INFOS 2009: Telemost Stará Lesná – Washington

Zo seminárov a konferencií

INFOS 2009: Telemost Stará Lesná – Washington

 

Prvýkrát v histórii organizovania medzinárodných informatických seminárov INFOS sa dňa 27. apríla 2009 od 15.00 do 16.00 hod. uskutočnila videokonferencia Telemost Stará Lesná – Washington, ktorú sponzorovalo Veľvyslanectvo USA v Bratislave.

Hlavnou témou videokonferencie bola Svetová digitálna knižnica (World Digital Library), ktorej webová stránka www.wdl.org   bola verejnosti sprístupnená 21. apríla 2009 a ktorá prostredníctvom internetu umožní bezplatný prístup k unikátnym rukopisom, knihám, mapám, fotografiám či zvukovým záznamom z celého sveta. Jedným z doterajších partnerov projektu SDK je aj Univerzitná knižnica v Bratislave.

telemost1.jpg (84931 bytes)

Na otázky Ing. Alojza Androviča, CSc., z Univerzitnej knižnice v Bratislave odpovedal riaditeľ SDK John Van Oudenaren z Kongresovej knižnice vo Washingtone.

telemost2.jpg (27967 bytes)
John Van Oudenaren
Kongresová knižnica

Svetová digitálna knižnica (SDK) bola pred týždňom slávnostne uvedená do života. Rád by som sa spýtal, či bol začiatok úspešný, nemuseli  ste pre veľký záujem stránky načas zastaviť?

Samozrejme, že ten projekt pokračuje, hneď v prvý deň spustenia stránky sme mali 7 000 000 kliknutí na naše stránky zo všetkých krajín z celého sveta, takže záujem je obrovský. Najväčšou výzvou projektu je nájsť a nachádzať nových partnerov z celého sveta.

Kedy a ako začala táto iniciatíva a aký mala priebeh?

Kongresová knižnica ako kultúrna inštitúcia začala rozbiehať digitálne projekty už v polovici 90. rokov minulého storočia. Prvým projektom bola Americká história, čo bol veľmi úspešný projekt, a potom sme pokračovali s digitalizáciou na medzinárodnej úrovni a ďalšie úspechy sa dostavili už v roku 1999. Začiatkom tohto desaťročia sme rozbehli niekoľko bilaterálnych projektov, rozbehli sme projekty s Ruskom, Egyptom, Brazíliou, Španielskom, Francúzskom, Holandskom, takže momentálne máme rozpracovaných šesť bilaterálnych projektov a tak sme sa dostali do medzinárodného kontextu.  V roku 2005 doktor Billington, knihovník z Kongresovej knižnice, prišiel s návrhom vytvoriť skutočnú svetovú digitálnu knižnicu a nahradiť tieto bilaterálne projekty s tým cieľom, aby sa zapojili úplne všetky knižnice a knihovníci, aby vznikla skutočná svetová digitálna knižnica, aby vznikol svetový digitálny depozitár. Tento jeho návrh na vytvorenie svetovej digitálnej knižnice prišiel v rovnakom čase, ako USA vstúpili do projektov UNESCO v Paríži. UNESCO má takisto eminentný záujem na vytvorení tejto knižnice. Doktor Billington po predložení tohto návrhu na pôde UNESCO
a veľmi pozitívnej reakcii naň začal pracovať na prototype svetovej digitálnej knižnice v rokoch 2006 – 2007, ktorý koncom roka 2007 už bol na svete. Rozsah tohto prvého prototypu nebol veľký, podieľalo sa na ňom šesť partnerov zo štyroch krajín a jeho cieľom nebolo, aby sa stal reprezentatívnym, ale aby sa jeho prostredníctvom pomenovali a riešili hlavne technické problémy, vytvorenie databázy, celkový výkon takejto knižnice, otázky viacjazyčnosti, rôzne technické problémy, ktoré by riešili hosting, atď.  Ďalším krokom bolo sprístupnenie digitálnej knižnice na webe, čo sa udialo minulý týždeň v utorok v Paríži. V tejto fáze je cieľom zapojiť partnerov zo všetkých regiónov sveta. Zatiaľ je počet partnerov obmedzený, je ich asi dvadsaťpäť z dvadsiatich krajín, jedným z partnerov je aj Univerzitná knižnica v Bratislave.

Vrátil by som sa späť k pôvodnej otázke. Po sprístupnení webovej stránky pre verejnosť sa dostávame do ďalšej fázy, v ktorej prichádzajú na rad viaceré úlohy. Jednou z nich je rozšíriť počet partnerov, ako som už spomínal, z každej krajiny z celého sveta a zvyšovať objem obsahu. Vzhľadom na to, že ide o svetovú digitálnu knižnicu, jej obsah je ešte stále pomerne malý. My sa však v   tejto fáze chceme sústrediť predovšetkým na kvalitu a nie na kvantitu, ale v budúcnosti pôjde určite aj o zvyšovanie počtu partnerov, o rozširovanie obsahu, o kvalite, ale aj o kvantite.

Na samotnom projekte sa podieľa veľa ľudí a zrejme bolo treba vytvoriť v Kongresovej knižnici organizačné podmienky. Ako je zorganizovaná starostlivosť o Svetovú digitálnu knižnicu priamo v Kongresovej knižnici?

My sa predovšetkým usilujeme vyhnúť zbytočnej byrokratickej záťaži, usilujeme sa o veľmi jednoduchú administratívu a štruktúru. Na začiatku bola dohoda medzi UNESCO-m a Kongresovou knižnicou, že sa tento projekt odštartuje a potom to hlavné bremeno prevezme Kongresová knižnica a ďalší partneri projektu, ktorí budú plniť úlohy súvisiace so zvyšovaním objemu obsahu svetovej digitálnej knižnice. Máme vytvorené tri pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú a získavajú poklady od rôznych organizácií a inštitúcií a spoločne s odborníkom z týchto partnerských organizácií riešia, ako ďalej postupovať a napredovať. Máme pracovnú skupinu zaoberajúcu sa technickou architektúrou tohto projektu, ďalšia výberom obsahu a   tretia je skupina, ktorá sa venuje najlepším osvedčeným postupom a spolupracuje aj s medzinárodnou federáciou IFLA. Teda tieto tri skupiny navzájom spolupracujú, konzultujú problémy s odborníkmi a s UNESCO-m.

V súčasnosti sa usilujeme formovať a formalizovať štruktúru Svetovej digitálnej knižnice. To stretnutie minulý týždeň v Paríži bolo prvým krokom v tomto smere a potom bude nasledovať vytvorenie stálej organizácie partnerov, ktorí budú spoločne prijímať rozhodnutia, pokiaľ ide o obsah knižnice a priority. Stále je to ešte len začiatok, ale usilujeme sa dodržať to, čo sme si vytýčili na samom začiatku projektu, a to obmedziť byrokraciu i administratívnu štruktúru a sústrediť sa predovšetkým na podstatné veci, a to na obsah digitálnej knižnice.

telemost4.jpg (48013 bytes)
Pohľad na účastníkov telemostu

K obsahu. Nejde len o písomné dokumenty, ide zrejme o rôzne dokumenty, ktoré charakterizujú kultúrne dedičstvo zo všetkých oblastí?

To je veľmi presné, čo ste povedali, my máme veľa rôznych formátov a ak máme knihy, tak ide predovšetkým o zriedkavé knihy, alebo knihy, ktoré dopĺňajú iné formáty kultúrneho dedičstva. Tento projekt nie je o masovej digitalizácii kníh, takže ak ide o knihy, tak predovšetkým o knihy ako kultúrno-historické artefakty.  A okrem kníh sú to potom rukopisy, mapy, printové materiály, fotografie, filmy, prvé krátke dokumenty a zvukové nahrávky.  Sústredíme sa predovšetkým na dokumenty, na artefakty, ktoré sú mimoriadne dôležité pre konkrétnu kultúru alebo kultúru  konkrétnej krajiny a ako viete, sem zapadajú aj materiály z UKB – Bašagićova zbierka rukopisov.

Rád by som sa teraz obrátil na inú stránku SDK. Naša konferencia je čiastočne orientovaná aj technologicky, informaticky. Keď si klikneme na webovú stránku SDK, zisťujeme jej skvelú funkcionalitu a vynikajúcu odozvu. Mohli by ste nám prezradiť niečo o technologickom pozadí? Prípadne kto, aké nástroje, akí partneri stoja za tou implementáciou?

Nie som najpovolanejší hovoriť o týchto technických detailoch, ale podám aspoň stručnú informáciu. Tento projekt vyvinul a ďalej vyvíjal tím špecialistov z Kongresovej knižnice, pracovali na ňom naši programátori aj informatici a pomoci sa nám dostalo aj zo zahraničných partnerov, napríklad od Alexandrijskej knižnice v Egypte. Ako som povedal, na tom prototype sa pracovalo dva roky.

Jedným z kľúčov k takémuto projektu a funkcionalite je vlastne schéma metadát, a ak ste ešte neboli na stránke WDL a máte aj teraz počítače pri sebe, mali by ste to urobiť čo najskôr a kliknúť si na www.wdl.org a pozrieť sa, ako táto stránka funguje. Používatelia tejto stránky majú päť možností, ako prehľadávať obsah, a to podľa miesta, podľa časového úseku, podľa typu, či ide o knihu alebo nejaký iný formát, a podľa témy, či ide o oblasť umenia, filozofie atď., a v neposlednom rade aj podľa toho, ktorá inštitúcia a ktorý partner dodal tento obsah, takže je veľmi dôležité mať tieto metadatové oblasti, aby si každý mohol vyhladávať podľa svojich potrieb, a zároveň sme zabezpečili, aby každý partner, ktorý prispieva do tohto obsahu, mohol prispievať do všetkých týchto oblastí.

Pretože sme si všimli pri porovnávaní s inými projektmi digitálnych knižníc, že ich funkcionalita a ich práca závisia vždy od kvality metadát, takže sme sa chceli vyhnúť tomu, že používateľ niečo zadá a objaví sa niečo, čo vlastne nehľadal len preto, že to nie je jasne definované. Takisto sme sa zamerali na optimalizáciu rýchlosti a funkcionality, pretože sme chceli byť primerane rýchli. Dnešní mladí ľudia sú zvyknutí pracovať s nástrojmi, ako je Google, Youtube alebo Facebook, ktoré pracujú rýchlo, efektívne, a z toho vyplýva, že ak chceme zaujať mladých ľudí, musíme aj my byť moderní a dostatočne rýchli, pretože dnes nikto nie je zvyknutý na to, že niečo hľadá a musí čakať päť minút, kým sa mu niečo objaví.  Takže to boli stručne tie najzákladnejšie technické aspekty, samozrejme, na základe spätnej väzby od používateľov a od partnerov zisťujeme, čo sa im páči a čo nie, a podľa toho budeme tento projekt ďalej rozvíjať, zlepšovať a pridávať ďalšie funkcie.

Takže to, že sa komunikuje s celým svetom, predpokladá, že si budeme rozumieť. Keď my v strednej Európe hovoríme o viacjazyčnosti, máme takú predstavu o dvoch či troch stredoeurópskych alebo európskych jazykoch. No keď vidíme tie písma, ktoré sú v záhlaví svetovej digitálnej knižnice, predsa len by som sa teraz rád spýtal, ako ste to zvládli. Máte vlastných odborníkov, alebo ako predpokladáte, že sa bude táto viacjazyčnosť vyvíjať?

telemost3.jpg (78462 bytes)

telemost5.jpg (70457 bytes)

Áno, to je veľmi dobrá otázka. Máme sedem jazykov, a to šesť oficiálnych jazykov OSN (arabčina, čínština, angličtina, francúzština, ruština, španielčina) a zároveň máme aj portugalčinu, keďže veľmi dobre spolupracujeme s Národnou knižnicou Brazílie. Chcem však podotknúť, že pokiaľ ide o obsah, tak tu máme oveľa viac jazykov, je ich tu vyše štyridsať, takže interface funguje v siedmich jazykoch, ale pokiaľ ide o obsah, tak tam je vyše štyridsať jazykov vrátane češtiny a slovenčiny. Keď si kliknete na túto stránku, nájdete tam viacero informácií alebo obsah v češtine aj slovenčine. Tieto jazyky však nie sú jazykmi programovacieho rozhrania. Pokiaľ ide o viacjazyčnosť, nie sme zástancami prehnanej viacjazyčnosti. Niektoré stránky vám sľubujú viacjazyčnosť, no keď sa dostanete k obsahu, nakoniec zistíte, že nemáte možnosť vyhľadať si všetko vo všetkých jazykoch. Tomuto sme sa chceli vyhnúť a naším mottom je rovnaká skúsenosť pre všetkých užívateľov. Takže pokiaľ ide o týchto sedem jazykov, sú rovnocenné, v ktoromkoľvek z nich môžete prehľadávať a pohybovať sa vpred a vracať sa, vždy budete mať rovnakú užívateľskú skúsenosť. Tie rôzne písma a ich technické zvládnutie bola skutočne náročná úloha, zatiaľ to funguje dobre, aj ohlas je dobrý, napríklad používatelia z Číny automaticky vyhľadávajú medzi svojimi stránkami písanými čínsky. Neviem, ako to je na Slovensku, či vám najprv naskočia stránky v angličtine alebo francúzštine, takže to by som rád počul od vás. Pokiaľ ide o tieto a iné technické témy a otázky, usilovali sme sa nájsť také optimálne riešenie tejto viacjazyčnosti, aby to bola skutočná viacjazyčnosť a nielen nejaká umelá alebo umelo sľubovaná viacjazyčnosť.  A posledná poznámka k tejto téme. Pri preklade týchto stránok sme spolupracovali s tímom odborníkov z Utahu, ktorí pracovali pomocou softvérových nástrojov na preklad, ale upozorňujem, že nejde o automatický, počítačový preklad, ale o preklad, pri ktorom si človek vypomáhal softvérovými nástrojmi.

Všetkých nás, samozrejme, zaujíma otázka dlhodobej udržateľnosti projektu. Rád by som poprosil o vymenovanie hlavných pilierov, o ktoré sa táto udržateľnosť projektu opiera, a čo môžeme spraviť, čím môžeme my k nej prispieť?

To sú všetko veľmi dobré otázky. Pokiaľ ide o záruku udržateľnosti, tak tu je dôležité, že spolupracujeme s tými najväčšími alebo hlavnými národnými knižnicami z krajín celého sveta, ale, samozrejme, aj s inými významnými knižnicami. Spolupracujeme a máme veľkú oporu v Kongresovej knižnici, ktorá má za sebou dvestodeväťročnú históriu, a spolupracujeme aj s ďalšími veľkými knižnicami. Samozrejme, že to samo osebe nie je zárukou udržateľnosti, ale je prísľubom alebo náznakom toho, aký význam má tento projekt a aký je mocný. Dôležité je, že máme veľkú podporu zo strany UNESCO, s ktorým spolupracujeme. Pokiaľ ide o ďalší rast tohto projektu, treba stále rozširovať obsah. Na tomto mieste musím povedať, že sme na dobrej ceste, a pokiaľ ide o otázku, ako môže Slovensko a Česká republika prispieť, tak je to aj zvyšovaním počtu partnerov. Zistili sme, že sa nám hlási čoraz väčší počet aj zo strany jednotlivcov, ktorí nám ponúkajú svoju pomoc a sú ochotní prispieť do projektu. Aj v Paríži za nami prišli mnohí dobrovoľníci, ktorí sa hlásia ako prekladatelia, spolupracovníci, takže ohlas je veľmi dobrý, ba čoraz väčší. Otázka je, ako ju uchopiť a zorganizovať. Zatiaľ nemáme partnerov z Českej republiky, ale dúfam, že to sa zmení, pretože máme o to záujem a vôbec máme záujem zvyšovať počet partnerov zo strednej Európy.

Už len posledná vec v súvislosti s obsahom, ktorý prichádza do Svetovej digitálnej knižnice. Obsah dodaného dokumentu sa nemusí týkať vždy tej krajiny, odkiaľ je inštitúcia, ktorá ho poskytuje. Pokiaľ ide o UKB, možno povedať, že obsah, ktorým prispela do Svetovej digitálnej knižnice, sa tiež nedotýka primárne Slovenska, ale islamskej kultúry na Balkáne, a my by sme v budúcnosti privítali aj obsah, ktorý sa bude týkať špeciálne Slovenska a bude o Slovensku.

A  môže to fungovať aj opačne, pretože napríklad Švédska národná knižnica prispela do Svetovej digitálnej knižnice Diablovou bibliou, ktorá vznikla na konci tridsaťročnej vojny a prináša veľmi zaujímavé poznatky a historické fakty týkajúce sa Českej republiky a vôbec histórie strednej Európy. Aj toto je jeden zaujímavý a cenný aspekt svetovej digitálnej knižnice, že vďaka príspevkom rôznych inštitúcií z rôznych miest skutočne vzniká svetová virtuálna knižnica.

Sme presvedčení, že logo Svetovej digitálnej knižnice bude trvalou značkou úspechu. Ďakujeme za rozhovor a želáme vám veľa úspechov do ďalšej práce.

Zdieľať: