Vedecká komunikácia a komunikácia vedy ako prostriedok zvyšovania kvality výskumných inštitúcií

Zo Slovenska

Dnešný vedec môže ovplyvniť, komu a akým spôsobom budú sprístupnené výsledky jeho práce. Ak by mal predsa len nejaké pochybnosti o svojich komunikačných zručnostiach, môže využiť alebo nechať sa inšpirovať výstupmi projektu ZeVeK. Autori projektu pripravili návod, ako zefektívniť vedeckú publikačnú činnosť, lobovať za väčšie investície, či a ako prežiť televízne interview. Komu by nevyhovovalo samoštúdium, môže požiadať o Tréning zručností komunikácie vedy. Autori projektu ZeVeK mu v tom veľmi radi poradia.

O projekte ZeVeK

ZeVek ako projekt spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom by sa vzhľadom na svoje zameranie a ciele mohol zaradiť do priorít viacerých štruktúr financovia. Dopyt po takomto type projektu však bol naplnený pod hlavičkou Jednotného programového dokumentu NUTS II Bratislava Cieľ 3, ktorý podporuje celoživotné vzdelávanie vo výskume a vývoji, sledujúc tak zámer zlepšiť kvalitu zamestnania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a vývoji. ZeVeK by však svojimi cieľmi a aktivitami naplnil aj koncept iniciatívy veda a spoločnosť alebo ciele popularizácie vedy, prípadne transfer poznatkov či koncept politiky založenej na poznatkoch. Projekt ZeVeK realizovala v Inštitúte pre výskum práce a rodiny trojčlenná skupina interných riešiteľov, ktorí mali pedagogické skúsenosti aj prax výskumníkov spoločenskovedného aplikovaného výskumu, za výdatnej pomoci externých špecialistov rôznorodého zamerania. Vecným cieľom projektu ZeVeK bolo zostaviť edukačný modul na získavanie a/alebo rozvinutie zručností vedeckej komunikácie pre mladých spoločenskovedných adeptov vedeckej kariéry1, aby tak získali konkurenčnú výhodu na „vedeckom trhu práce“.

Realizácia

Výskumnícka dôslednosť interných riešiteľov sa prejavila na dôkladnej teoretickej predpríprave a zmeraním úrovne predmetných zručností u cieľovej skupiny pred samotným zostavovaním kurikúl edukačného modulu. Dve tretiny z celkovej dvadsaťmesačnej doby riešenia projektu boli venované nielen štúdiu zahraničných skúseností so vzdelávaním podobného zamerania, ale aj systematickému pojmologickému, koncepčnému a politicko-strategickému rozboru teoretických východísk. Vychádzali sme z koncepcie Bungeho systému výskumného poľa faktuálnej vedy, kde vedecké spoločenstvo so svojimi striktnými vzájomnými komunikatívnymi vzťahmi sa podieľa o svoje vedenie so spoločnosťou, ktorá je jeho podporujúcou hostiteľkou2. Zdanlivo abstraktné východisko však má praktické implikácie pre samotných vedcov. Vzhľadom na to, že sú prevažne, ak nie výlučne, financovaní z verejných zdrojov spoločnosti, majú „povinnosť“ šíriť svojho poznania nielen v rámci vedeckej komunity, ale aj mimo nej. Vedecká komunikácia je potom procesom šírenia a odovzdávania i vytvárania vedeckých poznatkov dovnútra a navonok vedeckého spoločenstva voči rôznym odberateľom vedeckého poznania a s rôznorodými komunikatívnymi intenciami – zámermi. Práve od vlastností odberateľov – prijímateľov „správy“ a komunikatívnych intencií – závisí aj výber komunikačných prostriedkov, aby proces vedeckej komunikácie prebehol s čo najmenším komunikačným šumom a s čo najväčším efektom. Hlavnými skupinami prijímateľov vedeckých poznatkov takto nastaveného procesu vedeckej komunikácie boli pre potreby projektu vyčlenení:

a) „iní členovia vedeckého spoločenstva“, kde zdieľanie a šírenie poznatkov sleduje cieľ overovania správnosti a korekcie poznatkov (napr. peer-review), cieľ získania formálneho a neformálneho uznania (zhodnocovanie vedeckého publikovania v dosahovaní vedeckých titulov) a získanie záujemcov, kontaktov či prostriedky pre ďalší výskum (sieťovanie);

b) predstavitelia riadiacej sféry z politickej, ekonomickej a podnikateľskej oblasti, ktorých činnosť spočíva v prijímaní závažných rozhodnutí nielen z oblasti investícií a smerovania ďalšieho výskumu, ale aj v prijímaní politických rozhodnutí, ktorých kvalita a efektívnosť veľakrát závisí práve od dostupnej „empirickej evidencie“ získanej výskumom;

c) široká verejnosť s rôznou mierou záujmu o vedecké dianie s cieľom prekonať prehlbujúcu sa informačnú priepasť medzi ňou a vedeckou komunitou, zvýšiť atraktívnosť vedy pre mladých ľudí, ale aj zvýšiť občiansku participáciu na rozhodnutiach o využívaní vedeckých poznatkov a smerovaniach vedeckého bádania.

Takto mnohoznačne nastavený proces vedeckej komunikácie ponúkal v podstate sám obrovské množstvo zručností, ktoré je nevyhnutné zvládnuť, aby komunikácia vedy mohla efektívne prebiehať. Správnosť identifikovaných zručností vedeckej komunikácie pre všetky tri skupiny hlavných odberateľov vedeckých poznatkov bola overená expertným hodnotením na škále dôležitosti a ich úroveň zisťovaná na vzorke približne 700 respondentov z cieľovej skupiny štandardizovaným dotazníkovým zisťovaním a štandardizovaným pozorovaním vybraných komunikačných situácií. Získané zistenia v mnohom ovplyvnili nastavenie a obsah edukačného modulu Tréning zručností vedeckej komunikácie.

Výsledky

Experimentálne overenie Tréningu na cieľovej skupine približne 100 účastníkoch v rozsahu 30 hodín v priebehu jedného týždňa prinieslo svoje ovocie a na opätovnom dôkladnom evaluačnom prieskume samotnými účastníkmi aj lektormi tréningu bola zostavená jeho konečná podoba. Obsah Tréningu stojí na troch vecných pilieroch, ktoré kopírujú hlavné cieľové skupiny prijímateľov vedeckých poznatkov.

Najväčší priestor je venovaný pilieru vedeckej komunikácie do vnútra vedeckého spoločenstva, zameraný na vedecké písanie a publikovanie (štruktúra vedeckého článku, možnosti publikovania, vedecký jazyk), na kritické zhodnotenie výskumu (recenzovanie), projektový manažment a grantové schémy vo výskumnom, hlavne v európskom priestore. Využívanie informačno-komunikačných technológií sa síce podporuje prierezovo vo všetkých troch pilieroch, osobitne však kladieme dôraz na ich využívanie v komunikácii vo vnútri vedeckého spoločenstva formou elektronického publikovania, federatívne vyhľadávania vo vedeckých databázach, manažovanie informačných zdrojov a na využívanie nástrojov kolaboratívnych dokumentov či videokonferečných systémov. Osobitnú kapitolu sme venovali aj tvorbe vedeckých posterov a iných druhov prezentácie výskumu a jeho výsledkov. Druhý pilier zameraný na komunikáciu vedy voči rozhodujúcej sfére založenej na koncepte politiky a praxi založenej na dôkazoch (evidence based policy) supluje chýbajúcu oblasť v našom edukačnom systéme. Je zameraný na praktický nácvik a využitie persuazívnych (presvedčovacích) zručností a iných nástrojov lobingu vedy, ale aj spôsoby vytvárania siete spolupráce, princípy systému transferu poznatkov do praxe a praktické rady na písanie policy paper – ako dokumentu s osobitnou štruktúrou, sprostredkujúceho dôvody výberu verejného rozhodnutia.

Tretím pilierom je komunikácia vedy voči verejnosti, nazývaný popularizácia vedy. Zameriava sa na konceptuálne modely popularizácie vedy od deficitného modelu informovania verejnosti o vede až po angažovaný participatívny model vťahovania občianskej spoločnosti do vedeckého rozhodovania. Jednotlivé priame a nepriame formy komunikácie vedy voči verejnosti, ako sú popularizačné prednášky, festivaly vedy, vedecké kaviarne či občiansky tribunál (citizens jury) na riešenie kontroverzných a eticky sporných tém vedeckého bádania, sú predstavené v súčinnosti s účinnými komunikačnými prostriedkami založenými na dôkladnom poznaní cieľovej verejnosti. Osobitne sa v Tréningu kladie dôraz na komunikáciu s médiami a zvládnutie pravidiel komunikácie vedcov so žurnalistami s prihliadnutím na zrozumiteľnosť používaného jazyka, stručnosť, aktuálnosť a využiteľnosť vedeckých poznatkov na skvalitnenie každodenného života poslucháčov, divákov či čitateľov z okruhu širokej verejnosti.

Diskusia

Hodnotenie Tréningu účastníkmi bolo viac než pozitívne a ocenené bolo hlavne praktické zameranie modulu s minimom teoretického výkladu a maximom praktického precvičovania. Otázkou bolo, či pozitívne hodnotenie sa nevzťahovalo viac na zážitkovosť edukácie ako na jej obsah a využiteľnosť v budúcnosti. Neodmysliteľnou súčasťou Tréningu bolo prizvanie zahraničného odborníka na komunikáciu vedy, ako aj praktikov z oblasti komunikácie ako takej, ktorí obsah svojich cvičení prispôsobovali predmetu výskumnej práce.

Neočakávaným pozitívnym dôsledkom absolvovania takéhoto typu modulu bolo ovplyvnenie postoja mladých adeptov vedy voči výskumnej práci – zvýšila sa reflexia významu výsledkov svojej práce, ich využitia a reformulácie výskumných problémov záverečných kvalifikačných prác. Vzdelávanie tohto zamerania má aj určitý „náborový“ prvok, kde zvyšovanie významu vedy v každodennom živote má pritiahnuť mladých ľudí k vedeckej práci.

Holistický, komplexný prístup spočívajúci v zahrnutí komunikácie voči vedeckej komunite, riadiacej sfére a voči širokej verejnosti otvoril otázku, či vedec má zvládnuť všetky zručnosti takých odlišných profesií, ako sú vedecko-popularizační žurnalisti, PR manažéri, znalostní makléri – lobisti vedy či marketingoví odborníci, keď ich primárnou náplňou je výskumná práca. Nazdávame sa, že vedci by nemali prenechávať takú dôležitú časť svojej práce, ako je diseminácia, interpretácia a využitie ich výsledkov práce, na iných ľudí a sami nielen využívať, ale aj určovať pravidlá efektívnej komunikácie voči iným vedcom, decizorom aj širokej verejnosti. Takýto postoj otvára otázku „public“ dimenzie výskumnej profesie, spoločenskú a často aj politickú angažovanosť výskumníkov. Uzatváranie sa v „slonovinovej veži“ vo výšinách neutrálneho objavovania vedeckej pravdy vedie k rozhodovaniu typu „o nás bez nás“ a napríklad aj ku škrtom finančného ohodnotenie výskumníkov. Odmietanie verejných vystúpení a angažovanie sa v popularizácii vlastnej práce pod zámienkou „nepochopenia a skresľovania povedaného“ zo strany novinárov či iných členov auditória dnes už nemá opodstatnenie, keď je možné určovať obsah a formu komunikácie vlastnými schopnosťami a zručnosťami nadobudnutými napríklad aj absolvovaním vzdelávania podobného zamerania, ako bol náš Tréning.

V rámci bohatých diseminačných aktivít výstupov projektu bola snaha riešiteľov projektu nasmerovaná na zavedenie takéhoto typu vzdelávania do systému prípravy minimálne študentov doktorandského štúdia, alebo ako kurz celoživotného vzdelávania už skúsených výskumníkov.
V Bratislavskom regióne sa až na niekoľko čiastočných prednášok nepodarilo tento zámer doteraz realizovať, väčšinou v dôsledku nedostatočného finančného pokrytia nového kurzu. Väčší záujem bol avizovaný paradoxne mimo Bratislavského regiónu a budúcnosť ukáže, aké možnosti využitia práce riešiteľov sa budú ponúkať.

Všetkým zainteresovaným odborníkom, ale aj „bežným“ praktikom výskumnej práce odporúčame výstupy projektu, ktoré môžu slúžiť ako dobrý návod na vedeckú komunikáciu vo vnútri vedeckej komunity, ale aj na komunikáciu vedy voči tým, ktorí o práci vedca rozhodujú, a voči širokej verejnosti, o ktorej podporu sa výskumníci uchádzajú.

holubova.jpg (66508 bytes)


Výstupy projektu (v printovej podobe dostupne v informačnom centre IVPR):

  • Tréning komunikácie vedy (sylaby kurzu), ESF a IVPR, 2008
  • Metodika na hodnotenie zručností komunikácie vedy, ESF a IVPR, 2008
  • Repková (ed): Vedecká komunikácia a komunikácia vedy (súbor prednášok a edukačného materiálu), ESF a IVPR, 2008

Viac informácii a materiálov o projekte ZeVek nájdete na:

 


1   Formálne stanovenú cieľovú skupinu projektu tvorili študenti 2. a 3. stupňa vysokoškolského štúdia a mladí výskumníci spoločenskovedných odborov do 35 rokov veku z Bratislavského kraja.

2   Černík, V. – Viceník, J. 2004: Problém rekonštrukcie sociálnych a humanitných vied. IRIS, s. 15

Zdieľať: