Príhovor

Príhovor

vegh.jpg (43991 bytes)  

Mgr. Norbert Végh

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

vegh@skn.sk

 

Digitalizácia a knižnice

„Bývam vo veľmi malom domčeku, ale moje okná hľadia do veľmi veľkého sveta,“

povedal pred 2 500 rokmi významný čínsky filozof Konfucius.

Digitalizácia v širšom slova zmysle predstavuje pre mnohých z nás tieto okná do veľkého sveta poznania. Je to pojem, ktorý sa dnes spája napríklad s digitálnym vysielaním televízie. Pre nás knihovníkov však znamená nové možnosti v oblasti ochrany, uchovania a dlhodobej archivácie, ale aj v nových možnostiach sprístupňovania informácií.

Každý z nás má svoju predstavu o digitalizácii. Určite neurobíme chybu, keď si na úvod povieme definíciu digitalizácie. „Digitalizácia v knihovníctve je transformácia obrazov a dokumentov do grafických počítačových súborov, ktoré sa dajú strojovo spracovávať a prenášať po sieti.“1 S pojmom digitalizácie úzko súvisí pojem digitálna knižnica, ktorú môžeme definovať ako zbierku informácií spolu so zodpovedajúcimi službami, pričom tieto informácie sú uložené v digitálnej podobe a sú dostupné prostredníctvom siete.2

Svoj pohľad na digitalizáciu majú knihovníci a nové služby očakávajú aj naši čitatelia. Ako môže zmeniť digitalizácia knižnice? Bude všetko v budúcnosti v digitálnej forme? Budú čitatelia preferovať internet na úkor klasických kníh? Prídu knihovníci o prácu?

Je nesporné, že niektoré trendy nie sú pre klasické knižnice pozitívne. Mládež, ale aj dospelí, menej čítajú. Študenti miesto toho, aby navštívili knižnicu, radšej presedia hodiny pri internete. Úlohu si už ani neodpisujú, ale rovno skopírujú alebo oskenujú a pošlú na triedne konto gmail.com, odkiaľ si ju stiahne celá trieda. Jednoducho digitalizujú. Aj povinné čítanie je na internete, v tom lepšom prípade v Zlatom fonde známeho denníka. Dokonca očakávajú, že podobné služby bude poskytovať aj knižnica.

Vo svete sú príklady masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. S veľkými očakávaniami sa aj my spoliehame na pozitíva, ktoré nám masová digitalizácia prinesie. Z technického hľadiska je zrejme najjednoduchšia časť technologického procesu vlastné oskenovanie knižných dokumentov v rôznom rozlíšení. Následné rozpoznávanie textu (OCR) je už náročnejší proces, pričom softvérové prostriedky nie sú úplne spoľahlivé a bude nutné využiť aj prácu korektorov. V celom procese je mimoriadne dôležitá in-
fraštruktúra na dlhodobé ukladanie dát s potrebným manažmentom prístupu k týmto dátam. V súlade s autorským zákonom je možné následne využívať všetky výhody digitalizácie a digitálneho sprístupnenia diel autorov. Aké jednoduché.

Analogický je postup digitalizácie zvukových a audiovizuálnych dokumentov, ale aj ďalších objektov.

Predstavme si, ako by výsledky digitalizácie mohli ovplyvniť knižnice budúcnosti. Prenesme sa niekoľko rokov dopredu, napr. do roku 2025. Predpokladajme, že digitalizované diela budú prístupné pre čitateľov v priestoroch knižnice. V univerzálnom OPAC katalógu budú záznamy bez duplicít, každý záznam o ľubovoľnom diele bude správne spracovaný podľa štandardov. Vyhľadávanie bude veľmi jednoduché a intuitívne, vďaka dokonalej infraštruktúre aj dostatočne rýchle. Záznamy budú logicky previazané cez mnohé polia, čo umožní s vysokou pravdepodobnosťou nájsť relevantné odpovede na všetky požiadavky. Bude len samozrejmosťou, že k dispozícii bude aj plný text vyhľadaného dokumentu, v ktorom sa bude dať ďalej vyhľadávať. Tieto digitálne služby budú prístupné pre všetkých registrovaných čitateľov knižnice. Znevýhodnení používatelia budú mať dané dielo k dispozícii vo formátoch, ktoré im budú prístupné. Napríklad nevidiaci požívatelia si budú môcť vypočuť každú knihu pomocou kvalitného syntetického hlasu, mnohé vybrané diela budú nahovorené hercami. Cez vzdialenú správu sa registrovaní čitatelia knižníc dostanú najskôr na portál knižnice, odtiaľ do centrálnej digitálnej knižnice s plnými textami kníh, čo im umožní využívať digitalizované knihy aj z pohodlia domova. Autentifikácia bude zabezpečená občianskym preukazom s čipovou kartou (ktorý nahradí zastarané knižničné pasy) a bude napojený na centrálnu evidenciu mikroplatieb, čo zabezpečí spravodlivé rozdelenie zdrojov medzi vydavateľov, autorov a poskytovateľov informácií. Takéto moderné služby budú motivovať každého, aby sa stal čitateľom knižnice.

Čo budú robiť knihovníci v takomto ideálnom, pretechnizovanom svete? V nekonečnej spleti informácií budú poskytovať overené fakty. Keďže väčšina informácií bude na internete a bude ich nutné „otagovať“, klasifikovať a triediť, budú obsluhovať elektronické knihy, ktoré budú prehrávať ľubovoľný obsah – audiotext, videotext, nahovorené umelecké slovo. Okrem týchto nových služieb však knihovníci budú naďalej požičiavať aj knihy zo svojich regálov. Oddychové čítanie beletrie určite aj po mnohých rokoch ostane doménou klasických kníh. Táto predstava je určite ovplyvnená tým, že zrejme patrím medzi technicky orientovaných informačných pracovníkov.

Vráťme sa radšej späť do dnešnej reality. Je na každom z nás, ako využijeme výhody, ktoré vyplývajú z digitalizácie. Moderné knižničné služby sú výzvou, ktorú v budúcnosti musíme zvládnuť. Kým sa prepracujeme k vyššie spomenutému, novému modelu knižnice, uplynie ešte veľa času. Dosť času na to, aby sme sa na nové zmeny pripravili.

vegh_pod.gif (1619 bytes)

 


1    MAKULOVÁ, S. Digitálne knižnice budúcnosti : nové smery výskumného programu. In: INFOS 2003 : 32. medzinárodné informatické sympózium [online], 2003 [cit. 2010-04-02]. Dostupné na  
      internete: <http://www.aib.sk/infos/infos2003/15.htm>. ISSN 1336-0779.

2    BARTOŠEK, M. Aktuální oblasti výzkumu digitálních knihoven. In INFOS 2003 : 32. medzinárodné informatické sympózium [online], 2003 [Cit. 2010-04-22]. Dostupné na internete:         
      <http://www.aib.sk/infos/infos2003/18.htm>. ISSN 1336-0779.

Zdieľať: