Ochrana farebnej fotografie počas dlhodobého uloženia

Hlavné článkykultúrne dedičstvoochrana kultúrneho dedičstva

Dizertačná práca obhájená v roku 2013 na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline, 209 s. Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Bukovský, CSc.


Príspevok má za cieľ poskytnúť informácie o realizovanej dizertačnej práci, ktorá sa zaoberala problematikou ochrany, uloženia a testovania stálosti farebnej fotografie. Chceli sme posúdiť reprodukovateľnosť farieb farebnej fotografie, zhodnotiť stálosť farebnej fotografie vystavenej rôznym typom modelových starnutí a vplyvu svetla na degradáciu farieb farebnej fotografie. Zistili sme rôznu reprodukovateľnosť farieb pri dvoch sledovaných fotografických materiálov Kodak a Fuji. Uskutočnili sme teplo-vlhké (vysoká teplota, vysoká relatívna vlhkosť) a suché (vysoká teplota, minimálna relatívna vlhkosť) modelové starnutie farebnej fotografie. Dlhodobé umiestnenie farebnej fotografie na slnečnom svetle za definovaným typom stavebných skiel by mohlo monitorovať rozsah a spôsob degradácie pri vystavení farebnej fotografie svetlu (napr. pri výstavách).

1 Úvod do problematiky

Kultúrne dedičstvo môžeme definovať ako hmotné a nehmotné doklady tvorivej činnosti človeka a vývoja spoločnosti, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu (Dudáš 2010). Do nehmotného kultúrneho dedičstva zaraďujeme jazyk a ďalšie oblasti duchovného dedičstva (folklór, ľudové tradície, ľudové umenie). Hmotné kultúrne dedičstvo delíme podľa charakteru na archívny fond, zbierkový fond, knižničný fond a pamiatkový fond (Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva 2002). Ochrana kultúrneho dedičstva je zakotvená v Ústave SR (čl. 44) a upravovaná zákonmi, ktoré zabezpečujú jeho správu. Podľa Vyhlášky 628/2002 o archívoch a registratúrach predstavuje ochrana dokumentov zabezpečenie takých podmienok vonkajšieho prostredia v depozitári, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie pre priebeh prirodzeného starnutia uložených materiálov. Podľa Bukovského (2011) ochranné aktivity v pamäťových a fondových inštitúciách možno zaradiť do štyroch hlavných smerov. Ide o preventívnu ochranu (vybudovanie vhodných depozitárov a zabezpečenie vhodných klimatických podmienok), konzervovanie (súhrn postupov, techník, prostriedkov na zachovanie integrity a stabilizácie obsahu fyzického stavu dokumentu), reštaurovanie (súhrn postupov, techník, prostriedkov na rekonštrukciu pôvodného stavu a zlepšenie fyzického stavu poškodeného dokumentu) a digitalizáciu, ktorá umožňuje sprístupnenie a prezentáciu informácie dokumentu v rámci virtuálneho prostredia. Podľa Hanusa (2011) by digitalizácia a preventívna ochrana mali byť rovnocennými úkonmi v rámci snahy o zachovanie kultúrneho a vedeckého dedičstva. Podľa typológie dokumentov môžu byť v našich pamäťových a fondových inštitúciách uchovávané dokumenty, ktoré rozlišujeme podľa druhu, napr. jazykový materiál, hudobný zvukový záznam, premietateľné médium, dvojrozmerná grafika, zmiešaný materiál, a nosiča informácie, napr. drevo, papier, plast (Katuščák 2012), pričom napr. fotografia ako druh dokumentu (dvojrozmerná nepremietateľná grafika) môže byť zachytená na rôznom type nosiča informácie (sklo, papier, plast). Uchovávané fotografické záznamy môžeme principiálne deliť na fotografické záznamy predstavujúce originály, ktoré sa dostali do zbierok ako historické dokumenty a fotografické záznamy vytvorené vlastnou činnosťou pamäťových a fondových inštitúcií. Jednoducho povedané, fotografie môžu mať status dokumentu a status dokumentácie. Fotografické dokumenty ako integrálna súčasť kultúrneho bohatstva ľudstva (Hanus 2002) sú prostriedkom na vyjadrenie umeleckých či estetických inšpirácií, čím nadobúdajú vlastnú dokumentačnú, umeleckú a estetickú hodnotu. Existencia značného množstva najrozličnejších a historicky, dokumentačne i umelecky veľmi cenných fotografických záznamov prináša potrebu i povinnosť ich ochrany a záchrany.

Základné fakty o farebnej fotografii

Podstatou vzniku fotografie je princíp „camery obscury“, ktorá vytvorí v rovine vrstvy viditeľný svetelný obraz predmetov nachádzajúcich sa pred objektívom fotoaparátu. Následkom rôznej intenzity svetelných lúčov vzniká v obrazovej vrstve (ktorá obsahuje viaceré citlivé vrstvy) neviditeľný, tzv. latentný (skrytý) obraz, ktorý sa dá pôsobením definovaných chemických látok vyvolať (hovoríme o klasickom negatívnom filme). Vyvolaný obraz je podaný v obrátených svetelných hodnotách (vznik negatívu), ktorý sa ľahko premení na pozitív, keď na citlivý papier zapôsobí svetlo cez negatív (napr. cez zväčšovací prístroj). Typická fotografia pozostáva z troch základných častí – podklad (nosič – napr. papier, papier potiahnutý živicou), lepiaca vrstva (tzv. emulzia, najčastejšie želatínová, kolódiová), ktorou je obrazová vrstva prichytená k podkladu, a obrazová vrstva (halogenidy striebra, farbivá, pigmentové častice) vložená do lepiacej vrstvy (IFLA 1998). Podľa Reillyho (1998) je prvá vrstva farebnej fotografie citlivá na červené farebné spektrum (vlnové dĺžky svetla) a obsahuje farbivo modrozelené (cyan), druhá vrstva je citlivá na zelené farebné spektrum a obsahuje purpurové farbivo, posledná vrstva je citlivá na modré farebné spektrum a obsahuje žlté farbivo. Medzi prvými dvoma vrstvami je žltý filter. Tieto vrstvy sú naliate v emulznom podklade (želatína) na nosiči (papier), ktorý je z rubovej strany potiahnutý RC vrstvou (polyetylénová fólia na oboch stranách fotopapiera). Pri farbotvornom vyvolávaní sa vyredukuje z vrstiev farebnej fotografie striebro a súčasne vznikajú farebné zlúčeniny (z oxidačnej splodiny vyvolávača a príslušnej farbotvornej zložky obsiahnutej vo vrstve), ktoré reprezentujú prirodzené farby fotografovanej predlohy (Šimeková – Šimek 1973). Vznik farebnej fotografie je teda založený na subtraktívnom miešaní farieb, kde sú základnými farbami modrozelená (cyan), purpurová (magenta) a žltá farba, z ktorých po ich vzájomnom prekrytí (miešanie v pomere 1 : 1) vzniká farba červená, zelená a modrá, v mieste prekrytia všetkých troch farieb (pomer1 : 1 : 1) vzniká farba čierna (Bartko 2004).

2 Ciele práce

Cieľom dizertačnej práce, ktorá bola zameraná na skúmanie problematiky ochrany, uloženia a testovania stálosti farebnej fotografie, bolo predovšetkým:

1. zhodnotiť reprodukovateľnosť vybraných typov farebných fotografií;

2. posúdiť priebeh starnutia farebnej fotografie v dvoch typoch urýchleného modelového starnutia vplyvom teploty a relatívnej vlhkosti;

3. zhodnotiť zmeny farebných fotografií podrobených dlhodobému vystaveniu za definovaným stavebným sklom.

3 Metodika práce

1. Na počítači sme vytvorili vzorkovník farieb (obsahuje aj farby subtraktívneho miešania, farby bieločiernej škály – intenzita farby 100 %, 75 %, 50 %, 25 %, 0 % s tým, že 100 % má biela a 0 % má čierna farba). Takto vytvorený vzorkovník sme vytlačili na farebnej laserovej tlačiarni CLC 113 značky Cannon s rozlíšením600 x 1 200 dpi. Následne sme ho nafotografovali na materiál značky Kodak a Fuji v režime ožiarenia nepriamym slnečným svetlom (denné svetlo), fotoaparátom Canon EOS 500 pri expozícii 0,125 s a clone 5,6. Použili sme negatívny materiál Kodak (Kodak Gold) a Fuji (Fujicolor) v citlivosti 100 ASA. Nafotografované materiály sme dali vyvolať v jednej várke v špecializovaných fotolaboch týchto značiek. Pre materiál Kodak platil režim vyvolania na automate DSK 1500 (KIS-Photo-Me Group, GB) s chemikáliami Champion a následne vyvolanie fotografie na fotografický papier Kodak Royal Paper (15 x 21 cm). Materiál značky Fuji sa dal vyvolať na automate Digital Frontier 340 (Japonsko) s chemikáliami FUJI Film CP 49 E na pozitívny materiál Fujipaper (15 x 21 cm). Pre Kodak sme zvolili matnú povrchovú úpravu papiera, pre Fuji sme zvolili matnú a lesklú povrchovú úpravu papiera. Z interných pokusov nám vyplynulo, že medzi povrchovou lesklou a matnou úpravou materiálu Kodak nie sú významné zmeny, tieto zmeny sú výraznejšie v prípade materiálu Fuji, preto sme sa rozhodli testovať daný materiál v oboch spomenutých povrchových vyhotoveniach a tak do určitej miery posúdiť vplyv povrchovej úpravy na stálosť farebnej fotografie.

2. Vyvolané fotografie a ich určenie v experimente – zo súboru vyvolaných fotografií – sme vytvorili štyri skupiny.

a) Prvú skupinu tvorili tzv. kontrolné fotografie. Tie boli uložené v tme pri teplote 22 °C a 50% relatívnej vlhkosti. Túto skupinu sme použili na dva účely. Prvým účelom bolo zistenie a posúdenie reprodukovateľnosti farebnej fotografie (porovnanie kontrolnej fotografie oproti vytlačenému vzorkovníku). Druhým účelom bolo štandardné použitie kontrolnej fotografie ako referenčnej vzorky. Na týchto fotografiách sme sa pokúsili posúdiť prirodzené starnutie farebnej fotografie uloženej v laboratórnych podmienkach počas2 rokov a dospeli sme k poznaniu, že počas tohto časového úseku nedochádza v procese prirodzeného starnutia k výrazným farebným zmenám. K týmto zmenám nedochádza ani v intenzite farieb (blednutie– tmavnutie), budúce farebné posuny môžeme do značnej miery predvídať z trendov zmien súradníc a* a b*. Zdá sa, že stálosť želatínových vrstiev pozadia fotografií a stálosť reverzu podložky je veľmi dobrá.

b) Druhú skupinu tvorili fotografie určené pre teplo-vlhké urýchlené modelové starnutie (VS). Dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli fotografie podrobiť tomuto typu starnutia, je, že vysoká teplota a vysoká relatívna vlhkosť pôsobia na materiály veľmi deštruktívne (Lavedrine 2003). Chceli sme zistiť, do akej miery táto deštrukcia pôsobí a ako sa farebne prejavuje na fotografii. Rozhodli sme sa pre režim teploty pri 80 oC a 60% relatívnej vlhkosti.

c) Tretiu skupinu tvorili fotografie určené pre tzv. suché starnutie (SS). Naším cieľom bolo zistiť vplyv vysokej teploty s minimálnou relatívnou vlhkosťou a jej vplyv na farebnú fotografiu, keďže normy (ISO 18911/2010, ISO 18918/2000, ISO 11799/2003) hovoria o uchovaní farebnej fotografie pri nízkych teplotách. Nastavenie tohto modelového urýchleného starnutia bolo pri teplote 80 oC a 10% relatívnej vlhkosti.

d) Štvrtú skupinu tvorili fotografie určené pre svetelné starnutie, tzv. panel (PA). Fotografie boli vystavené na lepenkovom paneli v budove SNK na južnej svetovej strane za definovanými stavebnými sklami. Experiment prebiehal od júna 2009 do októbra 2011, kde boli fotografie vystavené svetelnému žiareniuv dĺžke 752 dní. Doba ožarovania bola dlhá a mala naplniť predpoklad „dosiahnuť“ vyčerpanie (rozklad) farebných pigmentov, tzv. metóda do konečného bodu (end point).

3. Farebné fotografie, ktoré sme podrobili urýchleným modelovým starnutiam vplyvu teploty a vlhkosti, sme testovali počas 75 dní (25 dní x 3 opakovania) v klimatizovanej komore Angelantoni Industrie Challenge 340E (Taliansko). Zvolili sme urýchlené starnutie pri zvýšenej teplote a s množstvom vody vo fotografiách (VS), zodpovedajúce prirodzenému obsahu vody v laboratórnych podmienkach – v sušine. Norma ISO 18909:2006 pre podobné testy odporúča relatívnu vlhkosť 50 %. Zvýšením vlhkosti na 60 % sme dosiahli to, že množstvo vody v testovanej fotografii sa priblížilo množstvu vody, ktorú sme stanovili pri uložení fotografie pri teplote21 oC a 50% relatívnej vlhkosti.

4. Fotografie podrobené opisovaným experimentom boli priebežne alebo po ich ukončení merané reflektometrom značky JY 9800 TMI (Veľká Británia), ktorý bol v režime CIE L*a*b* s nastavením svetla na D 65 pri uhle pozorovateľa10 o. Farby fotografie (vzorkovníka v prípade reprodukovateľnosti) a zmeny farieb fotografie po experimente sme číselne vyjadrovali prostredníctvom farebného priestoru CIE LAB, ktorý je všeobecne považovaný za ideálny prostriedok na vyjadrenie farebného modelu (Rebrová – Takáč 2010). Je tvorený súradnicami, ktoré vyjadrujú rozsah, resp. jas (L* 0 – 100), pričom 0 označuje absolútne čiernu farbu a 100 absolútne bielu farbu. Súradnice a* a b* vyjadrujú sýtosť farby (0 – 60). Pre rozdiely farieb interpretované v kolorimetrických priestoroch CIE L*a*b* platia tieto vzťahy (International Commisssion on Illumination1976):

ΔE* ab= [ (ΔL*)2 + (Δa*)2 + (Δb*)2 ]1/2

Podľa Kubovského – Urgelu (2004) sú kolorimetrické priestory CIE L*a*b* zavedené kvôli porovnávaniu dvoch telies. Výrazom pre farebné diferencie súradníc L*, a*, b* je Δ (delta – napríklad ΔL*). Keď sa odmerajú farebné súradnice dvoch porovnávaných farieb C1 a C2, vypočítajú sa ich farebné diferencie podľa vzťahov alebo iného rozlíšenia. Výsledkom napríklad môže byť, že farba C je bledšia, je menej sýta a má vyššiu reflektanciu (a tým aj svetlosť) než farba C2.

5. Z nameraných hodnôt farieb L*a*b* kontrolnej fotografie a z paralelného namerania hodnôt L*a*b* farieb testovanej fotografie sme vypočítali (reflektometer) celkovú farebnú zmenu ΔE* (ΔE*ab ), ΔL*, Δa*, Δb*. Na základe poznatku, že už celková farebná zmena delta E*ab 5 je okom viditeľná zmena (TMI Brightness and Colorimeter – Machines Incorporation, Messmer Instrument Ltd. 2008. Manuál Reflektometer JY 9800 (UK) ), sme stanovili kategórie nestability farieb podľa veľkosti celkovej farebnej zmeny delta E*ab, podľa ktorej sme hodnotili farebné zmeny. Celková farebná zmena do 5 delta E*ab predstavovala minimálnu farebnú zmenu, celková farebná zmena nad 30 delta E*ab predstavovala veľmi veľkú farebnú zmenu (degradácia farieb značne viditeľná). Na samotnú farebnú fotografiu sa môžeme pozerať ako na viacvrstvový materiál, v ktorom vzniká zmiešaním všetkých troch základných farbív (azúrové [cyan], purpurové [magenta], žlté) v pomere 1: 1 : 1 škála achromatických farieb podľa ich koncentrácie (farby vznikajú miešaním dvoch farbív v pomere1 : 1).

6. Na základe hodnôt delt ΔE*ab, ΔL*, Δa*, Δb* sme vytvorili v programe Excel grafy, v ktorých sme prostredníctvom vzorcov mohli automaticky vypočítať tzv. krivku regresie, resp. kinetickú konštantu starnutia farieb fotografie. Kinetická konštanta (y) je potvrdená rovnicou spoľahlivosti (R2). Ak je formula vzorca y = číslo x, tak y je kinetická konštanta a x počet dní (u nás 25, 50 a 75). Na základe hodnoty kinetickej konštanty (k) môžeme získať informáciu o degradácii farby. Táto konštanta nám môže slúžiť aj na porovnanie vlhkého a suchého starnutia, resp. podá informáciu o tom, ktorá farba viac degraduje a pri akom type starnutia.

4 Výsledky a diskusia

Sledujeme stabilitu, resp. reprodukovateľnosť farieb, ktoré reprezentujú základné farbivá farebnej fotografie (cyan – azúrová, magenta – purpurová, žltá farba). Reprodukovateľnosť predstavuje predovšetkým vernosť zobrazenia fotografovaného objektu na farebnej fotografii. Pri jej sledovaní môžeme povedať, že farbu cyan (azúrová) a farbu magenta (purpurová) najvernejšie reprodukuje materiál Fuji v lesklej povrchovej úprave. Farbu žltú, ktorá je vo všetkých prípadoch testovaných materiálov najmenej reprodukovateľná (najmenej verná predlohe), najlepšie reprodukuje materiál Fuji v matnej povrchovej úprave. Materiál Kodak má veľmi dobrú reprodukovateľnosť (malý rozdiel s materiálom Fuji v lesklej povrchovej úprave) farby cyan, ale farba žltá je v jeho prípade najmenej reprodukovateľnou farbou z pomedzi všetkých testovaných materiálov. Zo zistení vyplýva, že ak by sme chceli fotografovať predlohu, kde je napr. 80 % žltej farby (púpavové pole), tieto púpavy nám bude vernejšie zobrazovať materiál Fuji v matnej povrchovej úprave. Ak by sme chceli fotografovať more alebo modrú oblohu, tieto farby nám bude vernejšie reprodukovať materiál Kodak a Fuji v lesklej povrchovej úprave.

Ďalším cieľom bolo posúdenie urýchleného modelového starnutia farebnej fotografie. Uskutočnili sme teplo-vlhké (vysoká teplota, vysoká relatívna vlhkosť) a suché (vysoká teplota, minimálna relatívna vlhkosť) modelové starnutie. Zistili sme, že extrémnejšie podmienky na degradáciu fotografií sú pri zvýšenej teplote a zvýšenej vlhkosti. Pri vlhkom starnutí (vyššia teplota, vyššia relatívna vlhkosť) je farba cyan najstabilnejšia na materiáli Kodak, farba magenta je najstabilnejšia na materiáli Fuji v matnej povrchovej úprave a farba žltá je najstabilnejšia na materiáli Fuji v lesklej povrchovej úprave. Farba žltá je výrazne najmenej stabilná na materiáli Kodak. V prípade druhého zvoleného typu modelového starnutia pri zvýšenej teplote a minimálnej relatívnej vlhkosti môžeme hovoriť o minimálnych rozdieloch v stabilite jednotlivých farbív fotografií. Farba cyan je najstabilnejšia na materiáli Fuji v matnej povrchovej úprave, farba magenta na materiáli Fuji v lesklej povrchovej úprave a žltá farba je výrazne najstabilnejšia na materiáli Kodak. Z týchto výsledkov vyplýva, že fotografia Kodak má problémy najmä so žltou farbou, ktorej degradácia sa prejavuje najmä v tmavých farbách, ale bledé farby, resp. farby ovplyvnené pozadím, má stabilné, čo hovorí o dobrej stálosti podložky. Toto tvrdenie sa nám však potvrdzuje iba v prípade vlhkého starnutia. Pri vylúčení vlhkosti, resp. jej minimalizovaní na 10 %, môžeme povedať, že žlté farbivo na fotografii Kodak je najstabilnejšie. Fotografie Fuji majú približne rovnakú kvalitu farbív, avšak majú menej stálu podložku, resp. táto podložka je menej stabilná pri lesklom povrchu. Fotografie Fuji v oboch vyhotoveniach zvládajú záťaž oboch urýchlených starnutí dobrou stabilitou.

Posledným cieľom bolo posúdenie svetelného starnutia farebnej fotografie. Dlhodobé umiestnenie farebnej fotografie za definovaným typom stavebných skiel by mohlo monitorovať rozsah a spôsob degradácie pri vystavení farebnej fotografie svetlu. Model svetelnej degradácie nie je klasickou kinetikou, lebo bol postavený tak, aby sa dal odhadnúť čas a energia potrebná na rozklad niektorých farieb (Bukovský 2013). Pri svetelnom starnutí je farba cyan najstabilnejšia na materiáli Kodak, farba magenta je najstabilnejšia na materiáli Fuji v matnej povrchovej úprave a farba žltá je najviac stabilná na materiáli Fuji v lesklej povrchovej úprave. Rozhodujúcou zmenou pri svetelnom starnutí je blednutie farieb a pozadia. Rozdiel v rýchlosti degradácie sledovaných farieb pri farebných fotografiách spôsobuje, že výsledkom degradácie sú farebné zmeny a tie sú výrazne rozdielne pri fotografiách Kodak a Fuji. Na materiáli Kodak degraduje najskôr farba žltá a magenta. Farba cyan je najstabilnejšia, preto sa tieto fotografie farbia do modrých a modrozelených farieb. Materiál značky Fuji má podobnú stabilitu sledovaných farieb. Fuji v matnej povrchovej úprave sa po 752 dňoch ožiarenia mení do fialových farieb (najstabilnejšia magenta a cyan), Fuji v lesklej povrchovej úprave sa mení do zelených farieb (najstabilnejšia cyan a žltá). Degradácia pozadia (podložka fotografie) umožňuje posúdiť jeho vplyv na zmeny farieb fotografie a má vplyv aj na stálosť obrazu. V súčasnosti sú tieto materiály veľmi stabilné, aj keď tu určitá degradácia prebieha a je merateľná.

Záver

Len na základe podrobného poznania priebehu starnutia farieb a materiálov farebných fotografií pri známom výrobcovi je možné opísať a určiť príčiny poškodenia a v korelácii s normami zabezpečiť efektívnu preventívnu ochranu, resp. výrazne sa podieľať na príprave reštaurátorských zámerov v prípade záchrany značne poškodených fotografií (Bukovský 2013).

