Európske vedecké knižnice sa (konečne) stretli v Londýne

(30. výročie konferencie asociácie LIBER, Londýn, 3. – 7. Júna 2001)

Po dlhých rokoch očakávaní a prísľubov sa členské knižnice asociácie združujúcej európske vedecké knižnice LIBER
konečne dočkali konania výročnej konferencie v novostavbe Britskej knižnice. Napriek neobvykle peknému počasiu, ktoré
panovalo v Londýne prakticky počas celej akcie, a silnej konkurencii tenisového Wimbledonu sa v poradí 30. výročná
konferencia tešila značnej pozornosti reprezentantov vedeckých/akademických knižníc.

Podujatia sa zúčastnilo okolo 230 delegátov z 29 krajín, z toho asi 34 % účastníkov bolo z Veľkej Británie. Výročná
generálna konferencia LIBER-u, ktorá sa konala pod názvom Nové aliancie, nové služby, každoročne patrí medzi vrcholné
európske podujatia vedeckých/akademických knižníc. Všetky odborné podujatia usporadúvané v rámci výročnej konferencie sa
konali v komfortných konferenčných priestoroch novostavby Britskej knižnice. Predkonferenčný seminár Transatlantická
spolupráca na podporu cieľov vedeckých knižníc sa už tradične konal s podporou OCLC Europe.

Program výročnej konferencie aj seminára sa orientoval na najvýznamnejšie problémy vedeckých/akademických knižníc
vyspelých krajín v súčasnosti. Nasledujúci text je pokusom prezentovať pokiaľ možno to najzaujímavejšie, čo odznelo na
podujatí.

Získané poznatky

Vedecké knižnice tradične sprístupňujú informácie pre potreby vedy a výskumu. Nastupujúci globálny e-priestor, nové
modely vedeckej komunikácie a e-publikovania, ako aj vstup nových – prevažne komerčných – aktérov do oblastí, ktoré boli
tradičnou doménou vedeckých knižníc, sú pre vedecké knižnice veľkou výzvou a zároveň aj ohrozením. Napriek deklaráciám vlád,
že veda, výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi budúcej prosperity, skutočná podpora a alokované zdroje nie sú s nimi v
súlade, a to ani vo vyspelých krajinách. Pochopiteľne, ani sektor vedeckých (akademických) knižníc nie je žiadnou výnimkou, i
keď aj vo vyspelých krajinách možno pozorovať odlišnosti (napr. výdavky na knižničnú činnosť americkej Harvard University
činia ročne asi 70 miliónov USD, kým výdavky najväčšej britskej univerzitnej knižnice v Oxforde dosahujú iba 6 miliónov
USD).

Do budúcnosti bude zrejme potrebné, aby vedecké knižnice formulovali národné stratégie informačného zabezpečenia
vedeckej a výskumnej komunity kvalitnými a verifikovanými informáciami. Naplnenie tohto zámeru si o. i. bude vyžadovať širokú
národnú i medzinárodnú spoluprácu/partnerstvo a budovanie národných elektronických (digitálnych) knižníc vedy (pravdepobne
ako súčasť globálnej elektronickej knižnice vedy). Pokiaľ ide o fungovanie vedeckých knižníc, pôjde zatiaľ stále o hybridný
model s implementáciou portálového konceptu, ktorý umožní integrovaný prístup používateľov k jednotlivým informáciám a
službám s ”pridanou hodnotou”.

Britská národná knižnica – The British Library (BL) – prezentovala nový strategický dokument New Strategic Directions,
ktorý je reakciou BL na turbulentný vývoj v oblasti e-publikovania a sieťových foriem sprístupňovania a využívania
informácií/dokumentov (e-revolúcia) a obsahuje víziu strategického smerovania BL na najbližších 5 až 7 rokov. Uskutočňovanie
vízie je postavené na troch ”strategických smeroch”: orientácia na používateľa, operovanie na webe (webizácia) a partnerská
spolupráca, na ktoré nadväzujú dve hlavné stratégie: stratégia Collections a stratégia Access. Realizácia strategických
zámerov bude mať dosah na všetky oblasti činnosti BL vrátane zmien v organizačnej štruktúre a v personálnej oblasti,
manažment nevynímajúc.

Rozvoj sieťovej komunikácie a elektronického publikovania vytvára podmienky na vznik nových modelov komunikácie
vedeckých informácií. V tejto súvislosti si zasluhujú zmienku e-prints servery, a to najmä OAI (Open Archives Initiative)
kompatibilné archívne servery, ktorých v súčasnosti existuje okolo 30. V poslednom období, najmä z pohľadu používateľa, je
významným krokom vpred vznik a implementácia protokolu OAMH (Open Archives Metadata Harvesting), ktorý umožňuje vznik
centralizovaných vyhľadávacích služieb pracujúcich s metadátami prevzatými z archívnych serverov. Určitým nedostatkom
systémov tohto typu je, že zatiaľ nemajú inkorporované formalizované a unifikované funkcie typu ”peer review”, resp.
hodnotenia kvality a váhy jednotlivých príspevkov. Všetko však nasvedčuje tomu, že je iba otázkou času, kedy sa aj v tejto
oblasti dospeje k všeobecnej zhode a k implementácii riešenia na báze sieťových techník.

Nárast elektronických zdrojov a sieťových služieb v knižniciach si vyžaduje zavedenie nových štatistických ukazovateľov
a výkonových indikátorov umožňujúcich merať použitie a využívanie takýchto zdrojov a služieb, ich efektívnosť a kvalitu, ako
aj vykonávať komparáciu. V tejto oblasti vzniklo a sa rieši viacero do značnej miery nezávislých projektov a iniciatív, a to
predovšetkým v USA (realizované napríklad v rámci knižničných asociácií/združení ARL, CLIR, NCLIS, IMLS, ICOLC), ale aj v
prostredí štandardizačných organizácií (NISO, ISO) a v rámci EÚ (projekt EQUINOX). Ukazuje sa potreba koordinácie týchto
aktivít, a to hlavne v smere výberu, definovania a unifikácie ukazovateľov a metodík zberu dát.

Rozmach elektronického publikovania je sprevádzaný množstvom štandardizačných aktivít jednotlivých záujmových skupín.
Ukazuje sa potreba konvergencie a unifikácie metadátových štandardov, ktorá umožní redukciu nákladov, interoperabilitu a
širokú kooperáciu naprieč jednotlivými sektormi. Z pohľadu knižníc je katalogizácia stále kľúčom umožňujúcim efektívny
prístup k dokumentom, pričom zrejme bude nutné vykonať zmeny v spôsobe tvorby a výmeny katalogizačných záznamov. V súčasnosti
prebieha harmonizácia a internacionalizácia formátov MARC (verzia MARC21 by mala byť medzinárodným štandardom). Rovnako
prebieha internacionalizácia a zároveň aj revízia katalogizačných pravidiel (AACR) pre e-prostredie. Katalogizácia
dokumentov, a osobitne digitálnych, je nákladný proces a vyžaduje si širokú kooperáciu jednotlivých aktérov/sektorov a
zavedenie unifikovaného štandardu pre printové a digitálne dokumenty. Z hľadiska budúcnosti je teda značne pravdepodobný
vývoj v smere konvergencie a interoperability štandardov, pričom možno očakávať, že sa presadia nové metadátové štandardy –
zrejme na báze XML/RDF (napr. DublinCore/XML, ONIX/XML). Možno teda usudzovať, že životnosť formátov MARC zrejme nebude
dlhodobá.

V digitálnej ére nový obsah nadobúda o. i. aj pojem knižničné fondy a tvorba fondov knižníc. V tomto kontexte potom
knižničné fondy tvoria všetky dokumenty, ktoré knižnica poskytuje/sprístupňuje používateľom a zahŕňajú aj e-dokumenty
uchovávané lokálne aj zo vzdialených zdrojov, ku ktorým knižnica má prístupové práva aspoň na určité obdobie, pričom prístup
používateľov sa realizuje z OPAC-u a/alebo z inej databázy knižnice. Prístupové práva môže knižnica získať (zakúpiť si)
priamo alebo ako účastník konzorcia a/alebo aj ako ”dar/grant” (externé financovanie). Proces akvizície potom zahŕňa riadený
výber (objavovanie, hodnotenie a selekciu e-dokumentov/zdrojov) a zabezpečenie/získanie prístupových práv (povinný výtlačok,
licencia alebo iná forma kontraktu/dohody). Tvorba fondov v digitálnej ére kladie zvýšené nároky aj na znalosti a zručnosti
akvizičných pracovníkov, u ktorých sa predpokladá primeraná úroveň ”informačnej gramotnosti” (nepostačuje tzv. ”počítačová
gramotnosť”).

Iniciatíva SPARC je reakciou amerických akademických knižníc združených v ARL na praktiky a politiku tradičných
vydavateľov vedeckých/odborných časopisov, ktorej primárnym zámerom je vydávať kvalitné a cenovo dostupné časopisy.

V súčasnosti iniciatíva presiahla rámec ARL a formuje sa ako medzinárodná aliancia s viac ako 200 členmi. Rovnako sa
mení aj zameranie aliancie SPARC, ktorej ambíciou je pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní systému vedeckej komunikácie,
ktorý bude účinnejšie zabezpečovať potreby vedeckej a akademickej komunity. V súvislosti s rozširujúcim sa medzinárodným
operovaním vzniká SPARC Europe, ktorej hostiteľom bude asociácia LIBER.

Platforma ISI Web of Knowledge je tohtoročnou novinkou spoločnosti ISI, Thomson Scientific. Možno ju charakterizovať
ako jednotné webovoorientované prostredie obsahujúce zdroje ISI, ako aj niektorých ďalších producentov, a umožňujúcu
efektívne navigovanie a prístup koncových používateľov k odborným informáciám. Jadrom platformy je databáza Web of Science
doplnená o ďalšie multidisciplinárne zdroje/databázy (ISI Proceedings, ISI CC Connect, Derwent Innovation Index). Ďalej sú to
špecializované/tematicky orientované zdroje (ISI Chemistry, BIOSIS Previews, INSPEC, CAB Abstracts), ako aj webové zdroje a
dokumenty. Platforma prináša aj technologické inovácie, kde možno spomenúť napríklad implementáciu nového vyhľadávacieho
systému Muscat (súbežné plnotextové vyhľadávanie v časopiseckých článkoch a webových dokumentoch, funkcia cross-content
vyhľadávanie (vyhľadávanie naprieč zdrojmi z jedného používateľského rozhrania s konsolidovanými informáciami na výstupe),
booleovské a pravdepodobnostné techniky vyhodnocovania dotazov ap.) alebo bránu zabezpečujúcu centralizovaný manažment
všetkých linkových spojov. Zároveň sa rozširuje aj prístup do plných textov a implementácia protokolu OpenURL (SFX).

Záver

Účasť na akcii bola po všetkých stránkach prínosom a umožnila získať poznatky o problémoch, smerovaní a vývojových
trendoch knižničného sektora vo vyspelých krajinách s osobitným akcentom na vedecké/akademické knižnice, ako aj konfrontovať
dosiahnutú úroveň v SR s vyspelým svetom. Aj keď táto konfrontácia – čo nie je prekvapením – nedopadá pre SR veľmi
optimisticky, treba dúfať, že koniec tunela sa blíži a že čoskoro zazrieme konečne aj nejaké to svetlo.