INFOS 2009: Telemost Stará Lesná – Washington
Zo seminárov a konferencií|
INFOS 2009: Telemost Stará Lesná – Washington
Prvýkrát v histórii organizovania medzinárodných informatických seminárov INFOS sa dňa 27. apríla 2009 od 15.00 do 16.00 hod. uskutočnila videokonferencia Telemost Stará Lesná – Washington, ktorú sponzorovalo Veľvyslanectvo USA v Bratislave. Hlavnou témou videokonferencie bola Svetová digitálna knižnica (World Digital Library), ktorej webová stránka www.wdl.org bola verejnosti sprístupnená 21. apríla 2009 a ktorá prostredníctvom internetu umožní bezplatný prístup k unikátnym rukopisom, knihám, mapám, fotografiám či zvukovým záznamom z celého sveta. Jedným z doterajších partnerov projektu SDK je aj Univerzitná knižnica v Bratislave.
Na otázky Ing. Alojza Androviča, CSc., z Univerzitnej knižnice v Bratislave odpovedal riaditeľ SDK John Van Oudenaren z Kongresovej knižnice vo Washingtone.
Samozrejme, že ten projekt pokračuje, hneď v prvý deň spustenia stránky sme mali 7 000 000 kliknutí na naše stránky zo všetkých krajín z celého sveta, takže záujem je obrovský. Najväčšou výzvou projektu je nájsť a nachádzať nových partnerov z celého sveta.
Kongresová knižnica ako kultúrna inštitúcia začala rozbiehať digitálne projekty už v polovici 90. rokov minulého storočia. Prvým projektom bola Americká história, čo bol veľmi úspešný projekt, a potom sme pokračovali s digitalizáciou na medzinárodnej úrovni a ďalšie úspechy sa dostavili už v roku 1999. Začiatkom tohto desaťročia sme rozbehli niekoľko bilaterálnych projektov, rozbehli sme projekty s Ruskom, Egyptom, Brazíliou, Španielskom, Francúzskom, Holandskom, takže momentálne máme rozpracovaných šesť bilaterálnych projektov a tak sme sa dostali do medzinárodného kontextu. V roku 2005 doktor Billington, knihovník z Kongresovej knižnice, prišiel s návrhom vytvoriť skutočnú svetovú digitálnu knižnicu a nahradiť tieto bilaterálne projekty s tým cieľom, aby sa zapojili úplne všetky knižnice a knihovníci, aby vznikla skutočná svetová digitálna knižnica, aby vznikol svetový digitálny depozitár. Tento jeho návrh na vytvorenie svetovej digitálnej knižnice prišiel v rovnakom čase, ako USA vstúpili do projektov UNESCO v Paríži. UNESCO má takisto eminentný záujem na vytvorení tejto knižnice. Doktor Billington po predložení tohto návrhu na pôde UNESCO Vrátil by som sa späť k pôvodnej otázke. Po sprístupnení webovej stránky pre verejnosť sa dostávame do ďalšej fázy, v ktorej prichádzajú na rad viaceré úlohy. Jednou z nich je rozšíriť počet partnerov, ako som už spomínal, z každej krajiny z celého sveta a zvyšovať objem obsahu. Vzhľadom na to, že ide o svetovú digitálnu knižnicu, jej obsah je ešte stále pomerne malý. My sa však v tejto fáze chceme sústrediť predovšetkým na kvalitu a nie na kvantitu, ale v budúcnosti pôjde určite aj o zvyšovanie počtu partnerov, o rozširovanie obsahu, o kvalite, ale aj o kvantite.
My sa predovšetkým usilujeme vyhnúť zbytočnej byrokratickej záťaži, usilujeme sa o veľmi jednoduchú administratívu a štruktúru. Na začiatku bola dohoda medzi UNESCO-m a Kongresovou knižnicou, že sa tento projekt odštartuje a potom to hlavné bremeno prevezme Kongresová knižnica a ďalší partneri projektu, ktorí budú plniť úlohy súvisiace so zvyšovaním objemu obsahu svetovej digitálnej knižnice. Máme vytvorené tri pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú a získavajú poklady od rôznych organizácií a inštitúcií a spoločne s odborníkom z týchto partnerských organizácií riešia, ako ďalej postupovať a napredovať. Máme pracovnú skupinu zaoberajúcu sa technickou architektúrou tohto projektu, ďalšia výberom obsahu a tretia je skupina, ktorá sa venuje najlepším osvedčeným postupom a spolupracuje aj s medzinárodnou federáciou IFLA. Teda tieto tri skupiny navzájom spolupracujú, konzultujú problémy s odborníkmi a s UNESCO-m. V súčasnosti sa usilujeme formovať a formalizovať štruktúru Svetovej digitálnej knižnice. To stretnutie minulý týždeň v Paríži bolo prvým krokom v tomto smere a potom bude nasledovať vytvorenie stálej organizácie partnerov, ktorí budú spoločne prijímať rozhodnutia, pokiaľ ide o obsah knižnice a priority. Stále je to ešte len začiatok, ale usilujeme sa dodržať to, čo sme si vytýčili na samom začiatku projektu, a to obmedziť byrokraciu i administratívnu štruktúru a sústrediť sa predovšetkým na podstatné veci, a to na obsah digitálnej knižnice.
To je veľmi presné, čo ste povedali, my máme veľa rôznych formátov a ak máme knihy, tak ide predovšetkým o zriedkavé knihy, alebo knihy, ktoré dopĺňajú iné formáty kultúrneho dedičstva. Tento projekt nie je o masovej digitalizácii kníh, takže ak ide o knihy, tak predovšetkým o knihy ako kultúrno-historické artefakty. A okrem kníh sú to potom rukopisy, mapy, printové materiály, fotografie, filmy, prvé krátke dokumenty a zvukové nahrávky. Sústredíme sa predovšetkým na dokumenty, na artefakty, ktoré sú mimoriadne dôležité pre konkrétnu kultúru alebo kultúru konkrétnej krajiny a ako viete, sem zapadajú aj materiály z UKB – Bašagićova zbierka rukopisov.
Nie som najpovolanejší hovoriť o týchto technických detailoch, ale podám aspoň stručnú informáciu. Tento projekt vyvinul a ďalej vyvíjal tím špecialistov z Kongresovej knižnice, pracovali na ňom naši programátori aj informatici a pomoci sa nám dostalo aj zo zahraničných partnerov, napríklad od Alexandrijskej knižnice v Egypte. Ako som povedal, na tom prototype sa pracovalo dva roky. Jedným z kľúčov k takémuto projektu a funkcionalite je vlastne schéma metadát, a ak ste ešte neboli na stránke WDL a máte aj teraz počítače pri sebe, mali by ste to urobiť čo najskôr a kliknúť si na www.wdl.org a pozrieť sa, ako táto stránka funguje. Používatelia tejto stránky majú päť možností, ako prehľadávať obsah, a to podľa miesta, podľa časového úseku, podľa typu, či ide o knihu alebo nejaký iný formát, a podľa témy, či ide o oblasť umenia, filozofie atď., a v neposlednom rade aj podľa toho, ktorá inštitúcia a ktorý partner dodal tento obsah, takže je veľmi dôležité mať tieto metadatové oblasti, aby si každý mohol vyhladávať podľa svojich potrieb, a zároveň sme zabezpečili, aby každý partner, ktorý prispieva do tohto obsahu, mohol prispievať do všetkých týchto oblastí. Pretože sme si všimli pri porovnávaní s inými projektmi digitálnych knižníc, že ich funkcionalita a ich práca závisia vždy od kvality metadát, takže sme sa chceli vyhnúť tomu, že používateľ niečo zadá a objaví sa niečo, čo vlastne nehľadal len preto, že to nie je jasne definované. Takisto sme sa zamerali na optimalizáciu rýchlosti a funkcionality, pretože sme chceli byť primerane rýchli. Dnešní mladí ľudia sú zvyknutí pracovať s nástrojmi, ako je Google, Youtube alebo Facebook, ktoré pracujú rýchlo, efektívne, a z toho vyplýva, že ak chceme zaujať mladých ľudí, musíme aj my byť moderní a dostatočne rýchli, pretože dnes nikto nie je zvyknutý na to, že niečo hľadá a musí čakať päť minút, kým sa mu niečo objaví. Takže to boli stručne tie najzákladnejšie technické aspekty, samozrejme, na základe spätnej väzby od používateľov a od partnerov zisťujeme, čo sa im páči a čo nie, a podľa toho budeme tento projekt ďalej rozvíjať, zlepšovať a pridávať ďalšie funkcie.
Áno, to je veľmi dobrá otázka. Máme sedem jazykov, a to šesť oficiálnych jazykov OSN (arabčina, čínština, angličtina, francúzština, ruština, španielčina) a zároveň máme aj portugalčinu, keďže veľmi dobre spolupracujeme s Národnou knižnicou Brazílie. Chcem však podotknúť, že pokiaľ ide o obsah, tak tu máme oveľa viac jazykov, je ich tu vyše štyridsať, takže interface funguje v siedmich jazykoch, ale pokiaľ ide o obsah, tak tam je vyše štyridsať jazykov vrátane češtiny a slovenčiny. Keď si kliknete na túto stránku, nájdete tam viacero informácií alebo obsah v češtine aj slovenčine. Tieto jazyky však nie sú jazykmi programovacieho rozhrania. Pokiaľ ide o viacjazyčnosť, nie sme zástancami prehnanej viacjazyčnosti. Niektoré stránky vám sľubujú viacjazyčnosť, no keď sa dostanete k obsahu, nakoniec zistíte, že nemáte možnosť vyhľadať si všetko vo všetkých jazykoch. Tomuto sme sa chceli vyhnúť a naším mottom je rovnaká skúsenosť pre všetkých užívateľov. Takže pokiaľ ide o týchto sedem jazykov, sú rovnocenné, v ktoromkoľvek z nich môžete prehľadávať a pohybovať sa vpred a vracať sa, vždy budete mať rovnakú užívateľskú skúsenosť. Tie rôzne písma a ich technické zvládnutie bola skutočne náročná úloha, zatiaľ to funguje dobre, aj ohlas je dobrý, napríklad používatelia z Číny automaticky vyhľadávajú medzi svojimi stránkami písanými čínsky. Neviem, ako to je na Slovensku, či vám najprv naskočia stránky v angličtine alebo francúzštine, takže to by som rád počul od vás. Pokiaľ ide o tieto a iné technické témy a otázky, usilovali sme sa nájsť také optimálne riešenie tejto viacjazyčnosti, aby to bola skutočná viacjazyčnosť a nielen nejaká umelá alebo umelo sľubovaná viacjazyčnosť. A posledná poznámka k tejto téme. Pri preklade týchto stránok sme spolupracovali s tímom odborníkov z Utahu, ktorí pracovali pomocou softvérových nástrojov na preklad, ale upozorňujem, že nejde o automatický, počítačový preklad, ale o preklad, pri ktorom si človek vypomáhal softvérovými nástrojmi.
To sú všetko veľmi dobré otázky. Pokiaľ ide o záruku udržateľnosti, tak tu je dôležité, že spolupracujeme s tými najväčšími alebo hlavnými národnými knižnicami z krajín celého sveta, ale, samozrejme, aj s inými významnými knižnicami. Spolupracujeme a máme veľkú oporu v Kongresovej knižnici, ktorá má za sebou dvestodeväťročnú históriu, a spolupracujeme aj s ďalšími veľkými knižnicami. Samozrejme, že to samo osebe nie je zárukou udržateľnosti, ale je prísľubom alebo náznakom toho, aký význam má tento projekt a aký je mocný. Dôležité je, že máme veľkú podporu zo strany UNESCO, s ktorým spolupracujeme. Pokiaľ ide o ďalší rast tohto projektu, treba stále rozširovať obsah. Na tomto mieste musím povedať, že sme na dobrej ceste, a pokiaľ ide o otázku, ako môže Slovensko a Česká republika prispieť, tak je to aj zvyšovaním počtu partnerov. Zistili sme, že sa nám hlási čoraz väčší počet aj zo strany jednotlivcov, ktorí nám ponúkajú svoju pomoc a sú ochotní prispieť do projektu. Aj v Paríži za nami prišli mnohí dobrovoľníci, ktorí sa hlásia ako prekladatelia, spolupracovníci, takže ohlas je veľmi dobrý, ba čoraz väčší. Otázka je, ako ju uchopiť a zorganizovať. Zatiaľ nemáme partnerov z Českej republiky, ale dúfam, že to sa zmení, pretože máme o to záujem a vôbec máme záujem zvyšovať počet partnerov zo strednej Európy. Už len posledná vec v súvislosti s obsahom, ktorý prichádza do Svetovej digitálnej knižnice. Obsah dodaného dokumentu sa nemusí týkať vždy tej krajiny, odkiaľ je inštitúcia, ktorá ho poskytuje. Pokiaľ ide o UKB, možno povedať, že obsah, ktorým prispela do Svetovej digitálnej knižnice, sa tiež nedotýka primárne Slovenska, ale islamskej kultúry na Balkáne, a my by sme v budúcnosti privítali aj obsah, ktorý sa bude týkať špeciálne Slovenska a bude o Slovensku. A môže to fungovať aj opačne, pretože napríklad Švédska národná knižnica prispela do Svetovej digitálnej knižnice Diablovou bibliou, ktorá vznikla na konci tridsaťročnej vojny a prináša veľmi zaujímavé poznatky a historické fakty týkajúce sa Českej republiky a vôbec histórie strednej Európy. Aj toto je jeden zaujímavý a cenný aspekt svetovej digitálnej knižnice, že vďaka príspevkom rôznych inštitúcií z rôznych miest skutočne vzniká svetová virtuálna knižnica.
|