Z posúdenia reprodukovateľnosti farebnej fotografie vyplýva, že pre verné zachytenie fotografovaného objektu sú dôležité vlastnosti fotografického materiálu, ktoré garantuje výrobca. Vlhké starnutie poukazuje na fakt, že množstvo vody vo farebnej fotografii na ňu vplýva a pôsobí na zmenu jej farebného tónu. Suché starnutie (vylúčenie vody) potvrdzuje, že rozhodujúcim degradačným faktorom je voda, pričom teplota bez prítomnosti vody vo farebnej fotografii nemá výrazný degradačný charakter. Degradácia pod vplyvom svetla sa prejavuje stratou denzity farieb na fotografii, súčasne sa mení aj farebný tón v závislosti od rozdielov v rýchlosti degradácie týchto farieb. Realizovaná práca preto môže pomôcť pri snahe opisu rizík, ktorým sú farebné fotografie vystavené v rôznych podmienkach uloženia a vystavovania. Tiež môže pomôcť ako podklad na opis starnutia farebnej fotografie (prečo alebo ako farebná fotografia starne). V rámci preventívnej ochrany farebnej fotografie môže pomôcť umožniť skríningový odhad stavu farebnej fotografie v depozitári a odhadnúť povahu degradácie vo vzťahu k pôvodu a veku fotografie.


Použitá literatúra

BARTKO, O. Farba a jej použitie. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. 84 s. ISBN 80-10-00654-8.

BUKOVSKÝ, V. Ochrana dokumentov v súčasnosti a budúcnosti. In: Bulletin SAK. Bratislava: Slovenská asociácia knižníc, 2011, 5-8 s. ISSN 1335-7905.

DUDÁŠ, M. Poznámky z predmetu Ochrana kultúrneho dedičstva. Študijný program: Mediamatika a kultúrne dedičstvo, profilácia: Dokumentácia kultúrneho dedičstva. 2010. Žilinská univerzita v Žiline.

HANUS, J. Ochrana fotografických dokumentov. In: ĎUROVIČ, Michal et al. Restaurování a konzervování archiválií a knih. Praha: Paseka, 2002, 462-490 s. ISBN 80-7185-383-6.

HANUS, Jozef. Potreby rozvoja konzervačnej vedy, vzdelávania a technológií v slovenskom archívnictve. In: CSTI 2011. Konzervačná veda a technológie pre ochranu kultúrneho dedičstva. Zborník prezentácií prednášok. 3. – 4. november2011 [online]. Bratislava: SNM, 2011 [cit. 2013-11-11]. Dostupné na: http://www.snm.sk/swift_data/source/odborna_verejnost/konferencia_csti_2011/csti_prezentacie/5_Hanus.pdf>

Zásady starostlivosti a zaobchádzania s knižničným materiálom. IFLA, 1998. 70 s.

KUBOVSKÝ, Ivan a Stanislav URGELA. Farba a svetlo. 1. vyd. Zvolen: Technická univerzita, 2004, 102 s. ISBN 80-228-1399-0.

KATUŠČÁK, D. Integrácia konzervačných a digitalizačných technológií: Rozvoj ochrany nosičov informácií v Slovenskej národnej knižnici. In: Konzervačná veda a technológie pre ochranu kultúrneho dedičstva: Zborník príspevkov z konferencie CSTI 2011, 16-21 s. Bratislava: Slovenské národné múzeum. 2012. ISBN 978-80-8060-288-8.

LAVÉDRINE, Bertrand. A Guide to the Preventive Conservation of Photograph Collections. Los Angeles (CA, USA): Getty Conservation Institute, 2003. 277 s. ISBN 0-89236-701-6.

Vyhláška č. 628/2002, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov [online]. Dostupné na: http://www.minv.sk/?zakon-o-archivoch-a-registraturach

Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva [online]. Dostupné na: http://old.culture.gov.sk/kulturnededicstvo/ochrana-pamiatok/vsledky/deklaracia-o-ochrane-pamiatok

REBROVÁ, K. a M. TAKÁČ. Vnímanie a pomenovávanie farieb [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, FMFI. 2010 [cit. 2013-11-11]. Dostupné na: < http://kedrigern.dcs.fmph.uniba .sk/reports/display.php? id=24>

REILLY, J.M. Storage Guide for Color Photographic Materials [online]. New York: University of the State of NY, State Library, The NY State Program for the Conservation and Preservation of Library Research materials. 2013 [cit. 2013-11-11]. Dostupné na: https://www.imagepermanenceinstitute.org/imaging/storage-guides

ŠIMEKOVÁ, M. a J. ŠIMEK. 1973. Kvalifikační příručka fotografa laboranta. 1. vyd. Praha: Práce, 1973. 448 s.

TMI Brightness and Colorimeter – Machines Incorporation, Messmer Instrument Ltd. 2008. Manuál Reflektometer JY 9800(UK).

TOMÁŠEK, Z. Fotografické chemikálie. 1. vyd. Turnov: Merkur, 1982, 268 s.

VÁVROVÁ, Petra. Degradační faktory fotografického materiálu. In: Sborník z konference konzervátorů a restaurátorů. Brno: Technické muzeum, 2006, 124-136 s. ISBN 80-86413-35-7.

Práce študentov, ktoré pomohli lepšiemu či už teoretickému alebo praktickému prehľadu problematiky testovania stálosti farebnej fotografie. Záverečné práce, ktoré overili spôsoby vyhodnocovania a interpretácie výsledkov, rozšírili obzory experimentálnych mantinelov nášho výskumu :

JENDRISKOVÁ, D. 2011. Vplyv modelového starnutia (teplota, vlhkosť) na farebnú fotografiu. Diplomová práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2011. 77s.

MAČÁK, Peter. 2011. Štúdia o vplyve slnečnej energie dopadajúcej na farebný objekt. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2011. 78 s.

ČIERNA, Veronika. 2012. Ochrana dokumentov v minulosti a dnes so zameraním na fotografiu. Diplomová práca. Žilina:Žilinská univerzita v Žiline, 2012. 101 s.

KAŠTÁNEK, Mário. 2012. Využitie systému CIE LAB vo farebnej fotografii v procese uchovávania kultúrneho dedičstva. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2010. 100 s.

KOLÁRIKOVÁ, Ivana. 2012. Vplyv denného svetla na starnutie farebnej fotografie v rámci ochrany dokumentov. Diplomovápráca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2012. 79 s.

ŠIMKOVÁ, Monika. 2012. Technologické míľniky fotografie. Diplomová práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2012. 81 s.

BLAŠKOVÁ, Anna. 2013. Priekopníci farebnej fotografie. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 43 s.

DOBOSZOVÁ, Katarína. 2013. História vzniku farebnej fotografie vo vzťahu k dlhodobému uchovávaniu. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 58 s.

DRÁBIKOVÁ, Silvia. 2013. Fenomén fotografie a jej rozvoj v prostredí Československa. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 91 s.

HÝLLOVÁ, Michaela. 2013. Teória farieb a jej vplyv na farebnú fotografiu z pohľadu jej uchovávania. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 72 s.

MAČÁK, Peter. 2013. Absorpčné charakteristiky doplnkových farieb vo farebnej fotografii z pohľadu preventívnej ochrany.Diplomová práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2013. 113 s.

MARTINČEKOVÁ, Simona. 2013. Príprava farieb s požadovaným zložením pre potreby hodnotenia farebnej fotografie z pohľadu preventívnej ochrany. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 73 s.

ONDRICHOVÁ, Eva. 2013. História fotografie vo svete a na Slovensku. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline.2013.

PEKAR, Stanislav. 2013. Hodnotenie zmien vo farebnej fotografii uchovávaných v dvoch rôznych prostrediach. Bakalárskapráca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 49 s.

ŠKORVÁNKOVÁ, Lucia. 2013. Diapozitívy vo vzťahu k dlhodobému uchovávaniu. Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 69 s.

ŠUTEK, Milan. 2013. Typológia modelov umelého starnutia materiálov z pohľadu preventívnej ochrany (druhy modelového starnutia, význam, normy). Bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2013. 96 s.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať: