Výchova seniorov k počítačovej gramotnosti

Zo Slovenska

Seniori, občania nad 50 rokov, tvoria čoraz väčšiu časť obyvateľov republiky a Európy. Seniori na Slovensku sa v školách učili ako cudzí jazyk ruštinu, iné jazyky sa učili len okrajovo a často nekvalitne. Seniori na Slovensku sa v škole neučili skoro nič o počítačoch a ani s nimi nepracovali. Seniori na Slovensku sa dostali do porevolučnej vlny ako generácia, ktorá na zmeny nebola pripravená a ktorá má doteraz odborné problémy, z ktorých vyplývajú aj problémy ekonomické, sociálne a psychické. Seniori nad 50 rokov majú väčšie zdravotné problémy ako mladí ľudia. Seniori nad 50 rokov sú, môžeme povedať, problematickí. Cítia to aj oni sami. Vedecko-technická revolúcia priniesla prevratné zmeny, ktorým sa nie všetci dokážu prispôsobiť. Vznikol voľný trh, prišli nové, lacnejšie a často aj kvalitnejšie výrobky, vzniklo konkurenčné prostredie. Presadzuje sa informačná spoločnosť, cena a znalosť informácií stúpa, a tak vzniká informačné prostredie podobné životnému prostrediu. Znalosť potrebných informačných technológií sa stáva nutnosťou či už vo vede, obchode, výrobe, dokonca priam v bežnom živote. Ale voľný trh, vrátane voľného trhu pracovnej sily, si žiada ľudí pripravených. A tak treba doháňať to, čo sme sa neučili, nestačili naučiť, nenaučili. Informačné technológie sú jednou časťou toho. Počítače, internet, práca s textovým editorom, elektronická pošta, Word, Excel – to sú pre mnohých seniorov síce blízke pojmy, lebo ich počujú stále a všade, ale prakticky sú pre nich neznáme.

Robia sa rôzne prieskumy, ako to s tým internetom a jeho využívaním na Slovensku medzi obyvateľstvom je. Podľa výsledkov sledovaní, ktoré vykonala Asociácia internetových médií SR, je na Slovensku okolo 1 600 000 používateľov internetu. Na internet sa z nich pripojí až 21 a viackrát za mesiac o málo viac ako štvrtina všetkých používateľov internetu na Slovensku, teda viac ako 407 000 používateľov. Skoro 23 % používateľov internetu sa pripojí do siete však len asi 1 až 5-krát za mesiac. Ale len 5,4 % návštevníkov internetu tvoria ľudia starší ako 55 rokov, čo je celkove len 85 600 ľudí z milióna ľudí tejto vekovej kategórie, teda viac ako 900 000 z nich nevyužíva služby internetu. Podobné výskumy sa robia aj v iných krajinách v Európe a je zaujímavé, že ich výsledky sú s nejakým malým fázovým posunom skoro rovnaké ako naše. Odchod do dôchodku, zakončenie aktívnej pracovnej “povinnosti” bude u nás čoskoro 65 rokov, v niektorých krajinách až 67 rokov. Ak považujeme znalosť informačných technológií, prácu s počítačom a využívanie internetu vrátane elektronickej pošty a niektorých kancelárskych balíkov za súčasť nutnej gramotnosti obyvateľstva v aktívnom pracovnom pomere v oblasti informačných technológií (IT), možno povedať, že veľa pracovníkov je negramotných. Prieskumy a štatistiky navyše ukazujú, že s rastúcim vekom percento obyvateľov danej vekovej kategórie, ktorí ovládajú IT, klesá. Teda čím staršia skupina obyvateľstva, tým je to s jej IT gramotnosťou horšie.

V mnohých krajinách bijú na poplach a začali sa riešením tohto problému vážne zaoberať. Dokonca v rámci Európskej únie začali vznikať mnohé výskumné programy. Napríklad v rámci programu Socrates bol program Socrates Grundtvig Euconet určený cieľovej skupine seniorov a ich počítačovej gramotnosti.

Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK participovala dva roky na tomto programe. Spolupracovali sme s Univerzitou tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave (U3V) a so Staromestskou knižnicou v Bratislave (SK). V rámci úlohy sme spolupracovali so ZAWIW Univerzity v Ulme v Nemecku, ktorá úlohu koordinovala, ďalej s Technickou univerzitou v Brne, Českým vysokým učením technickým v Prahe, Institutom Rezzara vo Vicenze v Taliansku, Univerzitou Strathclyde v Glasgowe v Škótsku a Univerzitou v Alicante (Universidad Permanernte de Alicante) v Španielsku. Zaujímavé sú aktivity univerzít tretieho veku, ktoré navštevujú aktívni seniori. Tieto univerzity sú nielen na Slovensku, ale vo všetkých členských krajinách zjednotenej Európy. Preto sme robili analýzy a prieskumy u študentov seniorov z U3V, prieskum záujmu čitateľov – seniorov o štúdium IT. Tiež sme v rámci programu v spolupráci so Staromestskou knižnicou v Bratislave a našou fakultou organizovali praktické kurzy pre jej čitateľov – seniorov. Na základe skúseností s prípravou a výučbou IT pre študentov denného štúdia sme pripravovali nové učebné osnovy pre seniorov. Výučba seniorov sa líši dosť podstatne od výučby mladých študentov. Sú tu problémy najmä v oblasti rozdielnej psychiky, pomalšej motoriky, pamäti, je tu strach z nového a nepoznaného. Jedným z najväčších problémov bol strach z počítača ako takého. Strach z jeho zložitosti, z toho, že mnohí podvedome cítili, že by asi nezvládli jeho riadenie, strach z používania myšky ako externého zariadenia na vykonávanie pokynov a príkazov, lebo starší človek má niekedy ozaj problém ju ovládať s urobenými rukami. Ale to neznamená, že sa tento problém nedá zvládnuť. Na ovládanie myšky pre seniorov sme využili počítačovú kartovú hru “Solitaire” a vďaka súťaživosti a hravosti sa za veľmi krátky čas naučili bez problémov myšku ovládať. Počítač a tento program boli pre nich ako pre používateľov odrazu “user friendly” – používateľsky priateľskí. Najväčším úspechom bolo, keď naši seniori písali na počítačoch e-maily svojim vnukom a vedeli prečítať odpovede od nich. Potom sa už počítač a internet stali ich priateľmi. Kurzy za rok absolvovalo okolo 50 seniorov, všetci z nich dokázali s pomocou lektorov používať všetky základné služby internetu. Bolo by žiaduce, aby po tomto kurze mali každodenný alebo aspoň častý prístup k počítaču a k internetu.

Po akciách prevádzkovateľov internetu, ktoré viedli k veľkému zníženiu cien za pripojenie na internet a k zvýšeniu jeho rýchlosti, sa dostáva internet do čoraz viac domácností. Prieskumy ukázali, že sa na internet pripája dvakrát viac používateľov v domácnosti ako v zamestnaní. Najstarší účastník nášho kurzu mal vyše 80 rokov a IT zvládol perfektne. Jeden z našich účastníkov, ktorý má 73 rokov, používa teraz doma počítač profesionálne na preklady, ako aj na prístup do internetu. Ďalší absolvent, ktorý má svoju rubriku v jednom veľkom časopise, po kurze používa počítač doslova profesionálne.

Problémom výučby seniorov v oblasti IT je nedostatok počítačových učební a najmä nedostatok dobrých pedagógov. Tým je limitovaný počet študentov v kurzoch a počet kurzov. Na tieto programy Socrates preto nadväzujú ďalšie, kvalitatívne vyššie programy, ktoré riešia aj otázku, ako a s kým to riešiť. Jedným takým programom je program eLiLL (e-Learning in Later Life). Koordinátorom tejto úlohy je Univerzita Ulm a jej účastníkom je aj Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK. Na riešení tejto úlohy sa zúčastňuje Univerzita tretieho veku, Zdravotnícko-sociálna fakulta z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach a Univerzita tretieho veku, Summer School of Jyväskylä (Jyväskylän Yliopisto) vo Fínsku a Universidad Permanernte de Alicante zo Španielska. Prvým krokom bol dotazník, na základe ktorého sa získa analýza súčasného stavu v tejto oblasti. Na spoločnom stretnutí v Alicante sme sa dohodli na vytvorení spoločného dotazníka, s ktorým sa budeme obracať na tie inštitúcie, kde prebieha ďalšie vzdelávanie seniorov, či už v rôznych odboroch štúdia alebo v IT, či pravidelne alebo nepravidelne. Bolo treba stanoviť otázky zamerané na sledované inštitúcie tak, aby boli skúmané z tých uhlov pohľadu, ktoré majú najväčšiu vypovedaciu schopnosť pre výber a prijatie ďalších krokov na realizáciu vhodných opatrení. Záujem bol napr. o zmapovanie a zistenie rozdelenia vzdelávacích inštitúcií v rôznych regiónoch danej krajiny, či ďalšie vzdelávanie je výsadou len veľkých miest, či vzdelávacia inštitúcia je v meste nad 500 000 obyvateľov, v meste od 50 do 500 000 obyvateľov, v menšom meste do 50 000 obyvateľov, v meste či obci pod 10 000 obyvateľov. Sledovali sa cieľové skupiny študentov a údaje o účastníkoch štúdia – či existujú nejaké požiadavky na minimálnu kvalifikáciu na zaradenie žiadateľa do vzdelávacieho programu, či existuje dolné vekové ohraničenie na prijatie, koľko ľudí sa zúčastňuje vzdelávania v danej vzdelávacej inštitúcii, teda aká veľká je inštitúcia. Samozrejme, že sa sledovalo aj zastúpenie rôznych vekových skupín vo vzdelávacom procese, najvyšší stupeň predchádzajúceho vzdelania, ako aj relatívne zastúpenie mužov a žien. V ďalšej časti sa sledovali vzdelávacie programy podľa obsahu a formy – aké odbory štúdia sú zastúpené v danej inštitúcii (história, literatúra, hudba, umenie, jazyky, informačné vedy, internet, technické vedy, politika, psychológia, pedagogika, sociológia, zdravie, gerontológia atď.), či je výučba formou prednášok, seminárov, kurzov, výskumných projektov, štruktúrovaných študijných kurzov, či ide o dištančné vzdelávanie atď. Sledovalo sa a hodnotilo sa, ktoré pedagogické princípy v danej inštitúcii prevládajú – napr. frontálne, priame inštruktáže, priama výučba, alebo seminárne formy a vzdelávanie v malých skupinkách, vzdelávanie cez výskum, medzigeneračné vzdelávanie, medzikultúrne vzdelávanie, virtuálne vzdelávanie atď. Pre nás bolo podstatné sledovanie výučby a využívania IT a internetu v praxi sledovaných inštitúcií, konkrétne napríklad, kde sa používa internet v seniorskom vzdelávaní – ako kurz internetu, ako internetové vyhľadávanie v rámci nejakého projektu, internet ako prezentácia výsledkov práce, internet ako platforma pre komunikáciu, ako vzdelávacia platforma pre seniorov (napríklad Moodle, Edoceo atď.). Skúmala sa aj úroveň vybavenia inštitúcie výpočtovou technikou, kvalita internetového pripojenia, ďalšie technické pomôcky, metodika, spôsob, ako sa seniori pritiahli k internetu. Zisťovalo sa vybavenie vhodnými študijnými materiálmi po stránke obsahovej, ako aj to, na akom fyzickom nosiči sa študijný materiál nachádza. Veľmi zaujímavou časťou je zisťovanie, na aký účel seniorskí študenti používajú internet a IT – len na tvorbu textov, alebo aj na vyhľadávanie informácií, tvorbu informačných databáz, či ako elektronickú poštu, či chodia na pokec, diskusné fóra, či využívajú poštové zoznamy (mailing listy), či vyhľadávajú obrazové informácie atď. Zisťovalo sa používanie internetu na vzdelávanie v učebných odboroch. Podstatnou časťou bolo skúmanie efektívnosti udržateľnosti dlhodobého vývoja vzdelávacích aktivít v seniorskom vzdelávaní s používaním IT, resp. informačno-komunikatívnych technológií. Skúmala sa napríklad podpora vzdelávania seniorov v oblasti IT od štátu, podpora od miestnych inštitúcií a súkromných spoločností.

Problémy, s ktorými sa vzdelávacie inštitúcie musia boriť pri vzdelávaní seniorov – od neprimeranej technickej infraštruktúry, ako sú PC a učebne, financie, problémy získať kvalifikovaný učiteľský zbor, vhodnú literatúru určenú špeciálne pre seniorov, vhodné vzdelávacie metódy pre seniorov atď. Jedna časť dotazníka bola venovaná problémom, ktoré sa týkajú využívania IT seniormi a ktoré bývajú špecificky vlastné seniorom – nemožnosť prístupu na internet mimo vzdelávacej inštitúcie, nedostatok technických zručností, nedostatok financií, vnútorné pochybnosti o sebe pri využívaní techniky, jazykové bariéry u študentov (angličtina), zaujímavosť obsahov z pohľadu seniorov. Nakoniec sa dotazníkom hľadali aj príklady tzv. dobrých praktík v seniorskom vzdelávaní IT, ktoré by mali byť vzorom pre iné inštitúcie ako inovácie ich vzdelávania. Dotazník obsahoval celkovo 29 blokov otázok a jeden špeciálny blok “dobré praktiky”. Dotazník “Questionnaire” bol pre potreby práce eLiLL vypracovaný v angličtine. Pre potreby jednotlivých krajín sa urobil jeho preklad do štátneho jazyka, u nás do slovenčiny.

Vzhľadom na to, že univerzity tretieho veku na Slovensku sú len vo väčších mestách, kde sú univerzity (Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Košice, Zvolen, Prešov), a vieme, že vzdelávacie kurzy IT organizujú aj iné inštitúcie, oslovili sme aj knižnice. Vydali a zaslali sme celkovo 30 dotazníkov, z toho 11 do U3V a zvyšok do vybraných knižníc a na INFOS 2007. Navyše dotazník spolu s výzvou na spoluprácu bol uverejnený ako “Stav počítačovej a internetovej gramotnosti seniorov, dotazník…” na www.infolib.sk  v aktualitách v apríli 2007. Celkom sa nám vrátilo deväť vyplnených dotazníkov z U3V a dva vyplnené dotazníky z knižníc (Staromestská knižnica Bratislava a Verejná knižnica Jana Bocatia Košice). Výsledky sa spracovávali oddelene za každú inštitúciu, každý dotazník. Všetky dotazníky zo zúčastnených krajín sa sumarizujú a analyzujú centrálne v Českých Budějoviciach a výsledky analýz sa použijú pre ďalšie opatrenia a postupy v rámci programu eLiLL.

Hoci výsledky analýz ešte nie sú hotové, po štúdiu slovenských dotazníkov môžeme už teraz povedať, že o ďalšie vzdelávanie, vrátane vzdelávania v IT, majú záujem viac ženy (tvoria až viac ako 80 % študentov kurzov) ako muži. Medzi študentmi seniormi tvoria ľudia s ukončeným vysokoškolským vzdelaním často viac ako 30 % študentov. Vzdelávacie inštitúcie pre seniorov sú najmä vo veľkých mestách, čo neprekvapuje. Prekvapením je, že programy výučby seniorov v oblasti IT na Slovensku napriek mnohým proklamáciám všetkých doterajších vlád nemajú podporu štátnych inštitúcií. Z toho vyplýva zlý stav používanej výpočtovej techniky a jej nedostatok, ako aj nedostatok kvalitných odborných učiteľov. Zaujímavosťou je tiež, že v knižniciach sú oddelenia a služby pre deti a mládež, ale oddelenia pre seniorov nie sú, lebo vek dospelých čitateľov a používateľov sa nesleduje. Pritom požiadavky seniorov na mnohé služby a podmienky sú často diametrálne odlišné od požiadaviek iných vekových skupín.

Výskum sa robí v rámci programu eLiLL (eLearning in Later Life) v rokoch 2006 a 2007 s finančnou podporou EÚ.

Zdieľať: