Informačné technológie a naši jubilanti

Zo Slovenska

Typické ospalé nedeľné vidiecke ráno na slovenskom juhu začiatkom 21. storočia. Niekto je v kostole, niekto v hypermarkete (zatiaľ sú otvorené), niekto v krčme a zopár jedincov pracuje na záhrade a počúva pritom slovenský rozhlas. Sú veci, ktoré sú takmer nesmrteľné a ktoré prežívajú bez ohľadu na meniace sa režimy. Napríklad také relácie slovenského rozhlasu ako Pozor zákruta, Roľnícka beseda, ale hlavne Hráme našim jubilantom.

jubil.jpg (23719 bytes)

Hrali práve našim jubilantom, keď som sa pozornejšie započúval, ako majster Chudík majstrovsky úprimne blahoželal nejakému päťdesiatky doživšiemu sa a použil pritom výraz “požehnaný vek”. Takže takto to je… – 50 je požehnaný vek. No ale potom… veď to sú takmer všetci moji kolegovia a kolegyne! Uhádli ste – pracujem v požehnanom kolektíve! A na dôvažok – celá inštitúcia sa fakticky z roka na rok stáva požehnanejšia a požehnanejšia, až z toho začína mraziť na chrbte.

Zvláštna situácia – internet, web, portály, digitalizácia, mobilné technológie, KIS3G, štíhli klienti a vôbec všetky tie peknučké, štíhlučké, mladučké informačné technológie verzus odhodlané partie bodrých šéfov, šéfiek, expertov a expertiek s bruškami, plešinkami, okuliarmi a nadváhou, sklerózou a artrózou a ešte k tomu v požehnanom veku. Je to dobre rozohraté? Alebo inak: Zdá sa vám to bezpečné? Môže to viesť niekam inam ako ku katastrofe?

Prirodzene, nie je to vec len jednej inštitúcie, je to jav takpovediac celoslovensko-knihovnícky. Je tu však legitímna otázka: Načo o tom vlastne hovoriť? Veď je to notoricky známe už pekných pár rôčkov. To po prvé. A po druhé, keď už o tom hovoriť, tak načo v odbornom knihovníckom periodiku? Načo presviedčať presvedčených? Odpoveď má dva aspekty.

Kde-tu sa nájdu aj mladé a inteligentné a zapálené bytosti, ktoré vedia tú šušlavú anglosaskú univerzálnu reč, ovládajú PC, majú knihovnícku kvalifikáciu a pritom pracujú v SK knihovníctve! Verte mi, sám som ich pár stretol! No bolo to úžasné, to vám poviem – ten závan čerstvého vzduchu, to nadšenie, tá naivita, tá energia… prekrásny nový svet!

No nielen pre tento fakt je článoček napísaný, je tu ešte niečo. Akoby som to…, keď už som spomenul tú záhradku, azda takto – takým jubilantom blízkym štýlom:

Keď je v celej záhrádke jediná mladá, vzácna a životne dôležitá bylinka, rozumný záhradník sa o ňu špeciálne postará. Vytrhá okolo nej burinu, polieva, čo mu sily stačia (ak nie je dosť vody, aj na úkor menej užitočných rastlín), hnojí a vôbec bedlivo stráži jej rast. Čo sa však deje v nejednej knihovníckej záhradke, ak sa tam náhodou zatúla spomínaná cenná rastlinka?

Načo dávať odpovede, keď ich všetci poznáme – stačí len tak pre poriadok a rekapituláciu zopár jednoduchých otázok:

1. Keď sa ide na lukratívnu služobnú cestu s odborným programom – idú spravidla jubilanti alebo…?

2. Keď ide o pridelenie najnovšieho výkonného PC (s rýchlym pripojením na internet) na konkrétny pracovný stôl – je to spravidla stôl vyššie postaveného jubilanta alebo…?

3. Keď ide o rozdelenie posledných pár korún, obetujú sa skôr na oslavy rôznych výročí v pompéznom štýle (čo sa fakticky rovná bujarému stretnutiu jubilantov) alebo…?

4. Keď ide o obsadenie vedúcej pozície (ktorá sa niekedy, ale zväčša zázrakom, uvoľní aj v knihovníctve), spravidla je najvhodnejší niekto zo známych jubilantov alebo…?

Iste, v týchto otázkach je aj riadny kus zjednodušenia (napr. existuje aj kategória mladý hlupák), ale, žiaľbohu, aj mnoho pravdy. Len málokde sa totiž nájde šéfstvo osvietené až tak, že reálne a účinne podporuje mladé, kvalifikované sily. Zato poľahky nájdete celý zástup posmrkávajúcich šéfov, ako plačú, že niet mladých a vzdelaných pracovníkov. Je tiež stále veľmi ťažké nájsť knižnicu, kde sa odmeňuje najprv podľa výkonu a až potom podľa minulých zásluh, rokov a podobne a podobne…

Jednoducho, nateraz je to také, aké je. No možno, že ak budem o desať rokov počúvať večnú reláciu Hráme našim jubilantom (žeby už so strojčekom?), bude všetko inak. Alebo žeby jediná relevantná zmena bola v tom, že ma zarazí, ak za občana Európskej únie v požehnanom veku tu označia napríklad šesťdesiatnika?

Zdieľať: