosť výchove nových vzdelávacích pracovníkov. Okrem znalostí príslušného odboru je potrebné zvládnuť základné znalosti pedagogiky, psychológie a filozofie a samozrejme základné znalosti informačno-komunikačných technológií. K vytvorenie kreatívneho konštruktívneho vzdelávacieho prostredia je však najpotrebnejšia vzájomná spolupráca všetkých kategórií tvorcov vzdelávacieho prostredia.

 

Literatúra

[1] Bangemann,M., prednáška na seminári “Podpora európskych kultúrnych hodnôt v informačnej spoločnosti, Brusel, apríl 1997.

[2] Kubalíková, A.: Pedagogické východiská pre tvorbu a evalváciu multimediálnych študijných materiálov určených pre elektronické vzdelávanie, Zborník príspevkov seminár eLearn06, Žilina 2006, ISBN 80-8070-505-4,

[3] http://reusablelearning.org

[4] IMS Global Learning Consortium, IMS Content Packaging Information Model, 2004, dostupné na http://www.imsglobal.org/ 

[5] Využitie IKT a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní, Projekt štátneho programu výskumu a vývoja, č. 2003 SP 20 028 01 04, 2006, Žilinská univerzita, jún 2006

Zdieľať: