Spoveď informačného idealistu?/ realistu? na základe desaťročných skúseností alebo Aké sú šance informačných pracovníkov v neúprosnom svete peňazí alebo Náhoda pomáha pripraveným

Zo Slovenska



Keď ma redakcia časopisu ITlib pred nejakým časom oslovila, aby som napísala príspevok s tematikou, aké je miesto
informačného pracovníka, resp. informačného pracoviska v dnešnej spoločnosti na Slovensku, zarezonoval z toho záujem o
podelenie sa skúseností z reálnej praxe s čitateľmi časopisu. Keďže odborná verejnosť zo Slovenska i Českej republiky mala
možnosť sa na podujatiach, ako sú Online, Firemná knižnica, Inforum či Infoenergo, podrobne zoznámiť so službami, ktoré má v
portfóliu naše Informačné stredisko, poňala som svoj príspevok trochu netradične.

Ide vlastne o akúsi spoveď z môjho desaťročného pôsobenia v oblasti manažmentu informácií. Je to zamyslenie sa nad
jednou etapou môjho profesijného života, ktorú som začala (1. decembra 1992) takmer na začiatku transformácie nášho
hospodárstva, ktoré nastúpilo cestu plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike. Profesijne som s knihovníctvom zviazaná
nebola, dovtedy som bola iba používateľom knižničných služieb. To, že som pôsobila v aplikovanom výskume (teda predsa len
krôčik pred priemyslom, čo sa týkalo využívania informácií a aplikovania nových metód) a robila som kandidátsku prácu vo
vývoji fyzikálnych metód aplikovateľných v oblasti plastov, ma prirodzene nútilo pracovať s najnovšími informáciami a s
najmodernejšou prístrojovou technikou dostupnou v bývalom Československu. V tom čase som sa ako používateľ zoznámila aj s
princípom tzv. strojových rešerší (terminológia spred 15 rokov používaná pre rešeršovanie na základe výpočtovej techniky a
kľúčových slov), takže som bola aktívnym používateľom knižničných služieb, ktoré boli v tom čase v republike k dispozícii.
Takto som si nepriamo (bez toho, že by som predpokladala, že sa tento odbor stane mojou profesiou) zmapovala, aký je stav v
knižnično-infor-mačných službách, čo ponúkajú/neponúkajú, ako reagujú/nereagujú na požiadavky zákazníkov, čo mi veľmi pomohlo
v nie veľmi vzdialenej budúcnosti, keď som sa pripravovala na konkurz vo veľkej výrobnej firme, na dnešnú pracovnú pozíciu a
neskôr aj pri doslova reštrukturalizácii pôvodnej podnikovej knižnice na súčasné firemné informačné stredisko, v organizačnej
štruktúre začlenené ako odbor informácií.

Odbor informácií, ktorý je súčasťou Úseku strategického rozvoja spoločnosti, prešiel na svojej ceste hľadania a
poznania mnohými fázami, od klasickej knižnice cez odbor VTEI až po súčasnú podobu, avšak vždy to bol nositeľ pokroku a
iniciátor zmien vo firme v intenciách jej rozvoja z pohľadu či už technického, technologického, alebo aj z pohľadu
manažmentu, marketingu a využitia informačných technológií.

Portfólio informačného strediska prešlo, od klasických služieb, ich vylepšovania a rozvíjania, implementácie nových
informačných produktov, zložitou cestou postupného pridávania hodnoty k informačným výstupom, výchovou svojich používateľov a
zohralo, resp. zohráva úlohu pri rozvoji komplexného firemného informačného systému v kontexte vytvárania jednotnej platformy
pre kooperatívne využívanie informácií pracovníkov firmy aktívnych v kľúčových procesoch, ako sú napr. stratégia, obchod,
výskum a vývoj.

Odbor informácií má svoje nezastupiteľné miesto pri budovaní integrovaného informačného systému vo firme, aktívne
prispieva k jeho tvorbe, ovplyvňuje jeho filozofiu, metodicky sa podieľa na koordinácii niektorých jeho uzlov a v rámci
intranetu vystavuje svoje služby a informačné produkty.

Potešiteľné je, že informačné výstupy nechýbajú pri rozhodovacích procesoch vo firme, a stalo sa už nepísaným
pravidlom, že zástupca odboru informácií je členom, ba dokonca aj koordinátorom projektových tímov strategického významu vo
firme, čo je prirodzeným vyústením a potvrdením profesionality tímu pracovníkov odboru informácií. Niektoré činnosti možno
presahujú poslanie informačného strediska, napr. podieľame sa na

  • koncepcii informačného systému ERP,
  • koncepcii a implementácii marketingového informačného systému,
  • koncepcii a implementácii procesného riadenia,
  • informačnej podpore pri výbere strategických investorov a projektoch s tým súvisiacich,
  • koncepcii a vytvorení domácej stránky spoločnosti na webe,
  • odbornej garancii seminárov pre zákazníkov,
  • spolutvorbe propagačných materiálov a PR,
  • ochrane duševného vlastníctva,
  • spolupráci s vysokými školami a realizácii diplomových prác,
  • zastupovaní firmy v profesijných združeniach,

avšak je nesporné, že ich spoločným menovateľom sú informácie a ich kvalifikované využitie v spomínaných oblastiach.
Nechceme byť len “klasickým” informačným strediskom, ktoré informáciu len vyhľadá a odovzdá, ale vieme ju aj použiť, resp.
ukázať, ako ju treba použiť v kontexte s ďalšími informáciami, či už internými alebo externými.

Sústavne sa pozornosť venuje starostlivosti o zákazníka. Monitorujú sa informačné potreby rôznych cieľových skupín a
snažíme sa o spätnú väzbu, aby sme mohli štatisticky vyhodnotiť, o ktoré druhy služieb je záujem, ktoré je potrebné a akým
smerom rozvíjať, a na druhej strane, ktoré treba utlmovať, resp. celkom zrušiť.

Pri hodnotení štruktúry a služieb odboru informácií som vychádzala z poznania, že tak ako platí, že firma, ktorá chce
byť na trhu úspešná, musí odvíjať svoju činnosť od vízie, poslania a správne definovaných strategických cieľov a úloh,
ktorými chce dosiahnuť vytýčený cieľ, ktorá má svojich konkrétnych zákazníkov, dodávateľov a pôsobí v konkurenčnom prostredí,
to isté platí aj vnútri firmy pre odborné útvary z oblasti služieb. My ako odbor informácií máme svojich zákazníkov v rámci
firmy, resp. v rámci skupiny firiem tvoriacich celý holding. Musíme poznať svoje prostredie, v ktorom pôsobíme, musíme mať
tiež svoju víziu a poslanie vychádzajúce, resp. podporujúce celkovú víziu spoločnosti, musíme dobre poznať svojich
zákazníkov, ich očakávania, potreby. Je potrebné, aby sme boli stále aktívni. Tak ako sa vyvíja spoločnosť a jej zamestnanci,
tak musíme byť aj my naladení na rovnakej vlnovej dĺžke a prispôsobovať svoje služby novým vznikajúcim potrebám, alebo im
musíme predchádzať skôr, ako sú definované. Vieme, a prax to len potvrdzuje, že veľké firmy nie sú okamžite prispôsobiteľné
novým skutočnostiam vo vývoji rôznych aplikácií IT a trvá dlhší čas, kým sa implementujú, zamestnanci sa s nimi stotožnia a
začnú ich efektívne využívať.

V praxi sa takýto poznatok potvrdil, keď sa vo firme začalo začiatkom 90. rokov 20. storočia uvažovať o optickej
informačnej sieti, ktorá by sprostredkúvala informačné prepojenie prostredníctvom podnikového intranetu. Videli sme v tom
šancu rýchlejšej a efektívnejšej distribúcie adresných i všeobecnejších informácií našim zákazníkom. Keďže stratégia vo firme
rozhodla o vybudovaní optickej siete v celom areáli firmy, bol to pre nás signál začať reálne uvažovať o príprave prechodu
používateľov tlačených informácií na elektronickú formu. Začali sme s tým, že sme k vytlačenému informačnému spravodajcovi
priložili i nahratú disketu s týmto spravodajcom, s vysvetľujúcimi inštrukciami, ako si budeme diskety pravidelne
vymieňať/updatovať (v tom čase boli ešte diskety vzácne, dokonca boli v začiatkoch ich používania evidované aj na DKP
jednotlivých hospodárskych stredísk) a neváhali sme aj osobne navštíviť našich zákazníkov a pomôcť im pracovať s takýmto
médiom. Možno to z dnešného stupňa poznania a úrovne IT vyvolá úsmev, ale nie je to až taká vzdialená história, a hlavne,
oplatilo sa to, pretože v priebehu asi dvoch rokov, kým sa optická podniková sieť vybudovalo v celom areáli, sme si vychovali
našich zákazníkov schopných pracovať s elektronickými databázami, ktoré pripravujeme v súčasnosti do podnikového
intranetu.

Týmto malým exkurzom som chcela povedať to, že vzdychať nad nevedomými zákazníkmi a našimi spolupracovníkmi vo firme
nevedie k ničomu (iba ak k otáznikom nad existenciou takéhoto pracoviska alebo rovno k jeho zrušeniu), ak sa sami
nezmobilizujeme a nebudeme neustále hľadať formy, ako by sme mohli byť pre našich zákazníkov užitoční.

Iste sa nájdu oponenti, ktorí nebudú so mnou súhlasiť, ale za svoje 10-ročné pôsobenie v oblasti informácií si
nespomínam na situáciu, že by mi vyslovene chýbalo klasické knihovnícke vzdelanie. Skôr som ťažila, resp. zužitkovávala
odborné vzdelanie, ktoré je v súlade s hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

Označila by som tri míľniky v tomto období, ktoré mi veľmi pomohli zorientovať sa v problematike a rozmýšľať v
súvislostiach, a to: stretnutia a užitočné rozhovory na konferenciách Online, stáž v špičkovom informačnom stredisku v jednej
nemeckej spoločnosti a absolvovanie modulu Riadenie v konkurenčnom prostredí na City University. Boli to všetko veľmi
inšpiratívne stretnutia s profesionálmi z rôznych oblastí. Keď k tomu pristúpia ešte osobné danosti – predovšetkým uvažovanie
v kontexte, kreativita, schopnosť počúvať ľudí, znalosť prezentácie, ďalej odborné i jazykové vedomosti, schopnosť rozlišovať
dôležité veci, kombinačné schopnosti, používanie zásad efektívnej komunikácie s ľudmi, odvaha na zmeny, byť dokonca ich
iniciátorom, chuť neustále sa vzdelávať – k tomu dobrý pracovný tím i šťastie na ľudí a navyše ešte zdravie a rodinné
zázemie, potom sa úspech a výsledky zákonite musia dostaviť. Z týchto odborných a osobnostných vlastností, vlastne podľa
mojich skúseností, vychádza základná charakteristika súčasného informačného manažéra, ktorý by mohol aj do budúcnosti pozerať
optimisticky.

Záverom môjho nekonvenčného príspevku by som ešte chcela podotknúť, že žiadne podmienky ani ľudia nie sú a nebudú nikdy
ideálni, možno skôr naopak. To by však nemalo odrádzať, ale skôr motivovať, uvažovať a konať tak, aby sme sa k tomu
ideálnemu, aj keď niekedy veľmi vzdialenému cieľu priblížili čo najviac.

Zdieľať:
Obsah čísla