Systém CRIS a repozitár: spoločná cesta k Open Access

Otvorený prístup - Otvorená veda

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Vízia zaručenia všeobecného a dlhodobého prístupu k údajom bez právnych alebo technických bariér je oddávna katalyzátorom iniciatív v rôznych oblastiach ľudského poznania, ktorých spoločným menovateľom je otvorenosť. Výsledky ich úsilia používame radi. Nielen tie s visačkou Open Access, ale aj Open Science, Open Data, Open Source či Open Document. Svojou troškou do mlyna k aktivitám v prospech otvorenosti prispieva aj medzinárodná asociácia odborníkov v oblasti informačných systémov pre vedu a výskum EuroCRIS [1]. V rámci činnosti pracovnej skupiny CRIS-IR (Current Research Information System – Institutional Repository) sa snaží o agregáciu a sprístupnenie rôznych druhov informácií a údajov o vede, výskume a inováciách.

Systémy CRIS a repozitáre: dva systémy – dva svety

Informačný systém pre oblasť vedy a výskumu CRIS je definovaný ako „informačný nástroj určený na sprístupňovanie a šírenie výskumných informácií” [2]. Systémy CRIS sa prvýkrát spomínajú už v 60. rokoch minulého storočia. Primárne slúžia na manažment informácií spojených s výskumom. Obsahujú vstupy a výstupy, medzi ktoré patria publikácie, patenty, produkty, ocenenia, ale aj projekty, laboratóriá a ich vybavenie. Ich súčasťou sú aj subjekty vedy a výskumu: organizácie a osoby. V záujme spravovania týchto dát bol na európskej úrovni vytvorený štandardizovaný dátový model CERIF1 (Common European Research Information Format), ktorý spravovuje a vyvíja asociácia EuroCRIS. Repozitáre začali vznikať v 90. rokoch 20. storočia ako súčasť aktivít na vytvorenie bezpečného a otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám. Sú teda určené na poskytovanie bezplatného a neobmedzeného prístupu k publikáciám a nie ku kontextuálnym údajom o procese výskumu, na základe ktorého publikácie vznikli [3]. Z uvedeného vyplýva, že systémy CRIS a repozitáre majú rôznu genézu, počiatočné určenie a kontext, často aj správcu a prevádzkovateľa. Spoločným znakom je zameranie na vedeckovýskumné údaje a snaha o ich neobmedzené sprístupňovanie. K integrácii systémov s cieľom rozšírenia záberu smeruje aj vývoj v oblasti repozitárov: „Diskusia sa teraz zameriava na manažment publikácií, virtuálne výskumné prostredie a výskumné dáta. Kritici tvrdia, že je to spôsobené skutočnosťou, že napriek rôznym iniciatívam a stimulom repozitáre nie sú naplnené plnotextovými publikáciami do takej miery, ako dúfali tvorcovia tejto myšlienky“ [3].      

            

Proces zbližovania sa začal

Integrácia systémov CRIS a repozitárov za účelom neobmedzeného poskytovania informácií z oblasti vedy je v súčasnosti v mnohých európskych krajinách už rozbehnutým vlakom. Paralelne sa v tejto oblasti realizuje množstvo aktivít, na ktorých sa podieľajú početné subjekty z rôznych krajín. Spomeňme aspoň niektoré z aktivít. Už v januári 2007 sa uskutočnil workshop zameraný na výmenu znalostí medzi CRIS a repozitármi [4] pod patronátom iniciatívy Knowledge Exchange2. Zúčastnilo sa ho asi 70 expertov zo štyroch krajín, ktoré sú aj v súčasností lídrami v oblasti rozvoja plnotextových repozitárov: Veľká Británia, Dánsko, Holandsko a Nemecko. Na programe boli otázky, ktoré nás zaujímajú aj dnes: 

  • Elektronický register záverečných prác 
  • Protokol OAI-PMH
  • Metadáta k výskumným prácam
  • Štatistiky prístupov a použitia dát v repozitároch
  • Výmena informácií z oblasti výskumu
  • Identifikácia autorov

V rokoch 2008 – 2010 bol v spolupráci niekoľkých inštitúcií z uvedených krajín realizovaný projekt Current research information system & open access repositories [5] . Cieľom projektu bolo vytvorenie matadátového výmenného formátu pre publikácie so spoločným slovníkom [6].


1 Dátový formát CERIF je štandard odporúčaný členom EÚ Európskou komisiou (http://cordis.europa.eu/cerif/).

2 Iniciatíva zameraná na použitie a rozvoj informačných a komunikačných technológií v oblasti VŠ vzdelávania a výskumu(http://www.knowledge-exchange.info/ ).


Rímska deklarácia CRIS a OAR

Následne sa v rokoch 2010 a 2011 pod patronátom EuroCRIS a v spolupráci so silnou talianskou repozitárovou komunitou na pôde talianskeho Institute for Research on Population and Social Policies (IRPPS) uskutočnili dva workshopy zamerané na systémy CRIS, formát CERIF a inštitucionálne repozitáre [7], [8]. Výsledkom druhého z workshopov, konaného v máji 2011, bol dokument Rímska deklarácia o CRIS a OAR (Open Access Repository). Tento dokument deklaruje širokú zhodu na tom, že je potrebné koordinovať vývoj systémov CRIS a OAR v prospech vedeckej a výskumnej komunity.

Deklarácia konštatuje, že „ kvalitné informácie o výskume sú mimoriadne dôležité pre výskumné inštitúcie, subjekty financujúce vedu a výskum, rozhodovaciu sféru a tvorcov politík a pre celú spoločnosť. Tieto informácie o výskume financovanom z verejných zdrojov by mali byť dostupné, zdieľateľné a bez problémov integrovateľné“. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné „vyvíjať, podporovať a presadzovať vhodnú architektúru vrátane dátového modelu a služieb, spoločne prijímať, rozvíjať a podporovať platné otvorené štandardy a presadzovať tieto princípy medzi všetkými zúčastnenými stranami“ [9].

CRIS + IR = CRIS-IR

Hlavnou víziou EuroCRIS je Towards Open Access to all European Research Information (Otvorený prístup pre všetky európske výskumné informácie) [1]. V súlade so všeobecnými trendmi vzájomného prepájania rôznych systémov, obsahujúcich informácie o vede a pre vedu a ich sprístupňovania verejnosti, sa na jej realizácii spolu s ďalšími pracovnými skupinami euroCRIS (sú to hlavne tieto pracovné skupiny: CERIF, Best Practice, CRIS Architecture and Development, Linked Open Data, a od roku 2013 aj Indicators) podieľa aj pracovná skupina CRIS-IR.

Hlavnou náplňou pracovnej skupiny je vytvorenie prostredia pre integráciu systémov CRIS a repozitárov s dôrazom na repozitáre s otvoreným prístupom (Open Access), ktoré obsahujú publikácie, ale aj na repozitáre, ktoré obsahujú výskumné dáta a softvér. Aktivity pracovnej skupiny sú integrované do dvoch základných oblastí:

1. Komunikácia a zbližovanie postojov medzi predstaviteľmi prevádzkovateľov systémov CRIS a medzi manažérmi a špecialistami z oblasti plnotextových repozitárov. Cieľom je zdôvodnenie nutnosti integrácie dát z oboch typov systémov a nájdenie optimálnych ciest a spôsobov, ako túto integráciu realizovať v prospech všetkých zainteresovaných, predovšetkým však v prospech širokej cieľovej skupiny používateľov integrovanej aplikácie.

2. Technické práce, zamerané na architektúru prepojenia, metadáta, softvérové procesy, syntax a sémantika. Vychádza sa z predpokladu, že repozitár aj systém CRIS obsahujú metadáta (hlavne bibliografické údaje) o publikáciách. Cieľom je, aby sa údaje zozbierané v oboch aplikáciách využívali spoločne (a nezbierali duplicitne) a tiež aby každý zo systémov mohol rozpoznať a využívať pridanú hodnotu oboch systémov. Používateľ repozitára by sa takto dostal ku kontextuálnym informáciám CRIS (väzba na projekt, autora, organizáciu) a používateľ CRIS by mal k dispozícii úplný text výsledku výskumu a vývoja z repozitára.

Medzi konkrétne kroky, ktoré sa zrealizovali v posledných rokoch, patrí predovšetkým vytvorenie formátu CERIF-xml, určeného na výmenu metadát medzi systémom CRIS a repozitárom. Tento formát bol integrovaný aj do softvéru jedného z najvýznamnejších medzinárodných projektov v oblasti repozitárov, projektu OpenAire [10]. Na jeho vytvorení sa podieľa silný pracovný tím zložený hlavne z expertov zapojených jednak do OpenAire a zároveň aktívnych aj pri vývoji formátu CERIF v rámci euroCRIS.

V súčasnosti sa v rámci pracovnej skupiny CRIS-IR vytvára „mapa“, prehľad aplikácií obsahujúcich buď prepojený systém CRIS s repozitárom, alebo aplikácií „dva v jednom“, kde jeden spoločný softvér zabezpečuje prevádzku oboch častí – CRIS aj repozitára. Následne budú spracované prípadové štúdie, určené záujemcom o prevádzkovanie systémov CRIS spolu s repozitármi, ktoré budú v prehľadnej forme na príkladoch demonštrovať výhody spojenia dvoch aplikácií, resp. budovania spoločnej aplikácie. Prehľad najčastejšie používaného softvéru obsahuje tabuľka 1 (na strane č.18) a prehľad počtu prevádzkovaných aplikácií „CRIS-IR“ podľa krajín obsahuje obrázok 1 (na strane č.18).

Jedným z dôležitých katalyzátorov vytvárania CRIS-IR aplikácií je potreba vidieť dokument v repozitári nielen ako úplný text publikácie, ale v kontexte, čiže ako výsledok konkrétneho výskumu. Aj z viacerých príspevkov na seminári Otevřené repozitáře 20134, ktorý sa konal v Ústrednej knižnici VUT v Brne v dňoch 29. – 30. 5. 2013, vyplynulo, že táto požiadavka rezonuje už aj v Českej republike. Používatelia takmer desiatky českých univerzitných repozitárov čoraz častejšie kladú otázky typu: Výsledkom ktorého projektu je publikácia X?, resp. Ktoré publikácie vznikli v rámci projektu Y? Je preto možné, že do zoznamu krajín na obrázku 1 čoskoro pribudne ďalšia kolónka.

 4 http://www.akvs.cz/aktivity/2013-seminar-otevrene-repozitare.php

 

A čo na to Slovensko?

So záujmom sme zaregistrovali, že v apríli 2013 vlády členských krajín EÚ odsúhlasili nové pravidlá sprístupňovania údajov financovaných z verejných zdrojov [11]. Po schválení týchto zmien Európskym parlamentom príde rad na národné vlády, ktoré dostanú 18 mesiacov na zapracovanie pravidiel do národných legislatív. Otvorenému prístupu k výsledkom vedy a výskumu v súčasnosti svieti na semafore zelená. Verme, že sa ľady pohnú aj u nás a vytvorí sa priaznivé „podhubie“ pre rozvoj repozitárov, ako aj integrovaných systémov pre vedu a výskum.

Zdroje:

EuroCRIS. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.eurocris.org/Index.php?page=homepage&t=1

JEFFERY, K.: CRIS. Stakeholders, Benefits,History, Process, Architecture. Prezentácia. EuroCRIS , 2008 [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.eurocris.org/Uploads/Web%20pages/concepts_benefits/2CRISconceptan dbenefits.ppt

Scholze, F. a J. Maier: Establishing a Research Information System as Part of an Integrated Approach to Information Management: Best Practice at the Karlsruhe Institute of Technology (KIT). In: Liber Quarterly, ISSN: 2213-056X, Vol 21, No 2 (2012) [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://liber.library.uu.nl/index.php/lq/article/view/URN% 3ANBN%3ANL%3AUI%3A10-1-113623/8368

Knowledge Exchange Workshop 16 – 17 January. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://chronicles-ofrichard. blogspot.sk/2007/01/knowledge-exchange-workshop-16-17.html

Current research information system & open access repositories. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.jisc.ac.uk/whatwedo/programmes/digitalrepositories2007/crisoar.aspx

Knowledge Exchange CRIS-OAR metadata interoperability project. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: https://infoshare.dtv.dk/twiki/bin/view/KeCrisOar/WebHome

Workshop on Cris, Cerif and Institutional Repositories. Maximising the Benefit of Research Information for Researchers, Research Managers, Entrepreneurs and the Public. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.irpps.cnr.it/en/events/workshop-on-cris-cerif-and-instituzional-repositories

2nd WORKSHOP ON CRIS, CERIF AND INSTITUTIONAL REPOSITORIES “Integrating Research Information: CRIS+OAR” [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.irpps.cnr.it/en/events/2nd-workshop-on-cris-cerif-andinstitutional- repositories-integrating-research-information-crisoar

Rome declaration on CRIS and OAR. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.eurocris.org/Documents/RomeDeclaration.pdf

euroCRIS and OpenAIRE work together to enable data exchange with CRIS. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://www.openaire.eu/en/component/content/article/9-news-events/447-eurocris-and-openaire-work-together-toenable- data-exchange-with-cris

European governments agree to open up public data. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://gigaom.com/2013/04/10/european-governments-agree-to-open-up-public-data/

European Comission. Science in Society Portal. Policy Initiatives. [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete:

http://ec.europa.eu/research/science-society/index.cfm?fuseaction=public.topic&id=1301

ODPORÚČANIE KOMISIE zo 17. júla 2012 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní (2012/417/EÚ) [Online]. [cit. 18.07.2013] Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:194:0039: 0043:SK:PDF

 

Zdieľať: