Príhovor

Príhovor

diacikova.jpg (54366 bytes) Ing. Anna Diačiková, PhD.
manažér strategických informácií CHEMOSVIT, a. s., Svit

Aj keď hádam patrím k viac-menej skúseným prezentátorom tém z oblasti marketingu, strategického riadenia či riadenia informácií a znalostí, ktorým sa už pekných pár rôčkov venujem, pred takouto zodpovednou úlohou som vari ešte nestála, čo určite nie je dvojzmyselné konštatovanie. Keď som súhlasila s napísaním úvodníka na tému postavenia knižníc v znalostnej ekonomike, netušila som, že teraz “sedieť nad čistým papierom” bude pre mňa obzvlášť náročné a zaväzujúce.

Určite si neosobujem právo odpovedať jednoznačne a jedine správne na otázku: “Môžeme hovoriť v knižniciach o komunikácii znalostí?” Ja sa pokúsim povedať svoj názor, čím možno vyvolám odbornú diskusiu, za ktorej prvú lastovičku možno považovať práve predkladané vydanie ITlib-u.

Už len zmätok v základnej terminológii dáva za pravdu minimálne v tom, že je potrebné o tejto otázke diskutovať. Veď pri používaní sa terminológia trestuhodne  zamieňa, či už v masovokomunikačných prostriedkoch, vo vystúpeniach našich politikov (znalostná ekonomika/spoločnosť, poznatková ekonomika/spoločnosť, vedomostná ekonomika/spoločnosť), alebo aj medzi nami knihovníkmi a informačnými špecialistami. Len vymieňaním názorov je možné posúvať sa v hľadaní pravdy či v hľadaní najprijateľnejšieho konsenzu všetkých zainteresovaných strán, ktorými sú knihovníci, informační a znalostní špecialisti, IKT pracovníci, ekonómovia, manažéri, politici, publicisti či jazykovedci. Veru, minimálne takéto široké spektrum postihuje komunikovaná problematika a v konečnom dôsledku sa vlastne v širšom kontexte týka celej spoločnosti. Veď budujeme znalostnú spoločnosť. Či poznatkovú…? Takže pekne po poriadku.

Najelementárnejším stavebným kameňom v celom hodnotovom informačnom reťazci sú dáta. Holé dáta bez súvislostí získané napr. meraním, výskumom, experimentom ap. Keď dáta príjemca analyticko-synteticky spojí a utriedi, kriticky zhodnotí pri spracovaní určitej témy, dáta dostávajú novú vypovedaciu hodnotu, t. j. dostávame informáciu. Informácie sú teda dáta v súvislostiach. Avšak ako máme tieto dáta spojiť, prečítať a vsadiť do kontextu, to už nám umožní naša znalosť problematiky, ktorú sme získali procesom štúdia, t. j. získaním vedomostí. Aké kvalitné sú naše vedomosti a naša znalosť rozmýšľať v kontexte, taká kvalitná je aj informácia vyčítaná a pretransformovaná z dát. Potom závisí už od našej múdrosti, resp. múdrosti nášho okolia, ako dokáže s touto informáciou naložiť a použiť ju.

Dnes sa všeobecne používa termín informačná spoločnosť na označenie stupňa rozvoja vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Progresívnejší už začínajú používať označenie znalostná spoločnosť, resp. budovanie znalostnej spoločnosti. Tak čo vlastne znamená znalostná spoločnosť? Že jednotlivec využíva svoje vedomosti a znalosti pre seba a svoje okolie a tým sa posúva celá spoločnosť, alebo naopak? Spoločnosť ako taká využíva znalosti jednotlivcov a tým rastie aj jednotlivec? Pravdepodobne sú správne obe tvrdenia, takže spoločná tvorba a využívanie znalostí je obojstranný proces.

Keď sa vrátime na začiatok a budeme vychádzať z opísaných predpokladov, vychádza nám, že knižnica v znalostnej spoločnosti bude plniť funkciu komunikátora a sprostredkovateľa vedeckých, resp. iných informácií, avšak bez vedomostí a znalostí knižničného personálu to nebude profesionálne a dovolím si tvrdiť, čím ďalej, tým menej. Znalosť má pani knihovníčka “za priehradkou”, keď vie, ktorú knihu “vytiahnuť z regála”, a jej znalosť sa prejaví v tom, akým spôsobom prezentuje možnosti a služby knižnice a ako vie zákazníkovi poradiť, odporučiť iné optimálne a relevantné informačné zdroje a zaujať ho.

Od kvality týchto prezentačných schopností/zručností a znalostí závisí, dovolím si povedať, že aj do budúcnosti, úspešnosť existencie klasických, resp. kombinovaných knižníc paralelne s digitálnymi informáciami či beletriou/poéziou na webe. A tu je tá pridaná hodnota oceňovaná zákazníkom aj v digitálnej spoločnosti a spoločnosti znalostí.

Zákazník nadobúda presvedčenie, že knižnica mu pomohla efektívne vyriešiť jeho informačné potreby. Tento pocit sa opakovanými návštevami znásobuje a knižnica sa stáva v ideálnom prípade (strategickým) partnerom zákazníka.

Zásada moderného marketingu “win-win” je tak naplnená.

diacik_podpis.gif (3785 bytes)  

Zdieľať: