Na horúcu tému alebo Kronika zostupu jednej(?) mestskej knižnice

Zo Slovenska



“Ak by sa vám aj po komunikácii so zriaďovateľom zdalo, že svoje významné kultúrne, mravné a sociálne postavenie vo
väčšej knižnici nemôžete celkom splniť bez (zdôrazňujem) morálnej podpory iného úradu, skontaktujte sa so mnou.” (Mgr. Andrea
Doktorová, riaditeľka odboru múzeí, galérií a knižníc Ministerstva kultúry SR. In: Úlohy verejných knižníc na Slovensku,
KNIŽNICA, 1, 2000, č. 2, s. 90.)

Mestská knižnica v Hlohovci bola donedávna úspešná, čitateľmi vyhľadávaná kultúrna, vzdelávacia a informačná
inštitúcia. V roku 2002, keď oslavuje svoje 75. výročie, je už všetko inak. Knižnica stratila od 1. januára 2002 právnu
subjektivitu, prepúšťajú sa odborní pracovníci, obmedzuje sa výpožičný čas i poskytované služby. V mestských knižniciach to v
poslednom desaťročí nie je stav ojedinelý, preto kroniku zostupu Mestskej knižnice v Hlohovci uvediem faktmi, ktoré výrazne
ovplyvnili nepriaznivý vývoj mestských knižníc.

V januári 1991 vstúpil do platnosti zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, na základe ktorého boli knižničné
fondy a pracovníci mestských a obecných knižníc delimitované pod samosprávne orgány miest a obcí. Verejné knižnice sa
rozdelili (napriek rovnakým funkciám) na verejné samosprávne knižnice, riadené a financované samosprávami, a verejné štátne
knižnice (okresné), riadené a financované Ministerstvom kultúry SR (MK SR). Nad mestskými knižnicami (MsK) sa, obrazne
povedané, zavrela voda. Ostali bez odbornej pomoci (metodická pomoc okresných knižníc bola veľmi individuálna, podľa ich
možností), izolovaní od odborných informácií, odborného vzdelávania.

Na túto situáciu zareagovalo vtedajšie vedenie knihovníckej sekcie Spolku slovenských knihovníkov a v decembri 1993
zorganizovalo spolu s Koordinačným centrom knižníc SNK seminár pre MsK, ktorý sa konal v Mestskej knižnici v Piešťanoch. Pre
MsK to bola konečne príležitosť stretnúť sa, pomenovať svoje problémy, zorientovať sa v nových trendoch v knihovníctve i v
legislatíve. Podobné stretnutia sa potom konali každoročne až do roku 2000, keď nová predsedníčka knihovníckej sekcie pre
malý počet prihlásených MsK (asi 35 zo 100, medzi témami bolo aj rokovanie so zriaďovateľom o rozpočte, takže niet divu, že
MsK bez právnej subjektivity jej strešná organizácia neprihlásila) seminár dva dni pred konaním zrušila. Výsledkom
piešťanského seminára bol aj vznik Klubu mestských knižníc pri SSK, ktorý slúžil ako platforma na predkladanie a obhajovanie
problémov MsK, odbornej i ostatnej verejnosti. Jedným z hlavných cieľov klubu bolo presadiť právnu subjektivitu pre MsK. Z
výsledkov analýzy Koordinačného centra knižníc SNK – “Mestské knižnice v SR (stav k 31. decembru 1993)” – vyplynulo, že
právnu subjektivitu malo v tom období z 89 MsK len 11, ich výsledky však patrili k najlepším. Požiadavka právnej subjektivity
bola prezentovaná v odbornej tlači, podarilo sa ju začleniť do deklarácie 1. slovenského knihovníckeho kongresu, ktorý sa
konal 14. a 15. mája 1996 v Nitre v tomto znení: “…Sieť verejných knižníc v celej štruktúre žiadajú (účastníci) budovať vo
vzájomnej prepojenosti a nadväznosti jej jednotlivých článkov (obecné, mestské, regionálne knižnice) bez ich nesystémového
začleňovania do neknižničných štruktúr (regionálnych kultúrnych centier). Od úrovne mestských knižníc vyššie žiadajú budovať
knižnice ako organizácie s právnou subjektivitou.”

V roku 1996 vyvolalo vlnu búrlivých protestov knihovníckej verejnosti začlenenie okresných knižníc do regionálnych
kultúrnych centier so známymi negatívnymi následkami. Situácia sa vyriešila po voľbách v roku 1998; v roku 1999 získali
okresné knižnice naspäť právnu subjektivitu. V roku 1996 sa však uskutočnilo aj nové územné a správne usporiadanie SR (zákon
č. 221/1996 Z. z.). Vznikli nové okresy a podľa tzv. kompetenčného zákona mali zriadiť okresné knižnice. Ani jedna z 34 MsK v
nových okresných mestách nebola transformovaná na okresnú knižnicu. Od tohto roku sa preto začala doteraz trvajúca
schizofrénia vo financovaní verejných knižníc v okresných mestách. Zatiaľ čo v pôvodných okresných mestách financoval
knižnice štát, v nových okresných mestách financovali verejné knižnice naďalej samosprávne orgány. Ako sa to mohlo stať? Bola
vzdelanosť, kultúrnosť a informovanosť obyvateľov v jednom okresnom meste pre štát dôležitejšia ako v tom druhom? Odozva
nespokojných primátorov bola niekde rýchlejšia, v inom meste pomalšia. Po roku 1996 aj MsK, ktoré pomerne dobre prežili zákon
o obecnom zriadení v roku 1991, začali pociťovať zo strany samosprávnych orgánov miest čoraz menšiu ústretovosť k svojim
potrebám. Začala ďalšia vlna znižovania rozpočtov, počtu pracovných miest, ďalšie začleňovanie MsK do iných organizačných
štruktúr. Na túto skutočnosť sme upozornili na 2. knihovníckom kongrese, ktorý sa konal 23. až 24. novembra 1999 v
Košiciach.

V roku 2000 vyšiel knihovníckou verejnosťou netrpezlivo očakávaný zákon o knižniciach č. 183/2000 Z. z. Pre MsK
nepriniesol žiadne koncepčné riešenie ich situácie, naopak, namiesto právnej subjektivity uzákonil v paragrafe 9 ich
“nesystémové začleňovanie do neknižničných štruktúr” vo všetkých dovtedy existujúcich podobách.

Pre MsK v okresných mestách sa začala črtať ďalšia možnosť zrovnoprávnenia ich postavenia s regionálnymi knižnicami v
rámci pripravovaného zákona o zriadení vyšších územných celkov. V januári 2000 som sa obrátila listom na vtedajšiu
predsedníčku SAK, v ktorom som ju informovala o problémoch MsK v okresných mestách, a navrhla som využiť túto reformu na
vyriešenie dvojkoľajnosti riadenia a financovania verejných knižníc v okresných mestách. List v podobnom duchu poslal aj
primátor mesta Hlohovec na MK SR. MsK sa do zákona o VÚC nedostali. Od 1. apríla 2002 sú zriaďovateľmi všetkých verejných
knižníc samosprávne orgány (VÚC, mestá, obce). V novelizácii zákona o knižniciach v súvislosti so zriadením vyšších územných
celkov bol do paragrafu 12 – Práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice – vsunutý odsek o tom, že zriaďovateľ
regionálnej knižnice ju nesmie zrušiť ani zlúčiť bez záväzného stanoviska Ministerstva kultúry SR. O MsK zákon opäť mlčí. Ako
by ste pomenovali tento fakt? Nie je to diskriminácia MsK?

Ak ste si pozorne prečítali doteraz napísané, neprekvapia vás ďalšie riadky o udalostiach v MsK Hlohovec. Na začiatku
konca, v roku 1999, mala MsK 13 pracovníkov – 10 knihovníkov, riaditeľku, ekonómku, upratovačku, 90-tisícový knižničný fond,
ročne asi 5 200 registrovaných čitateľov, 220 000 výpožičiek, 160 podujatí, návštevnosť okolo 55 000. Na konci bude mať
pravdepodobne 5,5 pracovníkov, o výsledkoch je predčasné hovoriť. Na porovnanie uvádzam, že regionálna knižnica v okresnom
meste porovnateľnom počtom obyvateľov s Hlohovcom mala v tom istom roku 21 pracovníkov, 91-tisícový knižničný fond, 5400
registrovaných čitateľov, 290 000 výpožičiek, 288 podujatí, návštevnosť okolo 75 000.

Stručný súhrn udalostí:

September 1999 – príkaz vedenia mesta na zníženie stavu pracovníkov, kumuláciu funkcií, zrušenie pobočky.

Rok 2000 – 11,5 pracovníkov, zrušenie pobočky na II.ZŠ, skrátenie výpožičných hodín na pobočke v miestnej časti
Šulekovo, krátenie rozpočtu. Začiatok rokovania o transformácii kultúry v Hlohovci.

Rok 2001 – 11 pracovníkov, zrušenie hudobného oddelenia. Komisia kultúry navrhla 3 varianty transformácie kultúry, v
každej bola knižnica samostatným právnym subjektom. Mestská rada odporučenie komisie nerešpektovala, navrhla zlúčenie
knižnice (strata právnej subjektivity), mládežníckeho klubu a kultúrneho centra do jednej organizácie. Mestské zastupiteľstvo
tento model v júni 2001 schválilo. Na vzniknutú situáciu som listom upozornila MK SR, Krajskú štátnu knižnicu v Trnave,
Spolok slovenských knihovníkov a Slovenskú asociáciu knižníc. Začlenenie našej knižnice do “neknižničných štruktúr”, žiaľ,
nevyvolalo žiadnu “vlnu búrlivých protestov knihovníckej verejnosti”. Nikto z oslovených nezareagoval.

Rok 2002 – protestný článok používateľky našej knižnice v Trnavskom hlase Extra vyvolal mediálny rozruch. Objavili sa
články v SME, Novom čase, televízia Markíza uverejnila krátku správu v hlavnom spravodajstve. Nebudem opisovať, aké osobné
nepríjemnosti mi prinieslo to, že som novinárom potvrdila pravdivé fakty z článku našej používateľky. Dôležitejšie je, že sa
ozvala Slovenská asociácia knižníc, MK SR intervenovalo u primátora Hlohovca osobným listom pána ministra. Je to veľká
morálna podpora, ale obávam sa, že prišla príliš neskoro.

Na záver posielam odkaz svojim kolegyniam z podobne postihnutých mestských knižníc, ktoré o svojich problémoch hovorili
už dávno, možno len trochu nesmelo. V kútiku duše mi totiž vždy hlodal červík pochybnosti o tom, či sa dostatočne bránili, či
urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby týmto problémom zabránili. Milé kolegyne, prepáčte. Už chápem.

Literatúra:

DOKTOROVÁ, Andrea – RIŠKO, Andrej: Knižnice v Slovenskej republike. In: Knižnice a Informácie, 29, 1997, č. 4.

KALINOVÁ, Vlasta – MAČUHOVÁ, Marcela: Mestské knižnice v SR (stav k 31. 12. 1993)

Deklarácia 1. slovenského knihovníckeho kongresu. In: Knižnice a Informácie, 28, 1996, č. 8-9.

Zdieľať:
Obsah čísla